Bol to iba zvyčajný deň. Bol som šiestak a ponáhľal som sa domov zo školy. Zostúpil som zo školského autobusu, prezliekol som sa, napil som sa trocha mlieka a vybehol som na ulicu. Usiloval som sa rýchlo dostať na druhú stranu cesty, aby som sa stretol so svojimi priateľmi. Vyrastal som v tradičnej židovskej rodine v Huntingtone na Long Islande. Keďže sme boli Cohenovci /koheniti/, ocko žil podľa rabínskych predpisov. V jednom období sa rátal dokonca za kóšer. Moje detstvo však bolo vzdialené od usporiadaného. Za Woolsey Street -om bola v lese jedna čistinka. Tam som vyrýľoval jamu a obkolesil ju guľatinami, aby sa dalo na nich sedieť. Zvykol som ta čakávať priateľov. V mladosti som mal mnoho kamošov. Schádzali sme sa a zhovárali sa. Poznal som ich a aj oni mňa. Bol v tom však háčik. Moji priatelia …nemali telo! Boli to duchovia. Od vtedy, čo sa mi zjavili vo forme malých jagajúcich sa svetielok, uplynul viac než rok, kým som ich vedel rozlíšiť ako „osoby“. Mohol som ich oslovovať po mene, mohol som sa zhovárať s nimi a aj oni so mnou. Zostali so mnou po mnohé roky. Keď som bol v New Yorku ako médium, títo „priatelia“ mi podávali informácie o živote iných ľudí. Pamätám si, že som zrána po prebudení opúšťal svoje telo cez hrdlo, preletel som ponad sídlisko dolu na parkovisko, kde sa hrali deti. Keď som si pozrel, čo robia a čo majú oblečené, vhupol som späť do tela. Na to som vstal, obliekol som sa a pridal som sa k nim. Vždy som všetko nachádzal v tom stave, ako som to predtým uvidel. Ako 12 ročný som mal účasť na nadprirodzenej skúsenosti, ktorá ohraničila moju budúcnosť. Bolo asi päť hodín poobede v jeden krásny horúci júnový deň. Vyšiel som cez naše chodbové dvere a zbadal som, že tak cca 7 metrov od mojej ľavej ruky stojí nejaký človek a díva sa na mňa. Mal dlhé hnedé vlasy a prenikavý pohľad. Na sebe mal dlhé biele šaty a svoju náruč roztvoril. Pamätám sa, že som na jeho dlaniach uvidel červené diery. Mimovoľne som vedel, že je to Ježiš. Nebola to vidina, ale skutočné zjavenie. Keďže som pochádzal zo silne tradičnej židovskej rodiny, nevedel som toho veľa o Ježišovi. Ale aj to čo som vedel, bolo všetko iba negatívne. No vtedy sa so mnou stali dve úžasné veci. Po prvé, pocítil som neodolateľnú túžbu nájsť tohto človeka -nie v nejakom náboženstve, tradícii či budove, ale aby som našiel ozajstného Ježiša. Po druhé to bolo vnútorné uistenie, že svet zázrakov je skutočný. Akosi som vnútorne vedel, že tomu, kto pozná Ježiša je dané, aby sa načiahol do duchovného sveta a zobral si pre svoj život zázrak! To bol počiatok mojich šestnásťročných výskumov!
To je to, čo si hľadal.
