História poľnohospodárstva je približne taká dlhá ako história ľudstva. Obrábanie pôdy sa vyvíjalo nezávisle v rôznych zemepisných oblastiach v závislosti od klimatických a miestnych podmienok. Rané začiatky poľnohospodárstva sa datujú do doby, keď človek začal chovať mláďatá lovených zvierat v zajatí a pestovať druhy divých rastlín s charakteristickými znakmi, hlavne veľkosť zrna, množstvo úrody na jednu rastlinu. V praveku (8 tis. až 6 - 4 tis. rokov pred Kr.) sa začali vyvíjať aj prvé primitívne náradie na obrábanie pôdy, zber a spracovanie úrody. Starovek (3 tis. pred Kr. - 500 po Kr.) svojou dobou bronzovou a hlavne železnou dobou priniesol zdokonaľovanie náradia ako motyky, kosáky, konský postroj a iné. Bolo vynájdené koleso, využívajú sa aj zavlažovacie kanály a akvadukty s gravitačným rozvodom vody. 1000 rokov p.n.l. sa začínajú používať železné lopaty, v druhom storočí pred Kr. sa v krajinách kultúrneho východu začína používať ťažký železný pluh. V rannom stredoveku je úroveň živočíšnej výroby na veľmi nízkom stupni. Ošípané sa voľne pásli v lesoch, na záprahovú silu na prácu na poli boli využívané voly. Na poliach museli pracovať dedinčania - roľníci. Orná pôda bola rozdelená na tri časti. edna bola na jeseň obsiata pšenicou alebo ražou, druhá na jar jačmeňom, ražou, fazuľou alebo hrachom a tretia časť ležala ľadom, teda nebola orbábaná. Koncom stredoveku nastáva rozvoj chovu oviec pre produkciu vlny, čo bolo umožnené rozvojom textilného priemyslu. Zlepšovanie pestovateľských technológií viedlo k zvyšovaniu priemerných úrod. Začína sa siatie do riadkov a v roku 1636 bola vyvinutá mechanická mláťačka. V 18. storočí selekcia vhodných kultivarov a začiatky hybridizácie rastlín zvýšili podstatným spôsobom veľkosť úrod. Chov hospodárskych zvierat sa stáva samostatným odvetvím poľnohospodárstva, uplatňuje sa zámerná selekcia hospodárskych zvierat.
historia polnohospodarstva
(Kristína Maďarová, 22. 8. 2011 10:33)