Nemecký ovčiak
Nemecký ovčiak a jeho blízky príbuzní z Holandska a Belgicka existujú už tisíce rokov. Iba v 19. storočí boli tieto plemená cieľavedome prešľachtené. Na začiatku prvej svetovej vojny bol nemecký ovčiak v Nemecku veľmi populárny a rýchlo sa šíril do ostatných krajín. Neriadený chov však spôsobil veľa fyzických a povahových chýb. Časté boli zápali kĺbov, očné ochorenia, poruchy trávenia a ďalšie zdravotné problémy. U psov sa objavovala aj bojazlivosť, nervozita a agresivita. Plemeno nemeckého ovčiaka sa postupne vylepšilo riadeným chovom a dnes je pokojné, spoľahlivé, prítulné a poslušné.
História plemena
Najpočetnejšie svetové plemeno bolo prešľachtené na základe vynikajúceho chovného programu Maxa von Stephanitza. Program prebehol koncom 19. storočia, keď tento chovateľ použil dlhosrsté, krátkosrsté i hrubosrsté ovčiaky z Bavorska, Würtemberska, a získal tak poslušné a ovládateľné plemeno. Dnes sa chová vo väčšine krajín ako všestraný pracovný pes, na výstavy je povolený len krátkosrstý typ.
Zíkladné údaje
Pôvod plemena: Nemecko
Vznik plemena: koniec 19. storočia
Pôvodné určenie: ovčiarsky pes
Terajšie určenie: služobný pes, spoločník, vodiaci pes pre telesne postinutých
Priemerný vek: 12 - 13 rokov
Iné názvy: Deutscher Schäferhund, vlčiak
Hmotnosť: 34 - 43 kg
Výška: 55 - 66 cm
Štandard FCI: č. 166, zaradenie 1.1
Náhľad fotografií zo zložky Nemecký ovčiak