S astrológom Františkom Šteffekom 2
časť 4. Dobré aspekty
Keď niekto príde "za pochodu", teda má napríklad 30 rokov, má toho na rováši dosť a z horoskopu mu vyjde, že zle skončí, čo sa s tým dá robiť?
Mal by sa začať od základu meniť.
Existujú tzv. osobné planéty.
Ak Slnko vynecháme, ide o Mesiac, Merkúr, Venušu a Mars.
Mars má obeh zhruba dva roky - počas neho prejde celým zverokruhom - ostatné majú menej.
Slnko symbolizuje život, silu, vitalitu a môžeme si ho bez nadsadenia predstaviť ako Boha tejto Zeme a galaxie (ten kostolný boh, ktorého vzývajú veriaci - je v podstate ideológia a politika moci), iné nás nemusí zaujímať. Tieto osobné planéty sú najcitlivejšie tykadlá všetkých aktivít, ktoré človek robí. Keď robí zle, "spočíta" mu to Mars vo svojom dvojročnom cykle, lebo vždy sa stretne na svojej tranzitnej ceste, ktorou ide, so svojim horoskopom, ktorý dostal ako výslednú "odmenu" pri narodení. A podľa toho, aké aspekty vytvoria uvedené osobné planéty, tak sa tomu človeku bude dariť.
Spojitosť jeho rodných planét s tranzitnými vytvorí aspekty, či už dobré alebo zlé, a podľa nich sa bude jeho život odvíjať v určitom období.
Takže Mars mu to spočíta. A čo ďalej?
Mars je tzv. malé nešťastie a Venuša malé šťastie.
Jupiter je zase veľké šťastie a Saturn je veľké nešťastie.
Keď si človek niečo zaslúži, tak samozrejme ani ostatné planéty nestoja mimo prognózy.
Mesiac zasahuje najaktívnejšie - citovo, vzťahovačne, urazene a ovplyvňuje všetko možné, čo sa v medziľudských vzťahoch odohráva na všetkých úrovniach, v ktorých sa človek neustále nachádza.
Keď si človek zaslúži odmenu, tak mu ju odovzdá Venuša a hlavne Jupiter. Ten má 12-ročnú dobu obehu ekliptikou.
Keď sa stretne napr. Jupiter s Marsom v konjunkcii - znamená to znásobenú energiu, aktivitu, ctižiadostivosť, podnikavosť, veľké plány...
Ak sa medzi nimi utvorí kvadratúra - znamená to arogantnosť, ľahkomyseľnosť, prospechárstvo, prenáhlenosť, odmietanie predpisov, straty zo súdnych procesov, manželské nezhody... Tieto aspekty vyvolajú pre človeka buď šťastie alebo nešťastie, ktoré sú mu dané osudovo, lebo ho na to upozorňovali už vopred rodné planéty v takejto konšteláciu pre budúcnosť. Dobré aspekty si jedinec prináša z minulého života ako dar.
Keď má človek relatívne dobrý horoskop, to ešte neznamená, že môže zaspať na vavrínoch. Taký človek si musí uvedomiť, že ho nedostal zadarmo a nadarmo a nemal by spyšnieť. Keďže sa mu všetko ľahko darí a on sa s tým uspokojuje bez toho, aby ďalej rozvíjal svoje šance a stagnuje, potom je potrestaný. A tak rapídne, že môže prísť o všetko - o majetok, o ženu, o deti, o množstvo iných vecí. Pretože vyčerpal svoju zaslúženú odmenu z minulosti a nevytvoril nič nové ani pozitívne, čo by mu slúžilo ku cti v budúcej inkarnácii.
Ľudia si práve toto neuvedomujú a 90 % ľudí u nás nemá ani šajnu, čo vlastne horoskop je. Stále sme pod materialistickým a cirkevným dojmom, že žijeme len raz, len tento život, nič viac.
Ale zoberte si, ako si v tomto sama cirkev odporuje. Kňaz napríklad odprevádza nebožtíka na poslednej ceste a vo svojej smútočnej reči hovorí, že má pred sebou večný život, že sa stretne s Bohom atď. A čo je teda ten "večný život", ak to nie sú nekonečné návraty na tento svet v nespočetných inkarnáciách? Teda cirkev nehovorí nič iné, len to, čo hovorím ja ako astrológ - o minulých životoch, o tomto živote a o ďalších životoch, pričom zámerne nepomenúva mnohé skutočnosti pravým menom - aby nestratila klientelu - nevedomé stádo veriacich.
Dá sa to teda povedať aj tak, že spôsob, ktorým sa správame, akoby vyžaroval určitú frekvenciu, tá sa vysiela do kozmu a tam sa príslušnými planétami a ich konšteláciami znásobí? My niečo spravíme dobré a aktivizujeme v Jupiteri veľkú odmenu. Keď to je zlé, vráti sa nám to cez Saturn ako kotrmelce. Akoby planéty boli zosilňovače a podľa toho, čo ja zo seba dávam, odrazí sa mi to späť...
Áno, je to ako hodený bumerang, resp. akcia a reakcia, čo platí nielen v tomto živote. Tým, čo robíme v súčasnosti, si budujeme svoj život budúci a to, čo prežívame, sme si doniesli z minulého života ako nevyrovnané karmické dlhy. Dôležité je uvedomiť si jedno. Nemôžeme v tomto živote žiadať niečo viac a obviňovať z toho Boha, keď sme si svoj osud naprogramovali sami - žneme len to, čo sme si zasiali! Keď sme teda dostali do vienka určité danosti, vlastnosti, schopnosti a hlavne zmysel, prečo sa ideme znova inkarnovať, čo chceme v novom živote napraviť, atď., je našou povinnosťou rozvíjať tieto dary, aby nevyšli nazmar.
Je zbytočné nadávať na osud, ktorý nám vraj Boh nadelil... Nie! Duša budúceho človeka si ho sama vybrala, rovnako matku, z ktorej sa chcela narodiť v novom tele, rodinu, krajinu, jazyk a podobne, kde môže najlepšie zhodnotiť svoju osobnosť a potenciál daností - osobne som to nazval, že ide o "záväzok duše", ktorý dala ešte TAM. Keď sa hovorí o duši, každý hneď myslí a vidí holubicu, čo sa vznášala Kristovi nad hlavou. Toto je neporozumenie ľudí.
Keď si uvedomia, že sme už prežili tisíce životov a tisíce ich budeme žiť - možno zveličujem, možno nie - ale ak si to ľudstvo uvedomí, bude na Zemi naozaj raj tak, ako bolo na počiatku..., hovorí sa v Otčenáši, ale ani cirkev pre to nič nerobí! Pretože existujú na Zemi rody, klany, tajné spoločnosti a organizácie, majitelia korporácií, cirkev s obrovskou hierarchiou kňazov v rôznych rádoch atď. Títo všetci žijú na úkor celého ľudstva. A tu je ten smutný paradox, že 98 % ľudstva robí na 2 % týchto hyen. Inak všetko, čo potrebujeme k dôstojnému životu na tejto Zemi, tu máme a mohli by sme všetci v pohode a mieri žiť aj v súčasnosti. Každý má len jedny ústa, jeden žalúdok, jeden zadok. Nič viac do nich nenapchá. Ale každý sa naháňa za mamonou zlata a neuvedomuje si pre jeho oslnivý lesk ten obrovský ošiaľ a satanskú ilúziu.
Namiesto toho, aby si uvedomil - nahý som na tento svet prišiel a holý idem odtiaľto preč. Nič si z toho materiálneho bohatstva nezoberiem (pretože má slúžiť celému ľudstvu - aj v tom spočíva stále nepochopená spravodlivosť Boha). Avšak to bohatstvo, ktoré človek nadobudne vlastným pričinením, rozumom, vzdelávaním, rozširovaním si schopností, to si odnáša naša duša a práve toto bohatstvo tvorí základ (náš budúci dar) v novej inkarnácii. Exaktne si to môže každý človek uvedomiť bez akéhokoľvek "vedeckého" experimentu na fakte, prečo sú ľudia tak rozdielni v schopnostiach a tak neopakovateľne jedineční.
Ako sa dostáva duša do nás?
Profesor Milan Ryzl urobil 13. januára 1949 prvý duchovný experiment (z mnohých ďalších), s dvomi veľmi silnými médiami. Boli to vedecké pokusy pod drobnohľadom - jedno médium dávalo pozor na druhé médium či neklame, pritom navzájom o sebe nevedeli. Potom si všetky získané poznatky overoval aj výpoveďami ďalších médií.
Médium - žena opisuje narodenie a zjavenie sa duše svojho mladšieho brata. Videla ako prišli pôrodné bolesti, ako sa duša zjavila a odkiaľ prišla. Keď sa hlavička dieťa dostala z matkinho tela a prvýkrát sa nadýchla, v tej istej chvíli uvidela ako mu vychádza z úst. Uvidela, ako ju vdychuje, ako sa pohybuje smerom hore, až do stredu medzi očami (oblasť 6. čakry), potom sa obráti a ide dozadu, zahalí celý mozog ako obláčik dymu. V zadnej časti hlavy sa obráti a vracia sa naspäť. Nakoniec ju dieťa vydýchne a potom duša zaujme "navždy" miesto za jeho chrbtom. Duša takto vlastne očistí pamäť, aby dieťa zabudlo na minulé životy. Je to ako vymazanie harddisku v počítači, aby si nepamätalo a nevypovedalo, čo bolo TAM - na druhej strane...
