História
Mi-8 so svojím modernizovaným nástupcom Mi-17 sa stal najrozšírenejším vrtuľníkom na svete. V Nato dostal krycie meno ,,Hip,,. Vyrábal sa v dvoch závodoch a to v Kazani a Ulan-Ude ktoré do polovice roku 2000 vyrobili viac ako 11 000 kusov. Bol exportovaný do 50 zemí sveta. Mi-8 sa preslávil napríklad vo vojne v Afganistane, bol navrhnutý do najtvrdších podmienok a preto sa kladie dôraz na jeho mimoriadnu spoľahlivosť a pritom malú pracnosť údržby.
Vrtuľník Mi-8 mal nahradiť už dosluhujúci vrtuľník Mi-4 s piestovým motorom. Rozhodnutie vyvinúť vrtuľník V-8 poháňaný turbohriadeľovým motorom bolo prijaté 2. februára 1958 a bola tím poverená konštrukčná kancelária M. L. Mila, ktorá zahájila konštrukčné práce v roku 1960. Navrhovaný vrtuľník využíval niektoré konštrukčné prvky so starej Mi-4 napríklad štvorlistý nosný rotor, rovnaký chvostový nosník s transmisiou a vyrovnávacím rotorom.
Prvý prototyp V-8 (Hip -A) bol poháňaný motorom Ivčenko AI-24 V o výkone 2 013 kW pre 18 cestujúcich s možnosťou prepravy na 450 km, bola však pripravená aj 24 miestna verzia s kratším doletom. Dvere pilotov boli automobilového typu. Prototyp bol prvý krát predstavený verejnosti na dni letectva v Tušine. Pretože jeden motor AI-24 neposkytoval tak veľkému vrtuľníku dostatočný výkon a požadovanú bezpečnosť letu, bolo 30. mája 1960 rozhodnuté vyvinúť dvojmotorovú verziu V-8A(Hip –B).Pohonnú jednotku tvorila dvojica motorov TV2-117 so vzletovým výkonom 1500 k a hlavný reduktor VR-8. Prvý vzlet bol 2.septembra 1962. Nosný rotor bol nahradený päťlistým a taktiež bol zmenený aj chvostový nosník. Nový rotor mal automatickú reguláciu otáčok. Nový typ v zrovnaní so starým Mi-4 mohol niesť dvojnásobný užitočný náklad či počet pasažierov 28 miesto 14 a pritom bol len o 1247 kg ťažší. Posádku tvoril pilot sediaci vpravo, pilot sediaci vľavo a palubný technik sediaci v strede na sklopnej sedačke v mieste prechodu do kabíny. Tretí vrtuľník bol vyrobený v lete 1963 pre 20 výsadkárov a bol označený V-8AT, mal štvorcové okná a dvere pilotov boli nahradené odsuvnými. Po dokončení letových skúšok bola schválená pod označením Mi-8 sériová výroba. V-8AP (salón) sa po prvý krát predstavil na západe v Le Bourget v roku 1965. Mi-8 v rokoch od 1964 až 1969 dosiahol sedem svetových rekordov rýchlosti a dolete. Sériové verzie boli vyrábané v dvoch základných verziách a to:
Mi-8 T (Hip-C) transportná a Mi-8 P dopravná verzia, ktorá sa od transportnej líšila obdĺžnikovými oknami, objemnejšími nádržami na bokoch trupu a druhými vstupnými dverami namiesto nákladových vrát v zadnej časti trupu. Transportná verzia bola schopná zobrať 22 vojakov alebo 12 ležiacich, 4000 kg nákladu v kabíne. V podvese náklad do 3000 kg taktiež mala naviják LPG-2 s nosnosťou 150 kg alebo.
Boli vyvinuté aj rôzne iné verzie podľa účelu využitia ako napr.:
Mi-8 S/PS -je to salónna verzia na prepravu 9 alebo aj 11 pasažierov v luxusnej odhlučnenej kabíne. Verzia mala v zadnej časti trupu šatňu aj toaletu, bol zväčšený obsah vonkajších palivových nádrží.
Mi-8 TB (Hip- E) sa od ostatných líši mohutnou výzbrojou, jej výroba začala v roku 1974.Zbraňové pilóny na bokoch trupu mohli niesť šesť raketových blokov UB-32-57 po 32 raketách S-5 alebo v inej variante štyri 250 kg bomby. Celková hmotnosť výzbroje mohla byť 1000 kg.
