Priestupky
Rôzne formy výtržníctva, ktoré sprevádzajú násilníka, ponižovanie, urážky, vyhrážanie, stres, ublíženie na zdraví i poškodenie majetku sú sankcionované právom začatím priestupkového konania, prípadne trestného činu. Tieto formy, na rozdiel od preventívnych metód, ako sú stretnutia so psychológom, skupinové sedenia a terapie alebo iné formy občianskej prevencie a liečby, predstavujú zásah štátu, ktorý trestá nežiadúce správanie jednotlivcov a skupín.
Priestupok je také konanie, ktoré je definované v zákone o priestupkoch a v porovnaní s trestným činom je hodnotené ako menej závažné. Priestupky spravidla prešetrujú policajné orgány, po ich prešetrení však o priestupku rozhodujú a tresty ukladajú okresné úrady, nie súdy. Priestupkom v oblasti násilia v rodine, alebo násilia medzi blízkymi osobami môže byť tzv. porušenie nočného pokoja alebo vzbudenie verejného pohoršenia . Tieto druhy priestupkov zákon nazýva priestupkami proti verejnému poriadku, za ktoré možno uložiť peňažnú pokutu.
Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Priestupkom proti majetku je okrem iného aj úmyselné poškodenie alebo zničenie cudzieho majetku, ak škoda nepresahuje výšku minimálnej mesačnej mzdy. Za tento priestupok je možné uložiť peňažnú pokutu viac ako 330 eur.
Novelou priestupkového zákona od októbra 2002 došlo k zmene v legislatíve. Priestupky spáchané medzi blízkymi osobami sa budú prejednávať z úradnej povinnosti. Na prejednanie priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu / okrem ublíženia na cti/ i priestupkov proti majetku sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.
Trestné činy
V prípadoch, keď násilie dosiahne závažné formy a intenzitu, možno takéto správanie hodnotiť ako trestný čin, ktorým sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní / policajné orgány, prokuratúra, súdy / . Vzhľadom na závažnosť týchto skutkov sa - v porovnaní s priestupkami - za trestné činy ukladajú prísnejšie tresty, spravidla vo forme odňatia slobody v nápravnovýchovnom ústave.
Ten, kto týra blízku osobu, alebo toho, kto je v jeho starostlivosti alebo výchove, sa potrestá trestom odňatia slobody od troch do ôsmich rokov a zároveň s týmto trestom mu môže byť uložený aj trest zákazu činnosti, napr. zákaz výkonu pestúnskej alebo náhradnej starostlivost.
K týraniu podľa Trestného zákona / § 208 / môže dôjsť napr. spôsobovaním fyzického alebo psychického utrpenia opakovaným bitím, citovým vydieraním alebo iným správaním ohrozujúcim fyzické alebo psychické zdravie, neoprávneným zatváraním, nadmerným vyvolávaním strachu, iným neodôvodneným trestaním a pod. Môže ísť aj o opakované odopieranie stravy, základého ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti alebo bývania, nútenie k žobraniu, vykonávaniu neprimeraných prác alebo vystavenie vplyvu škodlivých látok.
U týraných žien dochádza okrem psychického nátlaku často aj k viditeľným fyzickým zraneniam. K spáchaniu trestného činu ublíženia na zdraví dochádza vtedy, ak sú poranenia vážnejšie a bránia obeti v normálnom spôsobe života. Spravidla sa hovorí o pracovnej neschopnosti minimálne 7 dní. Toto kritérium však nemusí byť jediným meradlom. V závislosti od závažnosti poranenia sa pohybuje aj výška trestu, ktorú ukladajú súdy za tento druh trestných činov.
Správanie násilníka, ktorý obmedzuje svoju manželku, prípadne inú blízku osobu v slobodnom rozhodovaní, kde sa bude zdržiavať, zatvára ju v byte, znemožňuje jej vystúpiť z auta, zamyká ju v miestnosti, bráni jej v pohybe, možno hodnotiť ako páchanie trestného činu obmedzovania osobnej slobody. Dĺžka obmedzenia slobody pritom nie je rozhodujúca, môže ísť aj o obmedzenie na krátky čas.
Trestný zákon predvída aj situácie, keď dochádza k obsadeniu alebo užívaniu domu, bytu alebo nebytového priestoru bez oprávnenia, alebo k bráneniu inému v užívaní týchto priestorov, tzv. neoprávnený zásah k domu, bytu alebo nebytovému priestoru. Právo na užívanie domu či bytu nezávisí len od príbuzenských vzťahov alebo uzavretia manželstva. Ak sú vlastníkmi bytu obaja manželia, potom bránenie v užívaní bytu, prípade obsadenie bytu dospelými deťmi je v rozpore so zákonom. Ani skutočnosť, že dospelé deti majú v byte alebo dome zapísaný trvalý pobyt, nehrá pritom žiadnu rolu. Záznam o trvalom pobyte plní iba evidenčnú funkciu a neviaže sa naň právo na užívanie bytu či iných obytných priestorov. Rovnaká situácia nastane v prípade, ak sa rozvedený manžel alebo manžel, s ktorým manželka nežije, pokúša brániť v užívaní bytu, ktorého nie je vlastníkom alebo spoluvlastníkom. Neoprávnené vniknutie do domu alebo bytu iného vlastníka, alebo neoprávnené zotrvanie v byte či dome sa považuje za trestný čin porušovania domovej slobody.
Rovnako slovní vyhrášky usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ujmou / unesením dieťaťa, podpálením domu, ublížením na zdraví dieťaťa / sú trestným činom vtedy, ak sú spôsobilé vyvolať u dotknutej osoby, vzhľadom na jej psychický stav a charakter vyhrážok, dôvodnú obavu.
Za trestný čin vydierania sa považuje nútenie iného násilím, pod hrozbou násilia alebo pod hrozbou inej ťažkej ujmy, aby niečo vykonal, nevykonal alebo aby niečím trpel / odovzdanie peňazí, poskytnutie stravy, bránenie stretávať sa s príbuznými / . Trestným činom je i správanie násilníka, ktorý zneužije tieseň alebo závislosť svojej obete, aby niečo vykonala, alebo nevykonala.
Časté je násilie medzi manželmi a životnými partnermi v sexuálnej oblasti. Donútenie k pohlavnému styku alebo iným pohlavným sexuálnym praktikám násilím alebo hrozbou násilia je trestným činom aj medzi manželmi. Znásilnenie alebo iné druhy sexuálneho násilia sú však vzhľadom na častú neexistenciu svedkov či iných dôkazov ťažko preukázateľné. Za pohlavné zneužívanie osôb mladších ako 15 rokov zákon určuje trest odňatia slobody od troch do desiatich rokov.