Päť divov čarodejníckeho sveta
Pyramídy
Prvý div čarodejníckeho sveta je totožný z muklovským. Egyptské pyramídy. Kráľovné na Níle. Prečo tento div patrí medzi mukovské aj čarodejnícke? Nuž preto, lebo v nílskej delte kedysi žili prevažne čarodejníci. No táto úrodná oblasť čoraz viac lákala muklov. A keďže egyptský ľud bol mierumilovný, žili muklovia a čarodejníci v dokonalej spolupatričnosti celé desaťročia.
Dnes už nikto z muklov nevie, ako to bolo na začiatku. No pravdou je, že to boli čarodejníci, kto postavili pyramídy. Áno, je to skutočne tak. Hoci muklovia majú svoje teórie o stavbe pyramíd, o otrokoch, ktorí nedobrovoľne ťahali mohutné balvany, aby vystavali hrobky pre svojich faraónov, pri stavbe pyramíd sa využívali čarodejnícke schopnosti. V skutočnosti to vôbec nebolo namáhavé. Teda, bez čarodejníckych schopností, ako si to predstavujú muklovia, by to bolo. Avšak mágia nepozná hranice, ktoré by sa nedali prekonať, obzvlášť keď márnivý faraón potreboval mohylu nad svojím hrobom. Ďalej to boli to čarodejníci, kto nám zanechal neoceniteľné papyrusové záznamy o živote v tej dobe. Keby nebolo tých, nevedeli by sme nič o vyspelej egyptskej ríši.
Práve Egypt je miestom, kde sa samotná mágia zrodila. Mnohí učenci ho považujú za kolísku čarodejníckych vedomostí. Hlavne preto sú pyramídy pre čarodejníkov asi najvýznamnejšie stavby. Hieroglyfy, obrázkové písmo, ktorými sú zdobené ich steny, zaznamenávajú, že mágia a egyptské náboženstvo boli tesne prepojené. Egyptskí bohovia boli mocní čarodejníci, ktorí čarodejnícke vedomosti zverili aj obyčajným ľuďom. Preto boli mimoriadne uctievaní.
Známe pyramídy pri Gíze aj dnes patria k najobľúbenejším miestam, kam čarodejníci trávia svoju dovolenku. Či už ich zaujíma história, alebo si chcú len tak prezrieť obrovské kamenné ihlany, ktoré skrývajú odkazy minulých dôb, nespočetné tajomstvá a odhaľujú bohatstvo a moc bývalých vládcov.
Les Kentaurov
Druhým divom čarodejníckeho sveta je Les kentaurov. Rozprestiera sa na juhu Írska. Zo severu je ohraničený pohorím Cork, na západ od neho sa rozprestierajú Shehy Mountains. Na juhu končí tesne pred pobrežím Keltského mora. Zaberá veľmi veľkú plochu, no nikto ešte neurčil jeho presnú rozlohu. Lesom pretekajú tri väčšie rieky. Sú to Lee, Owerboy a Bandon. Rastú tu najmä smreky, no zastúpené sú aj iné druhy drevín. Toľko všeobecne o tomto lese.Teraz treba povedať, prečo sa ráta za div sveta. Traduje sa legenda, že na mieste, kde teraz stojí Les kentaurov, bolo kedysi jazero. Jazero obrovské rozlohou aj hĺbkou. Malo jednu zvláštnosť – slanú vodu. Miestni ľudia verili, že lieči a preto sa tam chodili kúpať a naberať vodu. No v tej oblasti práve vtedy vládol lakomý kráľ. Zakázal ľuďom približovať sa k jazeru, využíval ho len on. To rozhnevalo duchov zeme. Nechali jazero zmiznúť a namiesto neho behom jednej noci vytvorili les. Keď to kráľ zistil, veľmi sa nahneval a les preklial. Táto legenda nie je pravdivá, je vedecky dokázané, že žiadne jazero tu nikdy nebolo. Ľudia však stále verili vymyslenej kliatbe. Strach z hnevu ducha lakomého kráľa spôsobil, že do lesa nevkročila