Mi-9 (Hip –G) IVOLGA ďalšia zvláštna verzia slúžiaca ako velitelské stanovište. Od klasickej verzie ,,T-čka,, sa líši väčším počtom rádiových antén na trupe, a tiež má v zadnej časti rampu so schodami ako salónna verzia. Vnútri kabíny (nákladnej) bolo miesto troch špecialistov pre ovládanie komunikačných zariadení a miesto pre armádnych veliteľov. Po pristatí vrtuľníku bolo možné rozmiestniť ďalšie antény v okolí vrtuľníku.
Mi-8 PPA je určený pre vedenie rádio elektronického boja Prvý bol vyrobený v roku 1982.
Je ľahko rozpoznateľný podľa rámov na bokoch trupu na ktorých je šesť dipólových antén pre rušiace systémy. V prednej časti pod nosným rotorom sa nachádzajú ďalšie krabicové antény. Pod trupom je šesť chladičov oleja pre chladenie špeciálneho vybavenia, ktoré ovládajú dvaja operátori.
Aj keď Mi-8 bol dobrý vrtuľník časom sa prejavili nedostatky ako je malý výkon motorov. Preto bola do novšieho typu nazvaného Mi-8 MT (pre export Mi-17 Hip -H) namontovaná nová pohonná jednotka tvorená dvojicou motorov TV3-117 MT s výkonom 1636 kW a možnosťou operovať s PZU (protiprašné zariadnenie). Nový bol aj hlavný reduktor VR-14 a chvostová vrtuľa bola premiestnená na ľavú stranu. Novou koncepciou sa zlepšili niektoré vlastnosti ako je nosnosť v kabíne na 4000 kg.Mi-17 je vybavený lepším navigačným a informačným systémom pre zlepšenie bezpečnosti letu za nepriaznivých poveternostných podmienok vo dne aj noci. Podľa účelu použitia vznikli aj rôzne verzie Mi-17 aj Mi-14.Mi-14 je v podstate ,,námorná verzia Mi-8, ktorá má zaťahovací podvozok a je schopná pristávať na vodnú hladinu.
Mi-8/17 boli použivané v mnohých štátoch ako sú :
Arménia, Azerbajdžan, Afganistan, Alžírsko, Angola, Bangladéš, Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Čína, Egypt, Fínsko, Guyana, Chorvátsko, India, Irak, Irán, Južný Jemen, Juhoslávia, Kambodža, Kuba, Madagaskar, Maďarsko, Mexiko, Mongolsko, Mosambik, Nemecko, Nikaragua, Pakistan, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Severný Jemen, Slovensko, Sudán, Sýria, Srí Lanka, Ukrajina, Vietnam, Zambie...a ďalších
Československá armáda prevádzkovala asi 28 kusov Mi-8.V lete 1967 odišla skupina pilotov a technikov do výcvikového strediska Aeroflotu v Kremenčugu, kde prebehlo preškolenie na vrtuľník Mi-8. Hneď na to pristáli v Kbeloch prvé štyri kusy, pilotované sovietskými pilotmi, a to tri Mi-8T a jeden Mi-8P, ktoré přišli k Výskumnému a skúšobnému stredisku 031.V Kazani sa v roku 1969 prebralo ďalších10 kusov vrtuľníkov. Na jar 1984 přišli do Bechyne tri vrtuľníky Mi-8PPA a jeden Mi-9. Postupne začali Mi-8 lietať aj v Leteckých útvaroch ministerstva vnútra. Všestrannosť Mi-8 sa osvedčila aj v civilných sférach napríklad pri ťažbe dreva, montážnych prácach, hasení požiarov a rôznych iných činnostiach.
Po rozdelení republiky dňa 4.1.1993 boli na Slovensko predané vrtuľníky ev. čísla Mi-8P 0210, Mi-8S 2838, Mi-8S11 0837, Mi 8T 1132, 1932, 2032, 3932 , Mi-8PPA 7520 a Mi-17 0807 Z2 (pre rádiotechnický prieskum), 0808 Z2, 0824 0841, 0842, 0843.Preletené boli na 32.leteckú základňu Piešťany. V lednu 1993 odlet Mi-17 0812, 0844, 0845, 0846, 0847 k 3.letke 4. Vrtuľníkového pluku na letisku v Prešove.V súčastnej dobe lieta v Armáde slovenskej republiky jedna Mi-8 S11 ev.č. 0837 so sídlom na LZ Sliač.