Zmaturoval som na strednej škole v Northporte a na floridskej Maiamskej vysokej škole som skončil účtovníctvo. Tu, počas svojich štúdií v druhom a treťom ročníku, som sa dostal do astrológii, numerológii a do výskumu okultných javov v rámci jednej skupiny, ktorá sa volala Nadácia Edgara Cayceho. Tento Edgar Cayce bol špiritistickým médiom a „duchovným sprostredkovateľom“, ktorý bol v styku so zlými duchmi z vyšších sfér a so zlými mocnosťami temna. Tí ho dostávali do tranzu a skrze neho hovorili. V poslednom ročníku sa usadilo veľa Kubáncov na Floride. Medzi nimi som sa stretol s kubánskymi santáriami, ktorí praktizovali mágiu. Naučili ma, ako manipulovať s duchmi, ako ich riadiť, aby plnili moje „želania“ a ako ich môžem ovládať. A čo je manipulácia a čarovanie? V krátkosti: keď sa deje to, čo my chceme. Keď uplatňujeme svoju vôľu voči vôli Božej či iných ľudí. Vtedy manipulujeme, kontrolujeme, ovládame. A keď postavíme našich „priateľov“ z duchovného sveta – démonov-, do služby, aby nám pomáhali presadzovať našu vôľu- vtedy už čarujeme. Čoskoro na to som mal opäť nadprirodzenú skúsenosť. Keď som dokončil vysokú školu a obdržal diplom, nastúpil som v Maiami do jedného účtovníckeho podniku. Jedného dňa, keď som šiel do práce v centre mesta, som začal vidieť dúhy nad hlavami ľudí a nad ich trupmi. Volá sa to „aura“. V týchto aurách som videl ich zosnulých starých rodičov, rodinu, priateľov, pracoviská, ich vzťahy, ba aj ich mená ako na nejakom posteri. Uvedomil som si, že som prenikol do hlbších miest okultných, psychických síl. Neskôr som sa presťahoval do New York City, kde som začal pracovať u jednej známej účtovníckej firmy na Madison Avenue, ktorá sa zaoberala daňami z nehnuteľností a audítorstvom. Krátko po mojom príchode som sa zoznámil s jednou starou ruskou ženou. Volala sa Agátha a bola známou špiritistkou. Nasledovné roky som sa zaoberal seansami, meditáciami, duchovným transportom a okultným liečiteľstvom. V New York City som sa stal účtovníkom A.R.E. a Nadácie Edgara Cayceho. Zdokonaľoval som sa v astrológii, numerológii, v kabale a v automatickom čítaní. Keď sa zoznámil so spoločnosťou Rudolpha Steinera, odcestoval som do letného tábora antropozófie v Guertianame vo švajčiarskom Dornbachu, aby som skúmal okultné vedy. V mojom živote však zas nastali zmeny. Po letnom tábore som sa vrátil pracovať späť do New York City. Keď som sa jedného jesenného dňa vynoril z podchodu metra na rohu 86. ulice a Central Park Westu, môj zrak pritiahol pohľad na jedného človeka odetého do indických šiat. Sedel na lavičke na druhej strane ulice. Dlhé vlasy mal upnuté na temene hlavy do uzlíka a široká hnedá brada mu splývala do otvorených dlaní. Zdalo sa, akoby bol ovenčený pokojom. Okolo neho bolo asi 40 divne vyzerajúcich ľudí, ktorí spievali, hrali a jedli uprostred hluku New York City. Prikročil som zozadu a pozoroval skupinku. Gill Baba, alebo „Sloboda“, ako ho neskôr volali, sa pozrel na mňa a začal mi dávať znamenia /dozvedel som sa, že vždy mlčí a nikdy nepoužíva svoj hlas/. Povedal: -Vítam ťa doma. To je to, čo si hľadal.
Satya Sai Baba.
Tak som sa dostal k jóge, hinduizmu, východnej teológii a k človeku menom Satya Sai Baba. Doposiaľ žije v Indii jeden muž menom Satya Sai Baba. Satya znamená „pravdu“, Sai: “matku“ Baba: „otca“. Význam jeho mena je teda: „otec, matka každej pravdy“. Sai Baba netvrdí o sebe, že je Ježiš, ale že je tým, kto poslal Ježiša na tento svet. Čiže tvrdí, že on sám je bohom! Milióny hinduistov ho nasledujú, tisíce Američanov, Kanaďanov, Európanov a Ázijcov ho uctievajú ako boha. Sai Babu poznajú ako divotvorcu. Zamáva rukami vo vzduchu a sprítomní vibuti, čiže homole „svätého“ popola, ktorými si hinduisti natierajú čelo za účelom „puji“ – zbožňovania. Podnikatelia, zomierajúci na rakovinu sú uzdravovaní pomocou démonických síl. Jedol som z tých cashew orieškov, ktoré sa mu práve vtedy zmaterializovali v ruke. Počas festivalu Shivarathri nakŕmil štyridsaťtisíc ľudí dvomi vedrami jedla-v jednom bola ryža a v druhom curry. Autá pokračovali hodiny v svojej ceste bez tankovania. Z púheho vzduchu sa materializovali fotky a klenoty. Neskôr som zistil, že toto všetko bola len démonická napodobenina darov Ducha Svätého.
