Bez stopy
Bez stopy Colleen Cobleová
Prvý diel série Rockharborské mystérium
Od pádu lietadla už uplynuli celé mesiace. Bree Nichollsová, záchranárka pátracieho tímu K-9 vie, že jej šanca nájsť v rozľahlej divočine michiganského Horného polostrova jej manžela a syna je každým dňom menšia - po havárii lietadla zmizli bez stopy. Pátra však ďalej. Ani srdce, ani verný pes Samson jej nedovolia vzdať sa. V malej chatke hlboko v lesoch sa zobudí chlapček. Kým nevyzdravel, starala sa o neho istá samotárka, no vôbec nerozumie, prečo ho volá iným menom. A prečo seba nazýva jeho matkou. Chce odísť, no príde zima, a celý jeho život závisí len a len od nej. Breeino nezlomné odhodlanie nájsť svoju rodinu medzičasom vedie k odhaleniu hrozného zločinu. S pomocou Kadea Matthewsa, rangera z národného parku, príde na to, že môže súvisieť aj s haváriou lietadla, ktorá jej vzala rodinu. Prinesie jej odhalenie vraha vnútorný pokoj? Alebo nebodaj aj stratenú rodinu? (i527net, 2015)
& & & & & & & & &
Bree Nichollsová bojuje s predstavou, že by sa mala vzdať pátrania po spadnutom lietadle svojho manžela Roba, v ktorom zahynul spolu s ich synom. Snaží sa dať si posledný termín, ktorý by znamenal rozlúčku s minulosťou a nový život. Vie, že to bude ťažké, ale celé jej okolie ju presviedča o tom, že iné sa už po toľkom čase robiť nedá. Napriek tomu Bree čosi stále ťahá do lesov, aby pátrala ďalej.
Ako členku pátracej skupiny ju často so psom Samsonom volajú, keď sa v horách niekto stratí. Nie je to inak ani teraz, keď sa stratia deti Donovana O´Reillyho. Bree sa tu prvýkrát stretáva s rangerom Kadeom Matthewsom, ktorý pátračom, ako je Bree, príliš nedôveruje. Ani Bree si o Kadeovi spočiatku nemyslí nič príjemné. Deti sa nájdu, no o pár dní nato mestečko rozvíri ďalšia nepríjemná udalosť. Fay Astersovú nájdu pri útesoch mŕtvu. A hoci všetko nasvedčuje tomu, že sa pokĺzla, ukáže sa, že išlo o vraždu. Kto a prečo by však chcel mladú ženú zabiť? Má to niečo spoločné s baňou, ktorú plánovala predať?
Bree jej smrť nedá pokoj. Najmä preto, že jej Fay pred svojou smrťou povedala, že v horách sa ukrýva chata, pri ktorej videla sedadlo z lietadla. Pre Bree je to nádej, že kdesi v tých miestach mohlo padnúť lietadlo, ktoré hľadá. Fay však žiadne informácie po sebe nenechala. Bree sa snaží získať informácie o Fayinej smrti po vlastnej linke. Zo začiatku podozrieva z vraždy priveľa ľudí a potenciálny motív vidí všade. Ten konečný je na mňa nakoniec príliš banálny. Autorka podhadzuje bývalého milenca s výbušnou povahou, žiarlivosť manžela či potenciálnej sokyne v láske v podobe Hillary a dokonca finančné problémy. Svoje podozrenie Bree smeruje aj na Kadea, ktorý mohol chrániť vlastného bratranca. Mimochodom, stretnutia Bree a Kadea sa spočiatku tvária ako náhoda, neskôr je ich viac, ale kedy a ako sa medzi nimi začne rodiť čosi ako vzťah, čitateľ nemá šancu postrehnúť.
Medzitým sa kdesi v lese ukrýva žena. Rachel je človek, ktorý robí nešťastné rozhodnutia, čo je spôsobené množstvom problémov. V horách sa schováva pred nechcenou pozornosťou médií (bola obvinená z úmrtia niekoľkých klientov centra pre seniorov, v ktorom pracovala). Jej prítomnosť v rozľahlej divočine sa na krátko pretína s ľuďmi z mestečka. Najmä preto, že potrebuje zabezpečiť živobytie pre seba a pre malého chlapca. Považuje ho za svojho syna, no obaja vedia, že veci sa majú inak. Jej cesty, hoci sa snaží držať v ústraní, sa s tou Breeinou nakoniec pretnú nevyhnutne častejšie, než by obe chceli. Bree snažiaca sa pátrať po Fayiných posledných krokoch nečakane naďabí na signály, že v sebe neživí nádej márne. Na druhej strane ju čaká zistenie, že ten, kto zasiahol do života Fay Astersovej a nakoniec aj toho jej, je bližšie, než si dokázala predstaviť.
