Interview(5)
8. 5. 2011
Boli ste aj v New Yorku. Ako sa vám páčilo tam?
New York je obrovské mesto. To, čo stále vídavame v televízii, alebo na obrázkoch je Manhattan s typickými mrakodrapmi. Bol som tam príliš krátko, preto som si vytýčil, čo chcem vidieť a stihnúť. Zaujal ma Central park, výhľady s Empire State Building, ktorý je po páde dvojičiek WTC opäť najvyšším mrakodrapom v New Yorku, denný i nočný výhľad z Rockefellerovho mrakodrapu GE. Veľmi ma zaujala aj plavba loďou okolo Manhattanu s nádhernými výhľadmi.
Bolo tam niečo, čo sa vám nepáčilo?
Nepáči sa mi ten hektický, uponáhľaný život a megalomanstvo Newyorčanov. Zmiešané pocity som mal pri návšteve Ground zero, teda miesta, kde stáli dvojičky WTC.
Určite ste videli aj sochu slobody. Je naozaj taká úžasná a taká veľká, ako sa o nej hovorí?
Vidieť na vlastné oči Sochu slobody, stáť pod ňou, je zážitok na celý život. Stojí na Ostrove slobody, kam premávajú lode každých 20 minút. Táto „ prvá dáma Ameriky“ je vysoká 93 metrov. Keď sa chce niekto dostať do jej vnútra napríklad v novembri, musí si už v januári zabezpečiť vstupenku. Taký veľký záujem je o ňu. Aj ja som ju videl len zvonku, ale aj to stálo za to!
Aké jedlá ste ochutnali? Chutili vám? Vyskúšali ste aj hamburger alebo niečo podobné? Ktoré jedlo vám nechutilo?
Ochutnal som typický hovädzí steak s hranolkami, ryby aj kurča, čiže jedlá ktoré poznáme aj u nás. V pouličných stánkoch predávali hot-dogy s kapustou,ale tie som neochutnal, lebo nemám rád kapustu, ale za to som ochutnal praclíky rôznych chutí aj veľkostí. V jednej mexickej reštaurácii v Queense ( to je časť New Yorku, v ktorej sme bývali) som si z jedálneho lístka objednal rybie filety v kokosovej omáčke s ryžou, no priniesli mi namiesto toho plný tanier krabov. Tak to je to, čo mi nechutilo ,našťastie k tomu bola aj tá ryža.
Čo ich zvyky, ktoré sa vám páčili alebo nepáčili?
Aby som sa stretol s nejakými typickými zvykmi, na tom som bol v New Yorku príliš krátko. Newyorčania si nepotrpia na nejaké špeciálne zvyky, no sú to prevažne fanatici do baseballu a 90% z nich fandí tímu New York Yankees. Ja som tomuto športu nikdy nevedel prísť na chuť, rovnako ako americkému futbalu. Ešteže sa tu hráva aj hokej a basketbal.
Ľudia sú určite iní ako u nás na Slovensku, však?
New York je jedno obrovské multikultúrne mravenisko, ktoré má okolo 18 miliónov obyvateľov. Je tu pestrá zmes ľudí všetkých možných národností, kultúr, farieb pleti, očí, vlasov. Veľké štvrte tu majú Taliani a Číňania. V Bronxe žijú prevažne chudobní černosi a Hispánci ( prisťahovalci z Latinskej Ameriky) a tam je veľmi vysoká kriminalita, preto sa neodporúča turistom, aby tam chodili. Za tých pár dní som aj ja pocítil tú pestrú zmes ľudí. Náš šofér autobusu bol Číňan, taxikár, ktorý ma raz viezol, bol Grék, suveníry som kupoval v obchodíku od Inda, barman v jednej reštaurácii bol Filipínčan narodený na Havajských ostrovoch, černošský huslista mi zahral na husliach slovenskú hymnu a stretol som tu aj Slováka a Čechov. Jedno však mali všetci spoločné. Cítili sa ako newyorčania, aj keď nezabúdali na svoje korene.