Neurológovia zistili, že sivá mozgová kôra novorodenca má len nepatrné množstvo nervových buniek oproti tomu, koľko ich má neskôr, a že tieto bunky nemajú medzi sebou nijaké spojenie. Americký fyziológ José Delgado šokoval verejnosť zistením, že u dieťaťa po pôrode neprebieha nijaká duchovná činnosť. To znamená, že ľudia sa rodia bez ducha - až informáciami zvonku sa v mozgu vytvárajú prvé spojenia či dráhy, ktorými sa prenášajú nervové impulzy. Teda to, čo nazývame duchom, sa podľa Delgada vytvára pomaly a postupne ako dôsledok chemicko-biologických reakcií mozgu.
Ďalší Američan, psychológ Skinner tvrdí, že človek vôbec nemá to, na čo je taký hrdý - totiž slobodnú vôľu. Podľa neho je duch determinovaný vonkajším svetom, to značí, že jeho obsah určuje spoločnosť, v ktorej človek žije. V ničom sa teda nemôže rozhodnúť len podľa seba, ale vo svojom konaní sa riadi mienkou a názormi, ktoré panujú okolo neho, a tým sú vlastne aj v ňom. Môže si jedine vybrať, pre ktorú mienku sa rozhodne. (Z uvedených faktov jasne vyplýva, ako som už i ja neraz v rozhovoroch a na prednáškach zdôrazňoval, že ľudský jedinec musí dostať do mozgu - "harddisku" - najskôr určitý program spoločnosti, do ktorej sa narodil."
Tvrdím, že duša človeka, než dostane pokyn, že sa bude inkarnovať, má jedinú slobodnú vôľu, a síce, vybrať si matku, z ktorej sa chce narodiť - to je zákon našej planéty... To ostatné je tabu, lebo spolu s matkou získa rodinu, rodnú reč, status quo, krajinu, spoločenské zriadenie, výchovu, náboženskú aj politickú ideológiu!)
Do 6 rokov niektoré deti spontánne niečo z minulých životov rozprávajú (lebo plodová voda - Léthe ani vymazanie harddisku nevyčistili dokonale spomienky na minulosť), rodičia to však považujú za výmysly, sny či blúznenie. Práve vtedy by mali rodičia s dieťaťom začať komunikovať ako so seberovným a nadviazať na to o čom hovorí a svoje otázky zamerať týmto smerom... Pretože to, že sa dieťa stavia na zadné ako osobnosť, poukazuje na to, že prežíva istú traumu, keďže si nevie vysvetliť, ako sa dostala jeho (predtým) dospelá bytosť do tak malého telíčka - a to si tiež rodičia vonkoncom neuvedomujú. (Počas mojej astrologickej praxe som sa stretol s jedným takým konkrétnym prípadom, ale o tom sa môžeme pozhovárať niekedy nabudúce). Na otázku, odkiaľ duša prišla, médium odpovedá, že odkiaľsi zo vzduchu (to zodpovedá tomu, čo som uviedol v minulej časti tohto rozhovoru). Duša je síce po celý život oddelená od tela, ale zároveň aj ukotvená v človeku, lebo pri sedení alebo spaní čiastočne vniká do tela na miestach, kde sa telo dotýka stoličky alebo postele. Je tak veľká ako dieťa a postupom rokov rastie spolu s ním.
Osoba v hlbokej hypnóze dostala pokyn, aby vyhľadala nejakého človeka v okamihu jeho smrti a zistila, čo sa deje s jeho dušou. Médium uviedlo, že keď človek posledný raz vydýchne, vydýchne aj svoju dušu. Predtým ju však opätovne vdýchol. Duša prešla v jeho hlave tú istú cestu ako pri jeho narodení a s posledným dychom ju vydýchol ako malý hustý oblak. (To znamená, ako som o tom presvedčený a tvrdím, že nesmrteľná duša si "stiahne" a zoberie so sebou TAM... všetky nadobudnuté vedomosti a skúsenosti počas pozemského života, pre budúcu inkarnáciu!)
Ďalšia otázka bola zámeraná na to, či je nejaký rozdiel medzi dušou pri narodení a pri umieraní. Médium odpovedalo, že duša pri narodení je biela a pri úmrtí sivastá až tmavošedá, iný rozdiel nevidím. Čo sa deje ďalej s dušou? Po jej vydýchnutí ju ešte stále vidím v miestnosti zomretého. Teraz prechádza cez stenu a mizne. Pokúste sa sledovať dušu ďalej, kam po smrti odchádza? Sledujem ju, stúpa čoraz vyššie. Jej veľkosť sa nemení. Už sa vznáša veľmi vysoko. Vyzerá to tak, akoby ju pútala zemská príťažlivosť, ktorá jej nedovoľuje dostať sa cez istú hranicu. Ďalej už nestúpa, ale pohybuje sa pozdĺž tejto hranice, akoby hľadala nejakú štrbinu, kadiaľ by mohla prekĺznuť a stúpať ďalej. Tam pri tej hranici však nie je sama, je tam množstvo ďalších duší. Všetky sa snažia dostať cez tú neviditeľnú hranicu, čo ich zadržiava, ale nedarí sa im to. Postupne padajú všetky zase k zemi.
Skutočne sa žiadnej z tých duší nepodarilo dostať cez tú hranicu?
Nie. Vrátila som sa, hovorí médium, do minulosti, neviem však odhadnúť ako ďaleko, ale ani tu som nevidela, že by sa to nejakej duši podarilo. Tu sa končí prvý experiment, ktorý uskutočnil pred viac ako 56 rokmi profesor Milan Ryzl.
časť 5. Šanca pre ľudstvo
Hovorili sme o tom, že sa žiadnej duši nepodarilo prekonať neviditeľnú hranicu a všetky padali zase k Zemi.
Mne to analogicky pripomína spermie, ako sa usilujú oplodniť vajíčko, ktoré si vyberie z obrovského množstva len jednu jedinú spermiu, ktorá spĺňa všetky predpoklady vajíčka pre splnenie podmienky stvorenia budúceho človeka...
Tým istým spôsobom si vyberá Prozreteľnosť dušu, ktorá si to zaslúži, ktorá bude plniť vyššie poslanie a ktorá sa už nemusí na Zemi inkarnovať - napríklad Budha, Eliáš, Ján Krstiteľ, Ježiš.
Východné národy ich nazvali Avatarovia, čiže "spasitelia", čo odišli zo Zeme a dobrovoľne sa navrátili, aby svojim životom a náukami previedli ľudstvo vo svojom vývoji na vyššiu úroveň. Museli však, ako každý pozemšťan, prijať na seba karmu a naplniť svoj osud. Od toho sa odvíja aj príbeh Krista - Jeho život a pôsobenie, z ktorého vládnuca vrstva vytvorila politicko-mocenskú ideológiu náboženstva a úplne tak zvrátila Jeho pôvodné učenie.
Teda, tieto duše sa nemusia na Zem inkarnovať celé tisícročia... Práve v tomto bode môže byť naplnená myšlienka Herma Trismegista na smaragdovej doske, ktorá sa síce v origináli nezachovala, ale vo vedomí ľudstva zostala: "Čo je dole (na Zemi), je ako to (polarita), čo je hore (vo vesmíre), a čo je hore, je ako to, čo je dole, aby spôsobené boli zázraky jedinej veci. A ako všetky veci povstali z Jedného, tak zrodili sa všetky veci v tejto Jednej veci - prispôsobením..."
Teda medzi makrokozmom a mikrokozmom nie je žiadny rozdiel. Obdobné, resp. pozmenené slová boli vložené o stáročia neskôr do evanjelia sv. Jána: "Na počiatku bolo slovo, a to slovo bolo u Boha, a to slovo bol Boh. To bolo na počiatku u Boha. Všetky veci skrze neho sú učinené, a bez neho nič nie je učinené, čo učinené jest..." (1:1-3).
Odchod z tohto sveta má svoje pravidlá. Skúmal niekto, čo sa tam deje?
Mystici odpradávna tvrdia, že živé organizmy sú obklopené aurou, ktorú po dôkaze manželov Kirlianovcov, ruských vedcov, nazvali bio-plazmatickým energetickým telom. Elektrografiou sa existencia aury potvrdila v roku 1939.
Aura, na rozdiel od duše, opúšťa telo až nejaký čas po smrti - to je zákonitý dej...
Atómové bomby, ktoré vybuchli v Hirošime a Nagasaki, vlastne zničili tisíce ľudských duší, ktoré sa nemôžu viac inkarnovať, lebo ľudia sa v okamihu "odparili" aj s aurou, a tak prestali existovať...
Práve to je z duchovného hľadiska veľké nebezpečenstvo pre celý vesmír v zmysle výroku Herma Trismegista - čo sa udeje hore, má vplyv na celú planétu, na ľudské životy a nedohľadný dosah na celý kozmos.
Odpoveď na otázku, čo je smrť, je rovnako ťažká ako odpoveď na otázku, čo je život.
Biologická smrť nie je zapríčinená zvonku, ale zvnútra človeka, z jeho vlastného tela, smrťou buniek, z ktorých telo pozostáva. Definícia, že smrť nastáva vtedy, keď sa zastavia všetky životné funkcie, je veľmi nedostatočná a neúplná.
Napríklad smrť človeka, hnilobný proces, poskytuje život mnohým ďalším neviditeľným čiastočkám mikroskopického sveta a naopak - ich smrť možno pripodobniť počiatkom rastu tela človeka.
Všetko živé je na tejto planéte stvorené zo šiestich prvkov - dusík, uhlík, síra, fosfor, kyslík, vodík - teda aj človek. Z chemického hľadiska je človek zložený z tých istých 20 aminokyselín, ako iné žijúce organizmy. To znamená, že nedostatok akéhokoľvek prvku, ktorý nosíme v tele, sa na nás negatívne odrazí.
Z prachu Zeme sme vraj boli stvorení -hovorí biblia a tento výrok je týmto aj exaktne potvrdený. Boli sme stvorení tak, aby sme boli prispôsobení tejto planéte, takže to vyvracia Darwinovu teóriu, lebo keď nám chýba akýkoľvek prvok z tých, ktoré poznáme a potrebujeme, telo chradne, nie je v organizme rovnováha, ochorie a môže nastať aj smrť.