V posadnutí jedného ducha.
Ešte vždy som býval v New York City. Cez deň som pracoval na plný úväzok v účtovníckej firme a po nociach som meditoval, cvičil jógu a automaticky písal. Raz ma čosi prebudilo okolo troch hodín nad ránom. Pri peľasti mojej posteli stál človek v dlhých červených šatách. Vedel som, že je to Sai Baba. Ani toto nebol mam, ale skutočné zjavenie. Bolo o ňom známe, že to rád praktizoval. Napriamil na mňa svoj prst a povedal: -Je načase, aby si prišiel do Indie a stal sa mojím učeníkom- a nato zmizol. Poslušne som predal klavír, aby som si mohol kúpiť letenku. Svoju hifi vežu som zamenil za vreckové. Vzdal som sa miesta účtovníka a krátkych vlasov biznismena. Odletelsom do Južnej Indie, kde som prvých šesť mesiacov trávil v blízkosti Sai Baby. Žil som pre jeho každodenné zjavenie sa /volali to daršan/, čo zvykol robiť ráno a popoludní pred zrakmi svojich obdivovateľov. Bol na cestách medzi svojim zimným sídlom v puttaparthii a letným vo Whitefielde na juhu od Bangalore. Prečo idú ľudia do takých krajností, aby videli týchto Avatarov /inkarnovaných vysokých duchovných bytostí/ alebo guruov /rozptyľovačov tmy/, aby boli v ich blízkosti? Preto, lebo sa nazdávajú, že už len pri ich daršane /sprítomnenia sa/, alebo ich dotyku sa zbavia vín a prelomí sa ich nekonečný kolotoč znovuzrodení - reinkarnácií. V Indii ma začal obsadzovať duch menom „Šakti“. Len po uplynutí niekoľkých rokov som pochopil, že je to démonický duch. Navštevoval som aj iných vysokopostavených guruov, ktorí narábali okultnými silami. Neskôr som sa aj ja sám stal vysväteným swamim a dostal som nové meno Swami Devatata, čo značí: Boží Dar. Zbožňovatelia „Slobody“, ktoríboli známi pod menom „rodina“, ma začali volať „Žehnaj“. Po troch mesiacoch som sa vrátil do indickej Patny a odtiaľ do Dilí. Napokon som sa vrátil lietadlom do Paríža. Vo Francúzsku som dostal silný zápal pečene. Horko-ťažko som sa dostal do Amsterdamu, kde som sa tri týždne zotavoval. Začiatkom jesene som bol opäť v New Yorku. Na Long Islande som navštívil svojich rodičov a odtiaľ som odcestoval na sever do jedného jogínskeho ašramu /akéhosi jogínskeho kláštora/, aby som v sebe „uskutočnil“ boha! Chcel som sa stretnúť s tým bohom, ktorý vo mne žil, aby som sa s ním stotožnil a mohol som sa tak uznať za boha. Pobudol som tam rok a pol. Studenú zimu som prežil v jednom indiánskom stane spolu s Rodinou Yea God, početnou skupinou z rohu 86. ulice a Central Park Westu z New Yorku. Vo veľkom počte sme boli Židia a inteligencia, vysokoškoláci. Mnohí z nás pochádzali zo zranených rodín. Tu som mal príležitosť prežiť veľa dramatických udalostí, hodiny som meditoval, vstúpil som do šamadhi /jogínskeho tranzu/ a naďalej ma posadol duch Sakti. Ten ma doviedol na juh, na Long Islande do New York City, kde som aj iným odovzdával tohto ducha a kde som ich učil veľkým duchovným pravdám, ktoré som sa dozvedel. Boli to návody takéhoto druhu: „Buď slobodný a šťastný.“ „Odíď od bolesti“. „Všetkému sa podriaď. Nevzpieraj sa ničomu.“ „Nemiluješ svoje zamestnanie? Opusť ho!“ „Nevieš vystáť svojho muža, či ženu? Opusť ich!“ „Boh je všetko vo všetkom.“ „Láska je cesta k Bohu.“ Učil som aj toto: „Pojmy ako pravda a klam, vysoké a nízke, dobré a zlé, Kristus a diabol v skutočnosti neexistujú, sú len výplodom našej mysle, sú ilúziou /mayou/. Za pomoci transcendentálnej meditácie sa môžeme dostať von z duálnej skutočnosti materiálneho a duchovného sveta a môžeme prežiť, že všetko je jedno.“
Bozkali mi nohy.
