O pracovných plemenách
Zahrňujeme sem plemená ovčiarske, partierske, honecké, švajčiarske salašnícke psy, molosoidné plemená, pinče a bradáče. Táto na prvý pohľad rôznorodá skupina má jedno spoločné : všetky tieto psy sa dajú dobre vycvičiť, takže sa stali platnými pomocníkmi ľudí pri najrôznejších činnostiach - strážení a poháňaní stád oviec a dobytka, vyhľadávaní ľudí v sutinách či lavínach, pri záchrane topiacich sa i ochrane majetku.
Starobylé korene
Stáda domácich zvierat boli pôvodné malé a dali sa proti vlkom a zlodejom ľahko obrániť. Postupne, ako sa ich počet zvyšoval, malé pohyblivé psy bežali popri stáde a zaháňali ho dohromady - stali sa ovčiakmi. Časom tieto ovčiaky zaháňali zvieratá na väčšie vzdialenosti, a tak sa postupne vyvinuli na honcov. Obidva typy psov chránia stáda a obiehali ich. Mohutnejší, statný honci sa potom špecializovali na dobytok, kým menšie, čulejšie psíky strážili ovce a kozy na pastvinách, a stali sa tak predchodcami moderných ovčiakov. Mohutné dogovité psiská rozšírené po celej Európe a takmer všetky dnešné horské psy sú odvodené od mastifov. Výberový chov mastifov viedol k vykvoreniu celých svoriek strážcov a obrancov, ktoré neskôr sprevádzali aj armády. Honci dobytka, mastify, sprevádzali rímske légie pred dvetisíc rokmi, keď prekračovali Alpy. Psy, ktoré sa tam vtedy stratili, sa stali predkami švajčiarskych salašníckych psov. V Ríme mastify bojovali s inými zvieratami alebo medzi sebou v gladiátorských arénach. Ich potomkami sa stali rôzne typy bojových psov, ich hlavnou povinnosťou však bolo strážiť ľudské obydlia. Bulmastify, buldogy, nemecké dogy a boxery pochádzajú z týchto antických zdrojov. Do Južnej Ameriky vyvezené bojové psy majú zásluhu na vzniku dnešných ťažkých plemien.
Strážcovia a pastieri
Stráženie stád bolo pôvodne úlohou mastifov, ale chovatelia dobytka a prasiat potrebovali robustné, ale pohyblivé psy, ktoré by strážili a poháňali dobytok. Vynikajúcim honcom rožného statku bol napríklad staroanglický ovčiak - Bobtial, korgi a švédsky valhund, ktoré si s veľkými zvieratami poradiť. V Nemecku túto úlohu plnil veľký a stredný fúzač a rotvajler, kým vo Francúzsku bol vynikajúcim honcom dobytka flámsky bouvier. V Austrálii vznikol austrálsky honecký pes a niekoľko pätárov (heelerov), ktoré doposiaľ pracujú pri veľkých stádach dobytka. Iné ešte neústupčivejšie strážne plemená sú rozšírené v Ázii, odkiaľ sa dostali do Európy a Afriky. Bohatú paletu ovčiakov má balkán. V Maďarsku doposial slúži ako strážca a ochranca komondor. Aj inde v Európe sa uplatňujú veľký bieli strážcovia ako kuvazs, slovenský čuvač a maremma, ktoré sa svojou farbou viditeľne odlíšili od útočiacich vlkov a zaháňali ich do svorky. Ich úlohou bolo už len stráženie a obrana. Pri veľkých stádach oviec sa používali miernejšie plemená , ako bergamský ovčiak alebo poľský nížinný ovčiak. Plemená ovčiakov sa postupne vyvíjali a oddelovali sa od strážnych plemien. Vo Veľkej Británii tak vznikli tak vznikli vynikajúce kólie. Ďalšie plemená ovčiakov sa vyvinuli v Belgicku, Holandsku, Francúzsku a Nemecku. Všetky vynikali schopnosťou pracovať so zvieratami, učenlivosťou a poslušnosťou. Všetsranný nemecký ovčiak je dodnes priam vzorom pracovného psa, ktorý vykonáva najrozličnejšie služby.
Pomocné úlohy
Stráženie a poháňanie stád vyžaduje ráznu povahu a temperament, no základom všetkého je ochranný pud.
???
(smint, 27. 8. 2014 13:37)