Čo je teda duša a duch?
Duch, myšlienka a energia sú identické a sú to elektrické impulzy v mozgu, čiže duchovné záblesky.
Neraz som sa zamyslel nad múdrosťou našich predkov - starých Slovienov, ktorí okrem iných ľubozvučných slov, vytvorili prekrásne a výstižné slovo myšlienka, ktoré je zložené z myši domácej a z chrobáka bodkovanej lienky (z toho pochádza aj príslovie - dostal chrobáka do hlavy).
Myš nevynechá jediný kút v dome (v hlave), presnorí všetko možné v komore, stodole a do všetkého zahryzne (v mozgu) a pokiaľ si nápady človek neuloží do dlhodobej pamäti, zabudne a odletia mu z hlavy ako lienka a zostanú mu len stopy po nápadoch, ako tie bodky na jej krídlach...
Až v okamihu smrti sa odrazu všetky vynoria ako spomienky na detstvo, mladosť, dospelosť a život. Umierajúcemu prebehne v mysli ako film... Z tela, ktoré zomiera, sa oddeľuje informatívne energetické pole, ktoré je identické s duchom alebo jeho vedomím. Pri procese odlúčenia sa aktivujú všetky informácie, ktoré boli v pamäťových molekulách a odnášame si ich ako vlastný informačný text.
Teda naše vedomie po smrti zoberie so sebou všetok obsah nášho mozgu a podobne, ako sa rieka vlieva do nekonečného oceánu, aj naše vedomie sa vleje do nekonečného oceánu kozmického vedomia (východné národy ho nazývajú Akaša) a splynie s ním. Avšak s tým rozdielom, že nestratí nič zo svojho informačného obsahu, ktorý duša nadobudla počas každého života.
Exaktne to dokázal prof. M. Ryži. Nositeľmi myšlienok sú vlny, ktoré prechádzajú mozgom a musia byť aj trvalé, aby vznikol duch. Ľudský život nie je ohraničený zrodom a smrťou, neodohráva sa len v rozsahu týchto hraníc. Narodenie je druhá strana smrti.
Predstavme si to ako tie isté dvere - vstup do nich a východ z nich. Duša musí po smrti putovať ďalej, inkarnovať sa v ďalších bytostiach, v schránkach tiel. "Človek, ktorý nie je duchovne osvietený, prežíva všetko ako utrpenie a najviac trpí vtedy, keď nemôže dosiahnuť alebo dostať to, čo si želá." To je Budhov výrok. To je to obrovské ľudské trápenie - a nakoniec človek zistí, že všetko je márnosť nad márnosť. Teda utrpenie sa rodí z nesplnených túžob a želaní.
Vráťme sa teraz k planétam a ich vplyvu na nás.
Každá planéta pozostáva z ducha, duše a hmoty - tela. Aj symbolika všetkých planét je týmto obsiahnutá. Tak, ako máme rozvinuté aspekty, môžeme hovoriť aj o planétach a ich symboloch.
Slnko, to je kruh a zárodok, ktorý nosíme všetci ľudia v sebe, je tá bodka v kruhu. Je to ako vajíčko s hlavičkou spermy, ktorá ho oplodnila.
Mesiac je ako odraz Slnka, odraz jeho citov, ktoré neprejavuje navonok.
Fázy mesiaca, 28 staníc, sú pomenované a každá má svoj význam. Je to duch, ktorý vychádza z prapodstaty, Boha, časť celku.
Podobný duch a hmota vychádza z Plutovho člnu. Najstarší symbol bol ležatý Mesiac a kruh, ako vychádzajúci duch a z neho hmota.
Keď si vyberieme symbol Merkúra - je to polkruh Mesiaca, kruh Slnka a kríž hmoty. Vidíme symbol - rozum z ducha dostáva duša a to všetko tlačí na telo a rozvíja v človeku myslenie.
Venuša opačne. Tam máme jedine ducha a ten tlačí k Zemi, je prepojený s telom, so Zemou, tam sú všetky rozkoše, inštinkty a tam potom rozum odchádza.
Astrológia nás učí svojou symbolickou a analogickou rečou poznávať súvislosti medzi naším životom a hviezdnymi konšteláciami. Táto najstaršia náuka nás privádza späť ku hviezdam, k pokore a uvedomeniu si, že človek je len nepatrnou čiastočkou vesmíru.
Vedecký materializmus nás vmanipuloval do dilemy, že človek stvoril Boha a nie Boh vesmír. To hovorí samo za seba o ľudskej pýche a nadutosti... Akt tvorenia, lásky, plodenia a rodenia - to všetko je matéria. To ostatné - ako k tomu na základe slobodnej vôle, citov a karmy dochádza, to je tá duchovná a podstatná stránka v celom vesmíre. A to sme právom nazvali osudom človeka, národov a celého sveta na Zemi.
Osud si človek vybral sám, už v raji, pretože chcel poznať dobro aj zlo... Dopustil sa hriechu...?! Urobil tak predsa z vlastnej slobodnej vôle medzi polaritou večného dobra a zla, ktorými bol od prvopočiatku obklopený a pokúšaný... Veď napokon, dostal telo, rozum a dušu - bol stvorený na obraz Boží. Tým sa vlastne stalo, že vo svojej nevedomosti, ale vlastným rozumom sa rozhodol, že nechce byť nikým manipulovaný a fatálne, nečinne čakať, čo mu prinesie zajtrajšok.
Hriech (nie sexus) - to bola akcia človeka, a vyhnanie z raja - to bola reakcia Boha.
Ten dedičný mýtický hriech je vlastne karma človeka a planéty Zem, čiže náš osud. Karmický zákon príčin a následkov je tou božskou spravodlivosťou a prvým zákonom vesmíru... Lebo zlo sa šíri svetom nesprávnym uvažovaním človeka a celého ľudstva. Zlými myšlienkami ľudí mohutnie na Zemi zlo, vzniká nepriateľstvo medzi krajinami, národmi a odtiaľ je už len krôčik k vojnám a neopísateľným hrôzam.
Avšak toto zlo je aj v rodinách. Medzi rodičmi a deťmi panuje rozpoltenosť, nevraživosť, nejednotnosť, často nenávisť, a to všetko vedie až k vraždám... A keď nie zbraňami, tak slovami bije človek toho druhého - závidí, nežičí, nepomáha, preklína, kuje pomstu... Všetky tieto zlé pocity a myšlienky vytvárajú neviditeľné kmitanie, ktoré viaže ľudí a ich duše na tento svet - planétu Zem.
Povedzme si niečo bližšie k osudu.
Pripomínam, že Karma je duševná vina - vytvorená z príčin predchádzajúcich životov duše každého človeka za jeho protizákonné myslenie a konanie.
Každý si to môže prečítať v Biblii - dialóg Hospodina s Kainom predtým, než zabil brata Ábela... Nepochopil, ako prevažná časť ľudstva! Ježiš Kristus sa dobrovoľne inkarnoval na túto planétu - nie však preto, aby vykúpil celé ľudstvo z hriechu, lebo ak by to bola pravda, hriechu by tu už nebolo... Po smrti vstal z mŕtvych, aby demonštroval ľudstvu, že život existuje ďalej - tak nám dal zmysel a vedomie, že nežijeme na tomto svete len raz... A práve to je, hoci nepochopená, ale stále šanca pre celé ľudstvo!
časť 6. Osud a karma
Hovorili sme o karme - duševnej vine vytvorenej z príčin predchádzajúcich životov duše človeka za jeho protizákonné myslenie a konanie.
Niekto odmieta teóriu reinkamácie, mnohí si myslia, že žijeme len raz.
Je to pohodlné. Lebo ak "žijeme len raz", potom každý si chce užívať všetky slasti, hoci aj na úkor svojho blížneho... Len potom, keď ľudstvo pochopí, že nežije len jeden život, prestane sa naháňať za materiálnymi statkami, peniazmi, zlatom - prestane páchať zlo a zabíjať.
Čo teda hovorí horoskop?
Horoskop je v podstate "raj" alebo, "peklo" podľa našich zásluh. Aby som to ozrejmil -z rajskej záhrady Eden vytekala rieka a neskôr sa rozdeľovala v štyri rieky hlavné. Tou veľriekou je náš život od rajských čias zaťažený karmickým trestom - čiže osudom človeka. Tie štyri rajské rieky sú základnými prvkami horoskopu:
Ascendent - východ, naša posmrtná maska pre novú inkarnáciu.
Descendent - západ, neznámo, kam v novom živote smerujeme.
Médium Coeli - stred neba, vrchol snaženia a čo môžeme dosiahnuť.
Immum Coeli - hlbina neba, náš zrod a zánik.
Symbol planéty Zem - kruh a v ňom kríž. Tento hlavný kríž obmedzenia ducha a hmoty nesieme na svojom chrbte počas celého života, počas vekov, pokiaľ nepochopíme a nezbavíme sa "dedičného" hriechu - svojej vlastnej karmy. Osobný horoskop každého človeka poukazuje na stupeň jeho vývoja v duchovnej aj materiálnej sfére.
Symbol ducha je kruh - zárodok, bunka...
Symbol duše je polkruh - vnímavosť, cit...
Symbol hmoty je kríž - hmotné telo i samotná hmota, ktorá je bez prvých dvoch princípov neživá...
Symbol Slnka s bodkou uprostred je počiatok ducha...
Symbol Mesiaca je duša - odraz ducha - a Slnka...
Symbol Merkúru je jednota všetkých troch princípov (ducha, duše, hmoty), preto si ho aj bohovia vybrali za svojho posla...
Symbol Venuše prezrádza, že duch vládne nad hmotou...