stovky rokov jediná ľudská noha a les si rástol divoko, ako sa mu len páčilo. Nakoniec sa tu usadilo stádo kentaurov. Je všeobecne známe, že kentaurovia sú samotári a nechcú mať na svojom území nikoho, kto by ich vyrušoval. Tento les bol na to ako stvorený. Zabývali sa tam a ich počet narastal. Les dostal nové meno – Les kentaurov. Je to úžasné miesto. Nedotknutá príroda, taká čistá a ničím nenarušená vyráža dych každému, kto tam dnes vkročí. Horské potôčiky, voda krištáľovo čistá, plné rýb, húfy zvierat,... to všetko nájde ten, kto sa odváži vojsť do lesa. Ľudia sa totiž stále boja zlej kliatby, no možno o niečo viac aj kentaurov. Nie sú to práve priateľské tvory, hlavne keď ide o ich územie. Samozrejme, pár ľuďom vstup povolia. No les vyvoláva u viacerých rešpekt. Je obrovský, z čoho logicky vyplýva riziko stratenia sa. A kentaurovia nebudú hľadať zatúlaných odvážlivcov, majú na starosti niečo iné. Veštenie z lístkov, vetvičiek, kamienkov,... Niekedy sa nad lesom vznáša ľahký opar. To títo čudáci pália slez a živicu. Les kentaurov je vraj najčarovnejšie miesto na Zemi. A kto ho videl, alebo v ňom bol, neodporuje. Pre čarodejníkov predstavuje zázrak prírody, niečo, čo treba chrániť a zachovať pre budúce generácie. Niečo, je jediné a neopakovateľné.
Pamätník hrdinov
Väčšina čarodejníkov asi tuší, čo je to inkvizícia. Katolícka organizácia, ktorej úlohou bolo stíhanie kacírov a odporcov cirkvi. V dobe, keď bola inkvizícia aktuálna, za sa odporcov cirkvi považovali čarodejníci. Väčšinou to boli ženy, ktoré boli súdené za kacírstvo. Pojem prenasledovanie čarodejníc je každému známy. V minulosti si čarodejníci nedávali taký veľký pozor, aby ich čarodejné schopnosti ostali utajené. Preto ich zástancovia cirkvi prenasledovali. Hony na čarodejnice dosiahli vrchol v 17. storočí, kedy nespočetné množstvá týchto nevinných žien umierali po tom, ako sa následkom strašného mučenia priznali k čarodejným schopnostiam. Zomierali smrťou určenou kacírom, napríklad ukameňovaním, alebo oveľa „populárnejším“ – upálením. No ale vráťme sa k divom sveta. S okolnosťami, ktoré sú vyššie spomenuté, tento, v poradí už tretí div, veľmi súvisí. Je to totiž pamätník, postavený pre tých, ktorí za svoj čarodejnícky pôvod doplatili životom, nazývaný Pamätník hrdinov. Možno sa niekomu zdá čudné, že nejaký obyčajný pamätník je divom sveta. Avšak tento div je všetkým iným, len nie obyčajným pamätníkom. Nachádza sa na území dnešného Švajčiarska, v strednej Európe, kde prenasledovanie čarodejníc nadobudlo obrovské rozmery. Práve také rozmery má aj Pamätník hrdinov. Vysoký je asi tak 10 metrov, čo je naozaj úctyhodná výška. Je postavený zo sivých kameňov a množstva kusov medi a predstavuje horiace plamene, ako spomienku na strašnú smrť našich predkov. Je skutočne impozantný a vyvoláva nesmiernu úctu k jeho architektovi a tvorcom. Dá sa do neho dokonca vojsť, vnútri sa nachádzajú obrazy, fotografie a iné historicky veľmi vzácne predmety, ktoré návštevníkovi približujú hrôzu oných dôb. Je prísne utajovaný pred muklami, predsa len, riziko, že ho niekto uvidí je pri jeho výške pomerne veľké.