New York je obrovské mesto. To, čo stále vídavame v televízii, alebo na obrázkoch je Manhattan s typickými mrakodrapmi. Bol som tam príliš krátko, preto som si vytýčil, čo chcem vidieť a stihnúť. Zaujal ma Central park, výhľady s Empire State Building, ktorý je po páde dvojičiek WTC opäť najvyšším mrakodrapom v New Yorku, denný i nočný výhľad z Rockefellerovho mrakodrapu GE. Veľmi ma zaujala aj plavba loďou okolo Manhattanu s nádhernými výhľadmi.
Bolo tam niečo, čo sa vám nepáčilo?
Nepáči sa mi ten hektický, uponáhľaný život a megalomanstvo Newyorčanov. Zmiešané pocity som mal pri návšteve Ground zero, teda miesta, kde stáli dvojičky WTC.
Určite ste videli aj sochu slobody. Je naozaj taká úžasná a taká veľká, ako sa o nej hovorí?
Vidieť na vlastné oči Sochu slobody, stáť pod ňou, je zážitok na celý život. Stojí na Ostrove slobody, kam premávajú lode každých 20 minút. Táto „ prvá dáma Ameriky“ je vysoká 93 metrov. Keď sa chce niekto dostať do jej vnútra napríklad v novembri, musí si už v januári zabezpečiť vstupenku. Taký veľký záujem je o ňu. Aj ja som ju videl len zvonku, ale aj to stálo za to!
Aké jedlá ste ochutnali? Chutili vám? Vyskúšali ste aj hamburger alebo niečo podobné? Ktoré jedlo vám nechutilo?
Ochutnal som typický hovädzí steak s hranolkami, ryby aj kurča, čiže jedlá ktoré poznáme aj u nás. V pouličných stánkoch predávali hot-dogy s kapustou,ale tie som neochutnal, lebo nemám rád kapustu, ale za to som ochutnal praclíky rôznych chutí aj veľkostí. V jednej mexickej reštaurácii v Queense ( to je časť New Yorku, v ktorej sme bývali) som si z jedálneho lístka objednal rybie filety v kokosovej omáčke s ryžou, no priniesli mi namiesto toho plný tanier krabov. Tak to je to, čo mi nechutilo ,našťastie k tomu bola aj tá ryža.
Čo ich zvyky, ktoré sa vám páčili alebo nepáčili?
Aby som sa stretol s nejakými typickými zvykmi, na tom som bol v New Yorku príliš krátko. Newyorčania si nepotrpia na nejaké špeciálne zvyky, no sú to prevažne fanatici do baseballu a 90% z nich fandí tímu New York Yankees. Ja som tomuto športu nikdy nevedel prísť na chuť, rovnako ako americkému futbalu. Ešteže sa tu hráva aj hokej a basketbal.
Ľudia sú určite iní ako u nás na Slovensku, však?
New York je jedno obrovské multikultúrne mravenisko, ktoré má okolo 18 miliónov obyvateľov. Je tu pestrá zmes ľudí všetkých možných národností, kultúr, farieb pleti, očí, vlasov. Veľké štvrte tu majú Taliani a Číňania. V Bronxe žijú prevažne chudobní černosi a Hispánci ( prisťahovalci z Latinskej Ameriky) a tam je veľmi vysoká kriminalita, preto sa neodporúča turistom, aby tam chodili. Za tých pár dní som aj ja pocítil tú pestrú zmes ľudí. Náš šofér autobusu bol Číňan, taxikár, ktorý ma raz viezol, bol Grék, suveníry som kupoval v obchodíku od Inda, barman v jednej reštaurácii bol Filipínčan narodený na Havajských ostrovoch, černošský huslista mi zahral na husliach slovenskú hymnu a stretol som tu aj Slováka a Čechov. Jedno však mali všetci spoločné. Cítili sa ako newyorčania, aj keď nezabúdali na svoje korene.