Symbol Marsu je protipól Venuše, hmota prevažuje nad duchom...
Symbol Jupitera vypovedá, že duševno je nadradené hmote...
Symbol Saturna ukazuje ako hmota zaťažuje a obmedzuje dušu...
Symbol Uránu je narušiteľom každého zárodku ducha. Akoby hmota chcela celou svojou tiažou zničiť ducha...
Symbol Neptúna svojou harpúnou - hmotou rozdvojuje dušu a popiera všetky princípy,
Symbol Pluta je splývanie ducha a duše ako pri stvorení Adama, duša sa z ducha vynára (viď starý symbol Pluta J) ...
Symbol Dračej hlavy je nádoba karmy, ktorá je "vyliata" na človeka pri jeho narodení...
Symbol Dračieho chvosta je misa karmy, do ktorej sa zberajú skutky človeka v súčasnom pozemskom živote a zároveň slúži pre jeho budúcu inkarnáciu. Pokiaľ je z nej možnosť čosi vyliať, trvá karma a inkarnácia človeka. Keď tam nie je nič, človek dosiahol oslobodenie spod ťaživej hmoty. Až potom prechádza do inej vyššej dimenzie plniť poslanie Stvoriteľa...
V nerovnakom, hoci jedinečnom osude človeka, každého z nás, je zakódovaná spravodlivá odmena za konanie dobra a zla v minulých životoch.
Horoskop je teda spolu s osobnými domami, planétami, aspektami, osobnými bodmi a stálicami - obrazom alebo knihou, ktorá vypovedá o jeho pozemskom živote od narodenia po smrť.
Záležitosťou seriózneho a zodpovedného astrológa je, aby z horoskopu jedinca, ktorý si dá vyložiť svoj osud, karmické príčiny, svoju cestu, poslanie a vôbec zmysel jeho života, aby mu bol správne prečítaný, resp. interpretovaný. V tom vidím veľkú zodpovednosť, ktorú si každý astrológ berie na seba rovnako, ako operujúci chirurg život človeka.
Astrológiu nanešťastie práve neznalosť alebo ľahkovážnosť zdiskreditovali (ako aj všetky ostatné oblasti života negatívne poznamenáva nekompetentnosť).
Aká je tá skutočná astrológia?
Astrológia nie je veštenie, ale náuka o prapôvodných princípoch. Hviezdy, súhvezdia, planéty atď. používa astrológia ako rovinu predstáv. Odporcovia astrológie popierajú pôsobenie hviezd na osud človeka. To však netvrdí ani väčšina astrológov. Aby sme si tento zdanlivý paradox ozrejmili, použijem príklad - na človeka zhubne nepôsobí vyrobená atómová bomba, róntgenový pristroj ani elektrina, ale ich vyžarovanie, vlnenie, kmitanie, vibrácie, čiže tok silnej energie! Je samozrejmosťou, že musia byť uvedené do činnosti, aby škodili, ničili alebo prinášali úžitok. Takto si "predstavte aj vplyv hviezd na človeka. V knihe Mojžišovej - Genezis sa píše: "Stvoril Hospodin dve svetlá. To väčšie (Slnko), aby vládlo dňu a svetlo menšie (Mesiac), aby vládlo noci a hviezdy, aby delili deň od noci a boli na znamenie času, dní a rokov..." Chce mať neveriaci človek ešte väčší dôkaz o ezoterickom a astrologickom zmysle tohto biblického podania?
A teraz si predstavte horoskop rozdelený na 12 domov (hodín denných a nočných), v ktorom je Slnko a Mesiac ručičkami odpočítavajúcimi život človeka. Tieto svetlá dňa a noci uvádzajú do pohybu driemajúci osud človeka, vymedzený v horoskope všetkými prvkami, o ktorých som hovoril. Hviezdy ako symboly zapisujú osud zrodenca, čiže ovplyvňujú ale nedonucujú človeka k ničomu a vôbec nie k fatalite, pretože Boh dal človeku s dušou aj časť slobodnej vôle - rozum a tým aj samostatné rozhodovanie. V opačnom prípade by nemal sebavývoj človeka vôbec zmysel a Boh by bol jednoznačne stvoril poslušného robota - otroka a nie človeka so živou dušou na svoj obraz...!
Povedzme si niečo viac o karme a osude.
Oba Božie "nástroje" majú svoje samostatné určenie a poslanie, aby sa zachoval trvalý súlad a nepretržitý život na Zemi. Milosrdenstvo a moc Stvoriteľa sú nekonečne spravodlivé. Ale kvôli jednotlivcovi i národu nemôže Stvoriteľ konať výnimky. Práve túto Jeho spravodlivosť zastupuje karma a osud. Osudom človeka je dospieť k posmrtnej dokonalosti.
Karma sa vzťahuje na pozemský svet - preto je vo sfére duševnej (vývoj) meniteľná, avšak vo sfére fyzického trestu (degenerácie tela alebo chorôb) je nemeniteľná.
Fyzická karma posúva vedomie človeka k poznaniu, preto nemôže človek zablúdiť. Vzájomné aspekty planét v horoskope poukazujú na "trest" (úlohy) a celková konštelácia nielen na karmickú vinu, ale aj na možný vývoj - duchovnú zmenu a tým aj na čiastočnú zmenu ťažkých následkov, keď človek pochopí a koná na vedomej úrovni. O návrate k Stvoriteľovi teda rozhoduje iba slobodná vôľa človeka.
Nie každý sa vie zmieriť s tým, že sa rodíme na rôznej štartovacej dráhe - niekto je na tom lepšie, iný horšie.
Každý z nás prišiel na svet s dlhom - s väčším či menším karmickým zaťažením. Ako povedal Kristus "do posledného groša splatíš svoj dlh".
Nádenník spláca svoj dlh ťažkou fyzickou prácou.
Inteligent premýšľaním a často úplným vyčerpaním.
Lenivec zasa ťažkopádnym myslením a neplodnosťou života. Jeho duševný vývoj je v latentnom stave - preto má oslabený vzťah k práci a otupeného ducha. Je uzatvorený v pancieri, ktorý mu bráni radovať sa z práce a užitočného konania. Dlh lenivca sa veľmi ťažko spláca, hoci takýto človek nerobí v podstate nič! Zdanlivo sa má podľa všeobecnej mienky dobre, ale v skutočnosti je to úbožiak vylúčený zo spoločnosti, z vývoja a pokroku sveta i zo záujmov budujúcich a tvoriacich bytostí.
Zlodej tiež spláca svoj dlh, hoci tiež nepracuje - požíva všetky materiálne výhody na úkor svojich blížnych. Ide o chorobný jav, ktorý ho prenasleduje počas mnohých životov. Taký človek bol v dávnych dobách panovníkom. Okrádal ľudí a tým ochudobňoval i vlastnú osobnosť. Dokonca trestal za to, čo teraz robí sám. Staval väznice, mučiarne, podpisoval nespravodlivé zákony. Jeho duch sa neustále zaťažoval. Karma odplaty ho potom viedla počas mnohých životov do väzníc a na popraviská, ktoré kedysi sám budoval a musel rešpektovať zákony, ktoré kedysi diktoval...
Aj úžerník si musí splatiť svoj dlh, ktorý je obrovský (viď karmu židovského národa). Je zaťažený chorobou lakomstva, zhŕňa mŕtvu hmotu (zlato, peniaze, majetky), aby uspokojil svojho nenásytného ducha a kamenné srdce.
Poviete si, odkiaľ sa vynárajú takíto ľudia, ktorými sa hemží ľudská spoločnosť v každej dobe? Mnohí sa zasa domnievajú, že na vine sú vojny, nedostatok... To je však omyl!
Oni sami vyvolávali vojny. Avšak všetky hriechy podliehajú zákonnej kontrole, spätnej väzbe (karme a osudu), ktorá má pevný, hierarchicky predurčený cieľ - rozvoj a zánik.
Ak bol človek voľakedy kráľom, politikom, kňazom a viedol svoj ľud, národ, ovečky k dogmám - tak si zaťažil svoju dušu kolektívnou karmou - karmou celého národa. Taký človek si môže byť istý, že v nasledujúcej inkamácii bude žiť ako žobrák, tulák, v zaostalej krajine. Bude prosiť o chlieb, bude trpieť chorobami, prípadne okúsi život ako mentálne postihnutý, alebo sa narodí ako človek, ktorý si musí vytrpieť duševné muky, stavy depresie, krízy... Bezvýchodiskovosť situácie ho môže dohnať až k samovražde. Avšak ani tou neunikne svojmu karmickému osudu, lebo vo vyšších dimenziách Ducha niet úniku. Naopak, samovrah uvalí na seba ešte aj trápenie pozostalých...
Jestvuje množstvo príčin a následkov i kolektívne príčiny rovnako mysliacich a konajúcich osôb, ktoré hlásali dogmy, propagovali faloš a vydávali ju za realitu a súčasť náboženskej viery alebo politickej ideológie.
Tak vznikla vina kňažstva, predstaviteľov vlád jednotlivých štátov, stúpencov siekt, ale aj robotníkov, roľníkov, lesníkov, lovcov zvierat, ekológov, ekonómov, vedcov atď.
Sled príčin a následkov - to je naša planéta Zem. Ľudia stále diktujú nespravodlivé zákony a píšu nové paragrafy. A sú to stále tí istí ľudia... Karma vracia a zdržiava od napredovania. Spravodlivosť prichádza pomalšie, a preto veľa postihnutých ľudí stráca dôveru v Stvoriteľa (nie je ním ten kostolný boh!), aj v seba.
Extrémy a depresie duše sú zákonité javy na potrestanie tela. A svedomie človeka, to dáva duši neustále podnety k odčineniu viny.
Boh dal človeku s dušou aj časť slobodnej vôle
- rozum a tým aj samostatné rozhodovanie.
