7. Organizačná (de)štruktúra
Vo veľa firmách považujú organizačnú štruktúru len za nástroj na nastavenie hierarchie – kto môže komu prikazovať a komu nie. Firmy, ktoré chcú nasadiť procesné riadenie však týmto spôsobom nastavujú najmä tzv. procesné toky. Preto môže mať nepochopenie tejto skutočnosti fatálne (deštrukčné) účinky na celé (ne)fungovanie firmy.
Najviac zbožňujem, keď sa vedenie snaží častou zmenou štruktúry prispôsobiť riadenie svojim neustále sa meniacim politickým cieľom, resp. nevedia čo, tak skúšajú. Je to ako keby ste boli v nemocnici ako pacient a mali za ošetrujúceho lekára „veselého chirurga“. Jeden krásny deň sa zobudíte a máte oči prišité na bruchu. Na druhý deň máte chrup v zadku a na tretí močíte z podpazušia. V nasledujúcu noc by ste sa báli aj zaspať alebo by ste z tej nemocnice utiekli.
Treba si uvedomiť, že to ako pod seba alebo vedľa seba zoradíte oddelenia ovplyvní, či budete dobre vidieť čo sa deje, či viete kde je zákazník, či nestáčate prirodzený tok procesu, či si uvedumejete kde je vstup a kde výstup a či sa viete prispôsobiť nastaveniu vonkajšieho prostredia.
Tak ako na tele má každý orgán alebo úd svoje najlepšie umiestnenie, tak aj v organizačnej štruktúre patrí každému útvaru nejaké miesto.
Aby sme len neteoretizovali uvediem príklad. Firma X deklaruje zavádzanie procesného riadenia. Ale oddelenie procesného riadenia umiestni v organizačnej štruktúre niekde pod IT alebo Operatívu (Operations). Týmto ako keby prehlásila „Nám na tom procesnom či čo to je ani veľmi nezáleží.“. Veď tí čo nastavujú procesy musia vedieť „prikázať“ napr. IT (a nie naopak) čo treba ako nastaviť a musia vedieť prikázať Operations čo má ako vykonávať. Keď funguje „pod“ vedúcimi, ktorých by mal vedieť ovplyvniť, ako to má asi urobiť? Je to ako s tým podpazuším – akú polohu na WC zaujmete?
Sú len dva spôsoby ako by toto malo fungovať. Buď je vedúci oddelenia procesného riadenia členom rozšíreného vedenia firmy (čiže na úrovni ostatných najvyšších manažérov) alebo je pod predsedom predstavenstva (alebo generálnym riaditeľom). Možnosť A je samozrejme lepšia. Táto pozícia umožňuje korigovať prípadné „nápady“, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť iné útvary, alebo poukazovať na „klasické“ chyby, keď sa nejaká firma snaží ušetriť 10 ľudí z úplného spodku hierarchie po nejakých 600€ a zaplatí si kvôli tomu poradenskú firmu za 100.000€. Materskej firme samozrejme vykážu úsporu na HC a sú „geroji“. Náklady potom zmetú niekde pod koberec, najlepšie na iné nákladové stredisko ako CAPEX (kapitálové náklady ktoré dokonca vylepšuje imidž firmy ako tej, ktorá investuje do svojho rozvoja).
Späť na Obsah (začiatok Procesného riadenia)