Dobro bez náboženských a ateistických dogiem
Z duchovného hľadiska ľuďom najviac škodia náboženské, ako aj ateistické dogmy. Rozvoju ducha ďalej bránia vulgárny materializmus a racionalizmus. Dogmy vytvárajú v človeku zaslepenosť, bránia príjmať veci a javy, ktoré sa nezlučujú s tým-ktorým dogmatickým učením. Dogma je poučka, ktorá sa bez dôkazov považuje za pravdivú. Ľudská neomylnosť neexistuje, a to ani v otázkach viery. Neomylný môže byť len sám Boh, ak pravda, nejaký Boh jestvuje. Veriacim je vsugerovávaná neomylnosť náboženských vodcov. A tí svoju "neomylnosť" opierajú práve o dogmy. "Neomylné" náboženstvá počas svojho vývoja spestrili ľuďom život vojnami, nevraživosťou a neznášanlivosťou od seba sa líšiacich náboženských skupín. Tí, ktorí hlásajú neomylnosť nejakých dogiem, sa takto vlastne rúhajú potenciálnemu Bohu, lebo len Stvoriteľ môže byť neomylný. Celá história ľudstva je popretkávaná omylmi. Je správne a prirodzené, ak človek cíti voči dogmám odpor. Dogmy síce treba odsudzovať, no konkrétnych ľudí, ktorí ich šíria, je potrebné ma rád. Viem, že vzhľadom na mieru zla, ktorú napáchal náboženský dogmatizmus a fundamentalizmus, je to niekedy ťažké, ale treba sa o to celý život snažiť. Ateistické doktríny sú rovnako škodlivé ako náboženské dogmy. Orientujú sa síce na výsledky vedeckého bádania, ale svoje tézy tiež zahaľujú mračnom dogiem. Je neodôvodnené čokoľvek, čo sa nedá dokázať, dogmatizovať. Je veľmi nebezpečné vtĺkať do hláv ateistickú ideológiu zvlášť osobám, ktoré majú sklony páchať zlé veci. Ak sa zlým ľuďom hlásajú ateistické idey, povolí sa aj tá slabá brzda, ktorú ešte v sebe majú a zloba z nich priam tečie. Možno si ateisti nevedia do dôsledkov predstaviť, aké obludy má na svedomí hlásanie ateizmu. Ateizmus je veľká zbraň v hlavách tých, ktorí zámerne škodia iným. Zmýšľanie zloduchov sa spolieha na ateizmus, že smrťou všetko končí, preto ich zlé činy ostanú nepotrestané. Myšlienky ateizmu je bezpečné odovzdávať len tým, ktorí majú v sebe pevné základy dobra a humanity. Pre ostatných je to pohroma, ktorá mierou škodlivosti presahuje náboženské dogmy. Viď známych zločincov ako Hitler, Stalin, Mussolini, Franco, Pol Pot a stovky im podobných. Takýmto osobám vštepovať ateizmus, to je ako dať im do ruky mučiace nástroje.
Ďalej je tu rozšírená ľudská obmedzenosť, ktorej hlavnou zbraňou je vulgárny materializmus. Vulgárni materialisti sú schopní veriť len v existenciu toho, čo môžu vnímať zmyslami, čo môžu vidieť, počuť, ohmatať, ovoňať a ochutnať. Pochybujú dokonca aj o dôkazoch exaktnej vedy, pretože nemohli zmyslami vnímať priebeh a výsledky vedeckých výskumov. Úbohosť vulgárnych materialistov tkvie okrem ohraničenosti zmyslového vnímania aj v opieraní sa o takzvaný zdravý rozum. Ich "zdravý" rozum však posudzuje všetko práve z hľadiska vlastnej obmedzenosti, to znamená, že si na vec vytvoria vlastný názor, ktorý pokladajú bez dôkazov za pravdivý. Veria v to, čo vnímajú zmyslami a veci posudzujú zjednodušeným rozumovým prístupom. Nadstavbou vulgárneho materializmu je racionalizmus. Racionalistickým ponímaním sú postihnutí aj niektorí vzdelanci a intelektuáli, pravda, na úkor citového prežívania, podvedomých javov a intuície. Racionalisti síce príjmajú plody vedeckých výskumov, ale ich úsudky fungujú a priori. Podobne ako vulgárni materialisti sú limitovaní vlastným rozumkárstvom. Z hľadiska rozumu a šablónovitej logiky posudzujú aj veci, ktoré ležia mimo oblasti rozumového chápania a bežnej logiky. V Boha uveria vtedy, keď veda o ňom podá exaktný dôkaz. Dovtedy ho budú popierať, pretože rozum jednoducho nepustí. Slabiny racionalizmu poukážem na konkrétnom príklade. Ak racionalisti hodnotia, napríklad, javy spadajúce do oblasti mystiky, zvyknú abolutizovať, to znamená všetky tieto javy označia za výmysly, alebo halucinácie. Rozum má sklon pri hodnotení mystických, či paranormálnych javov absolutizovať. Napríklad, medzi náboženskými vizionármi sa iste nájde aj dosť podvodníkov, alebo osôb trpiacich halucináciami, ale nevidím dôvod prečo by sa a priori všetci mali hádzať do jedného vreca. Prečo by nemohlo existovať mimozmyslové vnímanie? Len preto, že to nikto nedokázal? Podľa mňa mimozmyslové vnímanie existovať môže, rovnako môže existovať aj Boh a posmrtný život. No neverím v Boha, ktorého hlásajú dogmatické náboženstvá. Ak Boh existuje, je to absolútna láska a dobro nepoškvrnené žiadnymi náboženstvami a dogmami. Podľa mňa sú náboženstva len ľudským výplodom. Boh vo forme inteligentnej energie však možno existuje. Vulgárni materialisti a racionalisti s obľubou tvrdia, že mimozmyslové vnímanie nemôže existovať, lebo by museli ma túto schopnosť všetci ľudia. Oponovať sa dá v tom zmysle, že všetci ľudia nie sú po duševnej stránke rovnakí. Niektorí ľudia môžu mať dispozície a schopnosti, ktoré väčšine ľudí chýba. Sú rôzne talenty, ktoré sa viac, či menej líšia od šedivého priemeru.
Na otázku, či Boh existuje, je seriózne odpovedať, neviem, či existuje. Nie sú dôkazy za, ani proti. Keby sa však možná neexistencia posmrtného bytia predsa len potvrdila, zlo zvíťazí. Zločinci a všetci, čo cieľavedome robia zle, by ostali nepotrestaní. Márne sa môžeme spoliehať na spravodlivosť na tejto Zemi. Ľudská spravodlivosť je nedokonalá, poplatná omylom a chybám. Viď, napríklad, justičné omyly.
Hlavné nástroje ľudskej zloby sú hrubá telesná sila, zákernosť a rafinovanosť. Toto sa na tomto svete dá poraziť len v malej miere. Nie je dosť ľudí, ktorí by dokázali kapacite ľudskej zloby účinne čeliť. Výrazná menšina tých, čo sa hlásia k rôznym náboženstvám, sú skutoční veriaci, to znamená, že veria srdcom a sú svojej vierouke fanaticky oddaní. Väčšinou sa v nich prejavuje len hrdosť na to, že patria k určitému spoločenstvu veriacich, chodia do kostolov z dôvodu zvyku a tradície a pestujú v sebe pocit spolupatričnosti k členom svojho vierovyznania. Hrdosť na vlastné náboženstvo spolu s tradicionalizmom a pokrytectvom predstavujú zásadný zdroj duchovnej stagnácie, keď sa pretvárka stala spoločenskou normou a div, že nie cnosťou.