V opačnom prípade by nemal sebavývoj človeka vôbec zmysel
a Boh by bol jednoznačne stvoril poslušného robota - otroka
a nie človeka so živou dušou na svoj obraz...!
Mal by sa začať od základu meniť.
Existujú tzv. osobné planéty.
Ak Slnko vynecháme, ide o Mesiac, Merkúr, Venušu a Mars.
Mars má obeh zhruba dva roky - počas neho prejde celým zverokruhom - ostatné majú menej.
Slnko symbolizuje život, silu, vitalitu a môžeme si ho bez nadsadenia predstaviť ako Boha tejto Zeme a galaxie (ten kostolný boh, ktorého vzývajú veriaci - je v podstate ideológia a politika moci), iné nás nemusí zaujímať. Tieto osobné planéty sú najcitlivejšie tykadlá všetkých aktivít, ktoré človek robí. Keď robí zle, "spočíta" mu to Mars vo svojom dvojročnom cykle, lebo vždy sa stretne na svojej tranzitnej ceste, ktorou ide, so svojim horoskopom, ktorý dostal ako výslednú "odmenu" pri narodení. A podľa toho, aké aspekty vytvoria uvedené osobné planéty, tak sa tomu človeku bude dariť.
Spojitosť jeho rodných planét s tranzitnými vytvorí aspekty, či už dobré alebo zlé, a podľa nich sa bude jeho život odvíjať v určitom období.
Takže Mars mu to spočíta. A čo ďalej?
Mars je tzv. malé nešťastie a Venuša malé šťastie.
Jupiter je zase veľké šťastie a Saturn je veľké nešťastie.
Keď si človek niečo zaslúži, tak samozrejme ani ostatné planéty nestoja mimo prognózy.
Mesiac zasahuje najaktívnejšie - citovo, vzťahovačne, urazene a ovplyvňuje všetko možné, čo sa v medziľudských vzťahoch odohráva na všetkých úrovniach, v ktorých sa človek neustále nachádza.
Keď si človek zaslúži odmenu, tak mu ju odovzdá Venuša a hlavne Jupiter. Ten má 12-ročnú dobu obehu ekliptikou.
Keď sa stretne napr. Jupiter s Marsom v konjunkcii - znamená to znásobenú energiu, aktivitu, ctižiadostivosť, podnikavosť, veľké plány...
Ak sa medzi nimi utvorí kvadratúra - znamená to arogantnosť, ľahkomyseľnosť, prospechárstvo, prenáhlenosť, odmietanie predpisov, straty zo súdnych procesov, manželské nezhody... Tieto aspekty vyvolajú pre človeka buď šťastie alebo nešťastie, ktoré sú mu dané osudovo, lebo ho na to upozorňovali už vopred rodné planéty v takejto konšteláciu pre budúcnosť. Dobré aspekty si jedinec prináša z minulého života ako dar.
Keď má človek relatívne dobrý horoskop, to ešte neznamená, že môže zaspať na vavrínoch. Taký človek si musí uvedomiť, že ho nedostal zadarmo a nadarmo a nemal by spyšnieť. Keďže sa mu všetko ľahko darí a on sa s tým uspokojuje bez toho, aby ďalej rozvíjal svoje šance a stagnuje, potom je potrestaný. A tak rapídne, že môže prísť o všetko - o majetok, o ženu, o deti, o množstvo iných vecí. Pretože vyčerpal svoju zaslúženú odmenu z minulosti a nevytvoril nič nové ani pozitívne, čo by mu slúžilo ku cti v budúcej inkarnácii.
Ľudia si práve toto neuvedomujú a 90 % ľudí u nás nemá ani šajnu, čo vlastne horoskop je. Stále sme pod materialistickým a cirkevným dojmom, že žijeme len raz, len tento život, nič viac.
Ale zoberte si, ako si v tomto sama cirkev odporuje. Kňaz napríklad odprevádza nebožtíka na poslednej ceste a vo svojej smútočnej reči hovorí, že má pred sebou večný život, že sa stretne s Bohom atď. A čo je teda ten "večný život", ak to nie sú nekonečné návraty na tento svet v nespočetných inkarnáciách? Teda cirkev nehovorí nič iné, len to, čo hovorím ja ako astrológ - o minulých životoch, o tomto živote a o ďalších životoch, pričom zámerne nepomenúva mnohé skutočnosti pravým menom - aby nestratila klientelu - nevedomé stádo veriacich.
Dá sa to teda povedať aj tak, že spôsob, ktorým sa správame, akoby vyžaroval určitú frekvenciu, tá sa vysiela do kozmu a tam sa príslušnými planétami a ich konšteláciami znásobí? My niečo spravíme dobré a aktivizujeme v Jupiteri veľkú odmenu. Keď to je zlé, vráti sa nám to cez Saturn ako kotrmelce. Akoby planéty boli zosilňovače a podľa toho, čo ja zo seba dávam, odrazí sa mi to späť...
Áno, je to ako hodený bumerang, resp. akcia a reakcia, čo platí nielen v tomto živote. Tým, čo robíme v súčasnosti, si budujeme svoj život budúci a to, čo prežívame, sme si doniesli z minulého života ako nevyrovnané karmické dlhy. Dôležité je uvedomiť si jedno. Nemôžeme v tomto živote žiadať niečo viac a obviňovať z toho Boha, keď sme si svoj osud naprogramovali sami - žneme len to, čo sme si zasiali! Keď sme teda dostali do vienka určité danosti, vlastnosti, schopnosti a hlavne zmysel, prečo sa ideme znova inkarnovať, čo chceme v novom živote napraviť, atď., je našou povinnosťou rozvíjať tieto dary, aby nevyšli nazmar.
Je zbytočné nadávať na osud, ktorý nám vraj Boh nadelil... Nie! Duša budúceho človeka si ho sama vybrala, rovnako matku, z ktorej sa chcela narodiť v novom tele, rodinu, krajinu, jazyk a podobne, kde môže najlepšie zhodnotiť svoju osobnosť a potenciál daností - osobne som to nazval, že ide o "záväzok duše", ktorý dala ešte TAM. Keď sa hovorí o duši, každý hneď myslí a vidí holubicu, čo sa vznášala Kristovi nad hlavou. Toto je neporozumenie ľudí.
Keď si uvedomia, že sme už prežili tisíce životov a tisíce ich budeme žiť - možno zveličujem, možno nie - ale ak si to ľudstvo uvedomí, bude na Zemi naozaj raj tak, ako bolo na počiatku..., hovorí sa v Otčenáši, ale ani cirkev pre to nič nerobí! Pretože existujú na Zemi rody, klany, tajné spoločnosti a organizácie, majitelia korporácií, cirkev s obrovskou hierarchiou kňazov v rôznych rádoch atď. Títo všetci žijú na úkor celého ľudstva. A tu je ten smutný paradox, že 98 % ľudstva robí na 2 % týchto hyen. Inak všetko, čo potrebujeme k dôstojnému životu na tejto Zemi, tu máme a mohli by sme všetci v pohode a mieri žiť aj v súčasnosti. Každý má len jedny ústa, jeden žalúdok, jeden zadok. Nič viac do nich nenapchá. Ale každý sa naháňa za mamonou zlata a neuvedomuje si pre jeho oslnivý lesk ten obrovský ošiaľ a satanskú ilúziu.
Namiesto toho, aby si uvedomil - nahý som na tento svet prišiel a holý idem odtiaľto preč. Nič si z toho materiálneho bohatstva nezoberiem (pretože má slúžiť celému ľudstvu - aj v tom spočíva stále nepochopená spravodlivosť Boha). Avšak to bohatstvo, ktoré človek nadobudne vlastným pričinením, rozumom, vzdelávaním, rozširovaním si schopností, to si odnáša naša duša a práve toto bohatstvo tvorí základ (náš budúci dar) v novej inkarnácii. Exaktne si to môže každý človek uvedomiť bez akéhokoľvek "vedeckého" experimentu na fakte, prečo sú ľudia tak rozdielni v schopnostiach a tak neopakovateľne jedineční.
Ako sa dostáva duša do nás?
Profesor Milan Ryzl urobil 13. januára 1949 prvý duchovný experiment (z mnohých ďalších), s dvomi veľmi silnými médiami. Boli to vedecké pokusy pod drobnohľadom - jedno médium dávalo pozor na druhé médium či neklame, pritom navzájom o sebe nevedeli. Potom si všetky získané poznatky overoval aj výpoveďami ďalších médií.
Médium - žena opisuje narodenie a zjavenie sa duše svojho mladšieho brata. Videla ako prišli pôrodné bolesti, ako sa duša zjavila a odkiaľ prišla. Keď sa hlavička dieťa dostala z matkinho tela a prvýkrát sa nadýchla, v tej istej chvíli uvidela ako mu vychádza z úst. Uvidela, ako ju vdychuje, ako sa pohybuje smerom hore, až do stredu medzi očami (oblasť 6. čakry), potom sa obráti a ide dozadu, zahalí celý mozog ako obláčik dymu. V zadnej časti hlavy sa obráti a vracia sa naspäť. Nakoniec ju dieťa vydýchne a potom duša zaujme "navždy" miesto za jeho chrbtom. Duša takto vlastne očistí pamäť, aby dieťa zabudlo na minulé životy. Je to ako vymazanie harddisku v počítači, aby si nepamätalo a nevypovedalo, čo bolo TAM - na druhej strane...
Neurológovia zistili, že sivá mozgová kôra novorodenca má len nepatrné množstvo nervových buniek oproti tomu, koľko ich má neskôr, a že tieto bunky nemajú medzi sebou nijaké spojenie. Americký fyziológ José Delgado šokoval verejnosť zistením, že u dieťaťa po pôrode neprebieha nijaká duchovná činnosť. To znamená, že ľudia sa rodia bez ducha - až informáciami zvonku sa v mozgu vytvárajú prvé spojenia či dráhy, ktorými sa prenášajú nervové impulzy. Teda to, čo nazývame duchom, sa podľa Delgada vytvára pomaly a postupne ako dôsledok chemicko-biologických reakcií mozgu.