Chrám múdrosti
Na rozdiel od predošlých troch divov čarodejníckeho sveta, štvrtý div už neexistuje. Neodvratné dôkazy však hovoria jasne – Chrám múdrosti kedysi bol. Nachádzal sa na území dnešného Grécka, konkrétne na jednom z nespočetného množstva ostrovov pri gréckom pobreží. Tak ako takmer všetky grécke antické chrámy, aj tento mal mierne šikmú strechu, množstvo stĺpov, na hornom konci bohato zdobených, a veľké rozmery. V jednej veci sa však od ostatných odlišoval. V dobe, keď sa takéto chrámy stavali, bolo to kôli bohom. Ľudia si vytvorili chrámy, aby sa mohli nerušne modliť a prinášať obety bohovi, ktorému bol chrám zasvätený. Chrám múdrosti však slúžil na iné účely. Postavili si ho čarodejníci, ktorí chceli svoje schopnosti rozvíjať a zdokonaľovať sa v mágií. Bola to vlastne prvá čarodejnícka škola na svete. Skúsenejší, starší čarodejníci učili mladších a tí zase učili ešte mladších... Pravidelne sa tu stretávalo veľké množstvo ľudí, dospelých aj nedospelých čarodejníkov. Takto si vedomosti posúvali ďalej a ďalej. Nevie sa presne, prečo chrám zanikol. Možno sa po čase prestal používať a zanedbaný podľahol času. Možno bol niekým zničený. To sa už asi nedozvieme. Ale každopádne bol Chrám múdrosti pre čarodejníkov jednou z najvýznamnejších stavieb vtedajšieho sveta.
Druidská veža
Piatym divom čarodejníckeho sveta ja stavba taká zvláštna a tajomná, že nikto presne nevie, prečo vlastne bola postavená. Je to Druidská veža. Nachádza sa v dnešnom Francúzsku, v srdci Bretónskeho polostrova, uprostred hustých lesov, plných čarovných zverov a rastlín. Prostredie ako stvorené pre druidov, niet divu, že ich tam bolo v minulosti najviac. Druidi sú mocní čarodejníci, obdarení schopnosťou vnímať prírodu tak, ako nikto iný. Chodia v bielych plášťoch po lese a zbierajú bylinky pre magické účely, pre odvary, nápoje a elixíry. Druidská veža s najväčšou pravdepodobnosťou slúžila ako miesto, kde sa druidi zhromažďovali. Viedli tu svoje rituály, pripravovali magické nápoje a podobné. Bola obklopená hájom dubov, stromov, ktoré v činnosti druidov hrali veľkú úlohu. Možno preto, že symbolizuje vytrvalosť alebo nesmrteľnosť. Dub, na ktorom rástlo imelo, bol pre druidov posvätný a jeho imelo využívali počas kultových slávností. Hoci dnes už Druidská veža neexistuje taká, ako kedysi, jej základy a zvyšky spodnej časti môžeme dodnes nájsť v hustom lese bretónskeho polostrova. V časoch svojej najväčšej slávy bola vysoká asi 25 metrov. Pri zemi bol jej priemer 8 metrov a smerom hore sa mierne zužovala. Avšak nielen jej výška a šírka boli ohromujúce. Najväčšou zvláštnosťou bolo to, že nemala nijaký vchod. Po celom jej obvode by ste nenašli jediný otvor, ktorým by bolo možné dostať sa dnu. Ako do nej druidi vchádzali, je tajomstvom. Niektorí tvrdia, že vchod do veže otváralo mocné zaklínadlo, ktoré poznali jedine druidi. Iní sa prikláňajú k názoru, že do veže sa dalo dostať jedine odspodu, čiže nejakou podzemnou chodbou, ktorá začínala niekde úplne inde. Existuje teória, podľa ktorej sa začiatok tejto chodby nachádzal v Stonehenge v Anglicku. Je to však veľmi nepravdepodobné, veď tunel by musel viesť popod Lamanšský prieliv, čo je nemysliteľné. A možno to bolo úplne inak. Druidská veža je taktiež jediný div čarodejníckeho sveta okrem pyramíd, o existencií ktorého muklovia v minulosti vedeli. Nemali však presné informácie. Každý malý mukel pozná rozprávku o princeznej, ktorú zlý kráľ uväznil vo vysokánskej veži bez dverí. A ktorú potom neskôr zachránil udatný princ tak, že sa po princezniných vlasoch vyšplhal hore. Tieto rozprávky majú svoj pôvod v Druidskej veži. Našťastie, muklovia začali považovať povesť o veži za výmysel, a preto zostala Druidská veža utajená. Čarodejnícki historici, zaoberajúci sa kultúrou druidov, dodnes skúmajú ruiny Druidskej veže a snažia sa nájsť niečo, čo by nám objasnilo všetky pre nám nepochopiteľné veci a doplnilo všetky chýbajúce informácie o druidoch.