Kniha obsahuje viacero nelogickostí: Deti, ktoré sa v úvode stratili v lese rozprávajú o čarodejnici, čo ich zachránila, ale nikto tomu dlhú dobu nevenuje pozornosť, lebo to považujú za detskú traumu, hoci je jasné, že obom v lese ktosi pomohol dostať sa okraj cesty? Bree sa skoro zrúti z balkóna svojho majáku, keď sa ho pokúša opraviť, lebo zábradlie povoľuje, ale keď sa naň zavesí statný chlap Kade, zábradlie ho ako zázrakom bez problémov udrží? Bree bojuje s prostriedkami na opravu majáka, preto si veľa vecí robí svojpomocne, ale na druhej strane má v majáku vlastnú saunu? Rachel sa sama bez pomoci zvládne postarať o dieťa so zlomenými nohami? Palmer pátra po okolí, aby zistil, kde padlo lietadlo – vďaka bani i vďaka Fay Astersovej objaví chatu (Rachelin úkryt) aj dieťa a pochopí, kto to dieťa je – ale lietadlo, ktoré sa zrútilo tak povediac za kopcom už nenájde?
Ďalším problémom tejto knihy je klišé: od obchodíka Breeinej svokry Anu, cez Breeinu kamarátku, knihomoľku Naomi , po deti Donovana O´Reillyho (Emily a Timmy), ktoré by chceli za mamu práve Bree, ale tá nie je pripravená na nový vzťah po smrti svojho manžela Roba a navyše vie, že o Donovana má záujem jej kamarátka. Bree sa obviňuje, lebo tesne pred nehodou sa s manželom pohádala. Celé malomesto je plné klišé, počnúc kaviarňou, Breenou švagrinou Hilary – starostkou, švagrom Masonom – šerifom, a končiac Kadeom a jeho pubertálnou mladšou sestrou.
Iným rozmerom tejto knihy je pohľad na vieru. Aj ten je tu priamočiary. Bree obklopujú veriaci ľudia, ktorí sa ju snažia primäť, aby Bohu nezazlievala nepríjemnosti svojho života. Autorka podsúva to staré známe a otrepané: keby bol Boh skutočne dobrý, nedovolil by, aby sa na svete diali zlé veci. Autorke aspoň kvitujem, že sa nepúšťa do filozofovania a naznačuje, že ľudia by si mali uvedomiť zodpovednosť za svoje činy a nezvaľovať vinu na nikoho iného (ani na Boha). Breeino náhle prebudenie je však rovnako príliš klišéovité. Ako nakoniec všetko, čo sa okolo nej deje. Je to ako náhly záblesk svetla – no, neberiem jej to. V závere ma takmer chytal čitateľský kŕč, keď celé mestečko vítalo strateného chlapca.
Je to ako poobedná či podvečerná romantika so štipkou krimi na TV Doma, ktorej nemusíte venovať priveľkú pozornosť, lebo presne odhadnete, čo sa v nasledujúcej minúte udeje. A tak to stačí sledovať na pol oka... to isté platí o čítaní tejto knihy (aspoň u mňa). Autorka nasycuje stránky prázdnymi, vatovitými dialógmi. Pre mňa sa autorkine rozprávačské majstrovstvo z prebalu knihy minulo účinkom a svoje druhé stretnutie s Bree odkladám zatiaľ na neurčito. Bree ma príliš neohúrila ani vďaka svojim štvornohým kamarátom (Samson, Charley).
Jednoduchosť a priamočiarosť, čierno-biele videnie, klišéovitosť sršiaca z každej strany. Je to čítanie naozaj pre nenáročných čitateľov, ja predsa len od knihy očakávam čosi viac. Pre mňa táto kniha doslova kĺže po povrchu.
-sa