Ďalší Američan, psychológ Skinner tvrdí, že človek vôbec nemá to, na čo je taký hrdý - totiž slobodnú vôľu. Podľa neho je duch determinovaný vonkajším svetom, to značí, že jeho obsah určuje spoločnosť, v ktorej človek žije. V ničom sa teda nemôže rozhodnúť len podľa seba, ale vo svojom konaní sa riadi mienkou a názormi, ktoré panujú okolo neho, a tým sú vlastne aj v ňom. Môže si jedine vybrať, pre ktorú mienku sa rozhodne. (Z uvedených faktov jasne vyplýva, ako som už i ja neraz v rozhovoroch a na prednáškach zdôrazňoval, že ľudský jedinec musí dostať do mozgu - "harddisku" - najskôr určitý program spoločnosti, do ktorej sa narodil."
Tvrdím, že duša človeka, než dostane pokyn, že sa bude inkarnovať, má jedinú slobodnú vôľu, a síce, vybrať si matku, z ktorej sa chce narodiť - to je zákon našej planéty... To ostatné je tabu, lebo spolu s matkou získa rodinu, rodnú reč, status quo, krajinu, spoločenské zriadenie, výchovu, náboženskú aj politickú ideológiu!)
Do 6 rokov niektoré deti spontánne niečo z minulých životov rozprávajú (lebo plodová voda - Léthe ani vymazanie harddisku nevyčistili dokonale spomienky na minulosť), rodičia to však považujú za výmysly, sny či blúznenie. Práve vtedy by mali rodičia s dieťaťom začať komunikovať ako so seberovným a nadviazať na to o čom hovorí a svoje otázky zamerať týmto smerom... Pretože to, že sa dieťa stavia na zadné ako osobnosť, poukazuje na to, že prežíva istú traumu, keďže si nevie vysvetliť, ako sa dostala jeho (predtým) dospelá bytosť do tak malého telíčka - a to si tiež rodičia vonkoncom neuvedomujú. (Počas mojej astrologickej praxe som sa stretol s jedným takým konkrétnym prípadom, ale o tom sa môžeme pozhovárať niekedy nabudúce). Na otázku, odkiaľ duša prišla, médium odpovedá, že odkiaľsi zo vzduchu (to zodpovedá tomu, čo som uviedol v minulej časti tohto rozhovoru). Duša je síce po celý život oddelená od tela, ale zároveň aj ukotvená v človeku, lebo pri sedení alebo spaní čiastočne vniká do tela na miestach, kde sa telo dotýka stoličky alebo postele. Je tak veľká ako dieťa a postupom rokov rastie spolu s ním.
Osoba v hlbokej hypnóze dostala pokyn, aby vyhľadala nejakého človeka v okamihu jeho smrti a zistila, čo sa deje s jeho dušou. Médium uviedlo, že keď človek posledný raz vydýchne, vydýchne aj svoju dušu. Predtým ju však opätovne vdýchol. Duša prešla v jeho hlave tú istú cestu ako pri jeho narodení a s posledným dychom ju vydýchol ako malý hustý oblak. (To znamená, ako som o tom presvedčený a tvrdím, že nesmrteľná duša si "stiahne" a zoberie so sebou TAM... všetky nadobudnuté vedomosti a skúsenosti počas pozemského života, pre budúcu inkarnáciu!)
Ďalšia otázka bola zámeraná na to, či je nejaký rozdiel medzi dušou pri narodení a pri umieraní. Médium odpovedalo, že duša pri narodení je biela a pri úmrtí sivastá až tmavošedá, iný rozdiel nevidím. Čo sa deje ďalej s dušou? Po jej vydýchnutí ju ešte stále vidím v miestnosti zomretého. Teraz prechádza cez stenu a mizne. Pokúste sa sledovať dušu ďalej, kam po smrti odchádza? Sledujem ju, stúpa čoraz vyššie. Jej veľkosť sa nemení. Už sa vznáša veľmi vysoko. Vyzerá to tak, akoby ju pútala zemská príťažlivosť, ktorá jej nedovoľuje dostať sa cez istú hranicu. Ďalej už nestúpa, ale pohybuje sa pozdĺž tejto hranice, akoby hľadala nejakú štrbinu, kadiaľ by mohla prekĺznuť a stúpať ďalej. Tam pri tej hranici však nie je sama, je tam množstvo ďalších duší. Všetky sa snažia dostať cez tú neviditeľnú hranicu, čo ich zadržiava, ale nedarí sa im to. Postupne padajú všetky zase k zemi.
Skutočne sa žiadnej z tých duší nepodarilo dostať cez tú hranicu?
Nie. Vrátila som sa, hovorí médium, do minulosti, neviem však odhadnúť ako ďaleko, ale ani tu som nevidela, že by sa to nejakej duši podarilo. Tu sa končí prvý experiment, ktorý uskutočnil pred viac ako 56 rokmi profesor Milan Ryzl.
časť 5. Šanca pre ľudstvo
Mne to analogicky pripomína spermie, ako sa usilujú oplodniť vajíčko, ktoré si vyberie z obrovského množstva len jednu jedinú spermiu, ktorá spĺňa všetky predpoklady vajíčka pre splnenie podmienky stvorenia budúceho človeka...
Tým istým spôsobom si vyberá Prozreteľnosť dušu, ktorá si to zaslúži, ktorá bude plniť vyššie poslanie a ktorá sa už nemusí na Zemi inkarnovať - napríklad Budha, Eliáš, Ján Krstiteľ, Ježiš.
Východné národy ich nazvali Avatarovia, čiže "spasitelia", čo odišli zo Zeme a dobrovoľne sa navrátili, aby svojim životom a náukami previedli ľudstvo vo svojom vývoji na vyššiu úroveň. Museli však, ako každý pozemšťan, prijať na seba karmu a naplniť svoj osud. Od toho sa odvíja aj príbeh Krista - Jeho život a pôsobenie, z ktorého vládnuca vrstva vytvorila politicko-mocenskú ideológiu náboženstva a úplne tak zvrátila Jeho pôvodné učenie.
Teda, tieto duše sa nemusia na Zem inkarnovať celé tisícročia... Práve v tomto bode môže byť naplnená myšlienka Herma Trismegista na smaragdovej doske, ktorá sa síce v origináli nezachovala, ale vo vedomí ľudstva zostala: "Čo je dole (na Zemi), je ako to (polarita), čo je hore (vo vesmíre), a čo je hore, je ako to, čo je dole, aby spôsobené boli zázraky jedinej veci. A ako všetky veci povstali z Jedného, tak zrodili sa všetky veci v tejto Jednej veci - prispôsobením..."
Teda medzi makrokozmom a mikrokozmom nie je žiadny rozdiel. Obdobné, resp. pozmenené slová boli vložené o stáročia neskôr do evanjelia sv. Jána: "Na počiatku bolo slovo, a to slovo bolo u Boha, a to slovo bol Boh. To bolo na počiatku u Boha. Všetky veci skrze neho sú učinené, a bez neho nič nie je učinené, čo učinené jest..." (1:1-3).
Odchod z tohto sveta má svoje pravidlá. Skúmal niekto, čo sa tam deje?
Mystici odpradávna tvrdia, že živé organizmy sú obklopené aurou, ktorú po dôkaze manželov Kirlianovcov, ruských vedcov, nazvali bio-plazmatickým energetickým telom. Elektrografiou sa existencia aury potvrdila v roku 1939.
Aura, na rozdiel od duše, opúšťa telo až nejaký čas po smrti - to je zákonitý dej...
Atómové bomby, ktoré vybuchli v Hirošime a Nagasaki, vlastne zničili tisíce ľudských duší, ktoré sa nemôžu viac inkarnovať, lebo ľudia sa v okamihu "odparili" aj s aurou, a tak prestali existovať...
Práve to je z duchovného hľadiska veľké nebezpečenstvo pre celý vesmír v zmysle výroku Herma Trismegista - čo sa udeje hore, má vplyv na celú planétu, na ľudské životy a nedohľadný dosah na celý kozmos.
Odpoveď na otázku, čo je smrť, je rovnako ťažká ako odpoveď na otázku, čo je život.
Biologická smrť nie je zapríčinená zvonku, ale zvnútra človeka, z jeho vlastného tela, smrťou buniek, z ktorých telo pozostáva. Definícia, že smrť nastáva vtedy, keď sa zastavia všetky životné funkcie, je veľmi nedostatočná a neúplná.
Napríklad smrť človeka, hnilobný proces, poskytuje život mnohým ďalším neviditeľným čiastočkám mikroskopického sveta a naopak - ich smrť možno pripodobniť počiatkom rastu tela človeka.
Všetko živé je na tejto planéte stvorené zo šiestich prvkov - dusík, uhlík, síra, fosfor, kyslík, vodík - teda aj človek. Z chemického hľadiska je človek zložený z tých istých 20 aminokyselín, ako iné žijúce organizmy. To znamená, že nedostatok akéhokoľvek prvku, ktorý nosíme v tele, sa na nás negatívne odrazí.
Z prachu Zeme sme vraj boli stvorení -hovorí biblia a tento výrok je týmto aj exaktne potvrdený. Boli sme stvorení tak, aby sme boli prispôsobení tejto planéte, takže to vyvracia Darwinovu teóriu, lebo keď nám chýba akýkoľvek prvok z tých, ktoré poznáme a potrebujeme, telo chradne, nie je v organizme rovnováha, ochorie a môže nastať aj smrť.
Čo je teda duša a duch?
Duch, myšlienka a energia sú identické a sú to elektrické impulzy v mozgu, čiže duchovné záblesky.
Neraz som sa zamyslel nad múdrosťou našich predkov - starých Slovienov, ktorí okrem iných ľubozvučných slov, vytvorili prekrásne a výstižné slovo myšlienka, ktoré je zložené z myši domácej a z chrobáka bodkovanej lienky (z toho pochádza aj príslovie - dostal chrobáka do hlavy).
Myš nevynechá jediný kút v dome (v hlave), presnorí všetko možné v komore, stodole a do všetkého zahryzne (v mozgu) a pokiaľ si nápady človek neuloží do dlhodobej pamäti, zabudne a odletia mu z hlavy ako lienka a zostanú mu len stopy po nápadoch, ako tie bodky na jej krídlach...
Až v okamihu smrti sa odrazu všetky vynoria ako spomienky na detstvo, mladosť, dospelosť a život. Umierajúcemu prebehne v mysli ako film... Z tela, ktoré zomiera, sa oddeľuje informatívne energetické pole, ktoré je identické s duchom alebo jeho vedomím. Pri procese odlúčenia sa aktivujú všetky informácie, ktoré boli v pamäťových molekulách a odnášame si ich ako vlastný informačný text.
Teda naše vedomie po smrti zoberie so sebou všetok obsah nášho mozgu a podobne, ako sa rieka vlieva do nekonečného oceánu, aj naše vedomie sa vleje do nekonečného oceánu kozmického vedomia (východné národy ho nazývajú Akaša) a splynie s ním. Avšak s tým rozdielom, že nestratí nič zo svojho informačného obsahu, ktorý duša nadobudla počas každého života.
Exaktne to dokázal prof. M. Ryži. Nositeľmi myšlienok sú vlny, ktoré prechádzajú mozgom a musia byť aj trvalé, aby vznikol duch. Ľudský život nie je ohraničený zrodom a smrťou, neodohráva sa len v rozsahu týchto hraníc. Narodenie je druhá strana smrti.
Predstavme si to ako tie isté dvere - vstup do nich a východ z nich. Duša musí po smrti putovať ďalej, inkarnovať sa v ďalších bytostiach, v schránkach tiel. "Človek, ktorý nie je duchovne osvietený, prežíva všetko ako utrpenie a najviac trpí vtedy, keď nemôže dosiahnuť alebo dostať to, čo si želá." To je Budhov výrok. To je to obrovské ľudské trápenie - a nakoniec človek zistí, že všetko je márnosť nad márnosť. Teda utrpenie sa rodí z nesplnených túžob a želaní.
Vráťme sa teraz k planétam a ich vplyvu na nás.
Každá planéta pozostáva z ducha, duše a hmoty - tela. Aj symbolika všetkých planét je týmto obsiahnutá. Tak, ako máme rozvinuté aspekty, môžeme hovoriť aj o planétach a ich symboloch.
Slnko, to je kruh a zárodok, ktorý nosíme všetci ľudia v sebe, je tá bodka v kruhu. Je to ako vajíčko s hlavičkou spermy, ktorá ho oplodnila.
Mesiac je ako odraz Slnka, odraz jeho citov, ktoré neprejavuje navonok.
Fázy mesiaca, 28 staníc, sú pomenované a každá má svoj význam. Je to duch, ktorý vychádza z prapodstaty, Boha, časť celku.
Podobný duch a hmota vychádza z Plutovho člnu. Najstarší symbol bol ležatý Mesiac a kruh, ako vychádzajúci duch a z neho hmota.
Keď si vyberieme symbol Merkúra - je to polkruh Mesiaca, kruh Slnka a kríž hmoty. Vidíme symbol - rozum z ducha dostáva duša a to všetko tlačí na telo a rozvíja v človeku myslenie.
Venuša opačne. Tam máme jedine ducha a ten tlačí k Zemi, je prepojený s telom, so Zemou, tam sú všetky rozkoše, inštinkty a tam potom rozum odchádza.
Astrológia nás učí svojou symbolickou a analogickou rečou poznávať súvislosti medzi naším životom a hviezdnymi konšteláciami. Táto najstaršia náuka nás privádza späť ku hviezdam, k pokore a uvedomeniu si, že človek je len nepatrnou čiastočkou vesmíru.
Vedecký materializmus nás vmanipuloval do dilemy, že človek stvoril Boha a nie Boh vesmír. To hovorí samo za seba o ľudskej pýche a nadutosti... Akt tvorenia, lásky, plodenia a rodenia - to všetko je matéria. To ostatné - ako k tomu na základe slobodnej vôle, citov a karmy dochádza, to je tá duchovná a podstatná stránka v celom vesmíre. A to sme právom nazvali osudom človeka, národov a celého sveta na Zemi.
Osud si človek vybral sám, už v raji, pretože chcel poznať dobro aj zlo... Dopustil sa hriechu...?! Urobil tak predsa z vlastnej slobodnej vôle medzi polaritou večného dobra a zla, ktorými bol od prvopočiatku obklopený a pokúšaný... Veď napokon, dostal telo, rozum a dušu - bol stvorený na obraz Boží. Tým sa vlastne stalo, že vo svojej nevedomosti, ale vlastným rozumom sa rozhodol, že nechce byť nikým manipulovaný a fatálne, nečinne čakať, čo mu prinesie zajtrajšok.
Hriech (nie sexus) - to bola akcia človeka, a vyhnanie z raja - to bola reakcia Boha.
Ten dedičný mýtický hriech je vlastne karma človeka a planéty Zem, čiže náš osud. Karmický zákon príčin a následkov je tou božskou spravodlivosťou a prvým zákonom vesmíru... Lebo zlo sa šíri svetom nesprávnym uvažovaním človeka a celého ľudstva. Zlými myšlienkami ľudí mohutnie na Zemi zlo, vzniká nepriateľstvo medzi krajinami, národmi a odtiaľ je už len krôčik k vojnám a neopísateľným hrôzam.
Avšak toto zlo je aj v rodinách. Medzi rodičmi a deťmi panuje rozpoltenosť, nevraživosť, nejednotnosť, často nenávisť, a to všetko vedie až k vraždám... A keď nie zbraňami, tak slovami bije človek toho druhého - závidí, nežičí, nepomáha, preklína, kuje pomstu... Všetky tieto zlé pocity a myšlienky vytvárajú neviditeľné kmitanie, ktoré viaže ľudí a ich duše na tento svet - planétu Zem.
Povedzme si niečo bližšie k osudu.
Pripomínam, že Karma je duševná vina - vytvorená z príčin predchádzajúcich životov duše každého človeka za jeho protizákonné myslenie a konanie.
Každý si to môže prečítať v Biblii - dialóg Hospodina s Kainom predtým, než zabil brata Ábela... Nepochopil, ako prevažná časť ľudstva! Ježiš Kristus sa dobrovoľne inkarnoval na túto planétu - nie však preto, aby vykúpil celé ľudstvo z hriechu, lebo ak by to bola pravda, hriechu by tu už nebolo... Po smrti vstal z mŕtvych, aby demonštroval ľudstvu, že život existuje ďalej - tak nám dal zmysel a vedomie, že nežijeme na tomto svete len raz... A práve to je, hoci nepochopená, ale stále šanca pre celé ľudstvo!
časť 6. Osud a karma
Hovorili sme o karme - duševnej vine vytvorenej z príčin predchádzajúcich životov duše človeka za jeho protizákonné myslenie a konanie.
Niekto odmieta teóriu reinkamácie, mnohí si myslia, že žijeme len raz.
Je to pohodlné. Lebo ak "žijeme len raz", potom každý si chce užívať všetky slasti, hoci aj na úkor svojho blížneho... Len potom, keď ľudstvo pochopí, že nežije len jeden život, prestane sa naháňať za materiálnymi statkami, peniazmi, zlatom - prestane páchať zlo a zabíjať.
Čo teda hovorí horoskop?
Horoskop je v podstate "raj" alebo, "peklo" podľa našich zásluh. Aby som to ozrejmil -z rajskej záhrady Eden vytekala rieka a neskôr sa rozdeľovala v štyri rieky hlavné. Tou veľriekou je náš život od rajských čias zaťažený karmickým trestom - čiže osudom človeka. Tie štyri rajské rieky sú základnými prvkami horoskopu:
Ascendent - východ, naša posmrtná maska pre novú inkarnáciu.
Descendent - západ, neznámo, kam v novom živote smerujeme.
Médium Coeli - stred neba, vrchol snaženia a čo môžeme dosiahnuť.
Immum Coeli - hlbina neba, náš zrod a zánik.
Symbol planéty Zem - kruh a v ňom kríž. Tento hlavný kríž obmedzenia ducha a hmoty nesieme na svojom chrbte počas celého života, počas vekov, pokiaľ nepochopíme a nezbavíme sa "dedičného" hriechu - svojej vlastnej karmy. Osobný horoskop každého človeka poukazuje na stupeň jeho vývoja v duchovnej aj materiálnej sfére.
Symbol ducha je kruh - zárodok, bunka...
Symbol duše je polkruh - vnímavosť, cit...
Symbol hmoty je kríž - hmotné telo i samotná hmota, ktorá je bez prvých dvoch princípov neživá...
Symbol Slnka s bodkou uprostred je počiatok ducha...
Symbol Mesiaca je duša - odraz ducha - a Slnka...
Symbol Merkúru je jednota všetkých troch princípov (ducha, duše, hmoty), preto si ho aj bohovia vybrali za svojho posla...
Symbol Venuše prezrádza, že duch vládne nad hmotou...
Symbol Marsu je protipól Venuše, hmota prevažuje nad duchom...
Symbol Jupitera vypovedá, že duševno je nadradené hmote...
Symbol Saturna ukazuje ako hmota zaťažuje a obmedzuje dušu...
Symbol Uránu je narušiteľom každého zárodku ducha. Akoby hmota chcela celou svojou tiažou zničiť ducha...
Symbol Neptúna svojou harpúnou - hmotou rozdvojuje dušu a popiera všetky princípy,
Symbol Pluta je splývanie ducha a duše ako pri stvorení Adama, duša sa z ducha vynára (viď starý symbol Pluta J) ...
Symbol Dračej hlavy je nádoba karmy, ktorá je "vyliata" na človeka pri jeho narodení...
Symbol Dračieho chvosta je misa karmy, do ktorej sa zberajú skutky človeka v súčasnom pozemskom živote a zároveň slúži pre jeho budúcu inkarnáciu. Pokiaľ je z nej možnosť čosi vyliať, trvá karma a inkarnácia človeka. Keď tam nie je nič, človek dosiahol oslobodenie spod ťaživej hmoty. Až potom prechádza do inej vyššej dimenzie plniť poslanie Stvoriteľa...
V nerovnakom, hoci jedinečnom osude človeka, každého z nás, je zakódovaná spravodlivá odmena za konanie dobra a zla v minulých životoch.
Horoskop je teda spolu s osobnými domami, planétami, aspektami, osobnými bodmi a stálicami - obrazom alebo knihou, ktorá vypovedá o jeho pozemskom živote od narodenia po smrť.
Záležitosťou seriózneho a zodpovedného astrológa je, aby z horoskopu jedinca, ktorý si dá vyložiť svoj osud, karmické príčiny, svoju cestu, poslanie a vôbec zmysel jeho života, aby mu bol správne prečítaný, resp. interpretovaný. V tom vidím veľkú zodpovednosť, ktorú si každý astrológ berie na seba rovnako, ako operujúci chirurg život človeka.
Astrológiu nanešťastie práve neznalosť alebo ľahkovážnosť zdiskreditovali (ako aj všetky ostatné oblasti života negatívne poznamenáva nekompetentnosť).
Aká je tá skutočná astrológia?
Astrológia nie je veštenie, ale náuka o prapôvodných princípoch. Hviezdy, súhvezdia, planéty atď. používa astrológia ako rovinu predstáv. Odporcovia astrológie popierajú pôsobenie hviezd na osud človeka. To však netvrdí ani väčšina astrológov. Aby sme si tento zdanlivý paradox ozrejmili, použijem príklad - na človeka zhubne nepôsobí vyrobená atómová bomba, róntgenový pristroj ani elektrina, ale ich vyžarovanie, vlnenie, kmitanie, vibrácie, čiže tok silnej energie! Je samozrejmosťou, že musia byť uvedené do činnosti, aby škodili, ničili alebo prinášali úžitok. Takto si "predstavte aj vplyv hviezd na človeka. V knihe Mojžišovej - Genezis sa píše: "Stvoril Hospodin dve svetlá. To väčšie (Slnko), aby vládlo dňu a svetlo menšie (Mesiac), aby vládlo noci a hviezdy, aby delili deň od noci a boli na znamenie času, dní a rokov..." Chce mať neveriaci človek ešte väčší dôkaz o ezoterickom a astrologickom zmysle tohto biblického podania?
A teraz si predstavte horoskop rozdelený na 12 domov (hodín denných a nočných), v ktorom je Slnko a Mesiac ručičkami odpočítavajúcimi život človeka. Tieto svetlá dňa a noci uvádzajú do pohybu driemajúci osud človeka, vymedzený v horoskope všetkými prvkami, o ktorých som hovoril. Hviezdy ako symboly zapisujú osud zrodenca, čiže ovplyvňujú ale nedonucujú človeka k ničomu a vôbec nie k fatalite, pretože Boh dal človeku s dušou aj časť slobodnej vôle - rozum a tým aj samostatné rozhodovanie. V opačnom prípade by nemal sebavývoj človeka vôbec zmysel a Boh by bol jednoznačne stvoril poslušného robota - otroka a nie človeka so živou dušou na svoj obraz...!
Povedzme si niečo viac o karme a osude.
Oba Božie "nástroje" majú svoje samostatné určenie a poslanie, aby sa zachoval trvalý súlad a nepretržitý život na Zemi. Milosrdenstvo a moc Stvoriteľa sú nekonečne spravodlivé. Ale kvôli jednotlivcovi i národu nemôže Stvoriteľ konať výnimky. Práve túto Jeho spravodlivosť zastupuje karma a osud. Osudom človeka je dospieť k posmrtnej dokonalosti.
Karma sa vzťahuje na pozemský svet - preto je vo sfére duševnej (vývoj) meniteľná, avšak vo sfére fyzického trestu (degenerácie tela alebo chorôb) je nemeniteľná.
Fyzická karma posúva vedomie človeka k poznaniu, preto nemôže človek zablúdiť. Vzájomné aspekty planét v horoskope poukazujú na "trest" (úlohy) a celková konštelácia nielen na karmickú vinu, ale aj na možný vývoj - duchovnú zmenu a tým aj na čiastočnú zmenu ťažkých následkov, keď človek pochopí a koná na vedomej úrovni. O návrate k Stvoriteľovi teda rozhoduje iba slobodná vôľa človeka.
Nie každý sa vie zmieriť s tým, že sa rodíme na rôznej štartovacej dráhe - niekto je na tom lepšie, iný horšie.
Každý z nás prišiel na svet s dlhom - s väčším či menším karmickým zaťažením. Ako povedal Kristus "do posledného groša splatíš svoj dlh".
Nádenník spláca svoj dlh ťažkou fyzickou prácou.
Inteligent premýšľaním a často úplným vyčerpaním.
Lenivec zasa ťažkopádnym myslením a neplodnosťou života. Jeho duševný vývoj je v latentnom stave - preto má oslabený vzťah k práci a otupeného ducha. Je uzatvorený v pancieri, ktorý mu bráni radovať sa z práce a užitočného konania. Dlh lenivca sa veľmi ťažko spláca, hoci takýto človek nerobí v podstate nič! Zdanlivo sa má podľa všeobecnej mienky dobre, ale v skutočnosti je to úbožiak vylúčený zo spoločnosti, z vývoja a pokroku sveta i zo záujmov budujúcich a tvoriacich bytostí.
Zlodej tiež spláca svoj dlh, hoci tiež nepracuje - požíva všetky materiálne výhody na úkor svojich blížnych. Ide o chorobný jav, ktorý ho prenasleduje počas mnohých životov. Taký človek bol v dávnych dobách panovníkom. Okrádal ľudí a tým ochudobňoval i vlastnú osobnosť. Dokonca trestal za to, čo teraz robí sám. Staval väznice, mučiarne, podpisoval nespravodlivé zákony. Jeho duch sa neustále zaťažoval. Karma odplaty ho potom viedla počas mnohých životov do väzníc a na popraviská, ktoré kedysi sám budoval a musel rešpektovať zákony, ktoré kedysi diktoval...
Aj úžerník si musí splatiť svoj dlh, ktorý je obrovský (viď karmu židovského národa). Je zaťažený chorobou lakomstva, zhŕňa mŕtvu hmotu (zlato, peniaze, majetky), aby uspokojil svojho nenásytného ducha a kamenné srdce.
Poviete si, odkiaľ sa vynárajú takíto ľudia, ktorými sa hemží ľudská spoločnosť v každej dobe? Mnohí sa zasa domnievajú, že na vine sú vojny, nedostatok... To je však omyl!
Oni sami vyvolávali vojny. Avšak všetky hriechy podliehajú zákonnej kontrole, spätnej väzbe (karme a osudu), ktorá má pevný, hierarchicky predurčený cieľ - rozvoj a zánik.
Ak bol človek voľakedy kráľom, politikom, kňazom a viedol svoj ľud, národ, ovečky k dogmám - tak si zaťažil svoju dušu kolektívnou karmou - karmou celého národa. Taký človek si môže byť istý, že v nasledujúcej inkamácii bude žiť ako žobrák, tulák, v zaostalej krajine. Bude prosiť o chlieb, bude trpieť chorobami, prípadne okúsi život ako mentálne postihnutý, alebo sa narodí ako človek, ktorý si musí vytrpieť duševné muky, stavy depresie, krízy... Bezvýchodiskovosť situácie ho môže dohnať až k samovražde. Avšak ani tou neunikne svojmu karmickému osudu, lebo vo vyšších dimenziách Ducha niet úniku. Naopak, samovrah uvalí na seba ešte aj trápenie pozostalých...
Jestvuje množstvo príčin a následkov i kolektívne príčiny rovnako mysliacich a konajúcich osôb, ktoré hlásali dogmy, propagovali faloš a vydávali ju za realitu a súčasť náboženskej viery alebo politickej ideológie.
Tak vznikla vina kňažstva, predstaviteľov vlád jednotlivých štátov, stúpencov siekt, ale aj robotníkov, roľníkov, lesníkov, lovcov zvierat, ekológov, ekonómov, vedcov atď.
Sled príčin a následkov - to je naša planéta Zem. Ľudia stále diktujú nespravodlivé zákony a píšu nové paragrafy. A sú to stále tí istí ľudia... Karma vracia a zdržiava od napredovania. Spravodlivosť prichádza pomalšie, a preto veľa postihnutých ľudí stráca dôveru v Stvoriteľa (nie je ním ten kostolný boh!), aj v seba.
Extrémy a depresie duše sú zákonité javy na potrestanie tela. A svedomie človeka, to dáva duši neustále podnety k odčineniu viny.
Boh dal človeku s dušou aj časť slobodnej vôle
- rozum a tým aj samostatné rozhodovanie.
V opačnom prípade by nemal sebavývoj človeka vôbec zmysel
a Boh by bol jednoznačne stvoril poslušného robota - otroka
a nie človeka so živou dušou na svoj obraz...!