Okolo mňa sa začala zgrupovať malá skupinka a po jednom roku sme sa vydali mikrobusmi a autami naprieč štátom. Neskôr sme si zadovážili aj jeden vyšrotovaný „fanki“ autobus. Keď sme opustili Long Islande, naša prvá zastávka bola v delawarskom Hockessine. Odtiaľ sme šli ďalej do Tennessee a odtiaľ do texaského San Antonia v štáte Mexiko. Potom do arizonského Tuskonu a napokon sme zašli v štáte Mexiko do mestečka Baia. Na každej našej zastávke som si sadol vo svojich dlhých šatách na lavičku v parku. A hľadajúci prichádzali! Potom sa zjavili novinári a písali o Milujúcej Rodine, ktorí prišli, aby požehnali ich mesto. Keď sme vyhladli, ľudia nám priniesli jesť, alebo sme si varili v autobuse. Keďže sme boli prísni vegetariáni, nejedli sme mäso, ryby ani výrobky z mäsa. Nadváha nebola nikdy problémom. Keď som opustil Indiu, vážil som 55 kíl. /Zrejme tie „vysoké“ duchovné skúsenosti, na ktorých mali podaktorí podiel, sa prejavovali podvýživou./ Z Mexika sme sa vybrali cez južnú Kaliforniu do Los Angeles, San Juan Capistranobe, Santa Cruzu, San Francisca až sme prišli do Barkeley. Tu sme napokon zakotvili na priestore Kalifornskej univerzity. Keď zišiel z autobusu, prešiel som na Sproul Plázu, ktoré bolo dejiskom študentských revolt. Stretávali sa tu anarchisti a kadejaké čudné indivíduá. Sadol som si na lavičku – na 35 dní. Ľudia prichádzali zo všetkých kútov. Bozkávali mi nohy, niekedy padli aj na znak pod vplyvom prítomnej sily.
Klameš.
Rozhodne sa pamätám na to, ako v 31. deň doobeda okolo jedenástej hodine prišiel k mojej lavičke jeden mladík s krátkymi blond vlasmi v bielej košeli. Prešiel cez dav pred lavičkou na Pláze a namieril rovno ku mne. Pozrel sa mi priamo do očí a spýtal sa ma: -Máš Ježiša v srdci? Keďže som býval zväčša ticho, odpovedal som mu znakovou rečou za pomoci jednej mladej ženy. -Iste je v mojom srdci Ježiš, aj Ráma, aj Krišna, aj ty si v mojom srdci. /V tom období som mal veľké srdce./ V dôsledku meditácie som mal v tele toľko energie, že keď som zdvihol svoju ruku, z prstov mi vyšľahol modrý plameň dĺžky asi jedného metra. Použil som to ako dôkaz a povedal som: -Isteže je vo mne aj Duch Svätý. Vtedy napriamil svoj prst na mňa a povedal: -Klameš! Nemáš Ježiša v srdci a nemáš ani Ducha Svätého. Vidím ti to na očiach. Otočil sa a zmizol v dave.
Vyskúšaj ducha, čo je v tebe.
O štyri dni na to sme sa so svojou karavánou vybrali smerom na sever od New Yorku. Ponáhľali sme sa na narodeniny toho „Slobody“, ktorý pred niekoľkými rokmi sedel na lavičke v New York City. Keď sme prišli na „zem“ /takto volali naše jogínske centrum/, prišiel nám naproti Sloboda, aby nás privítal. Po mnohých rokoch mlčania začal opäť hovoriť. Požiadal nás, aby sme šli s ním do sály „Ten“, čiže šatšang, kde nám rozpovie jeden ohromujúci príbeh. Pamätám si, ako Gill /to bolo pravé meno Slobody/ povedal, že Sai Babu obsadil démon a ten ho nútil, aby ničil svoje telo i telá iných. Nútil ho viacero dní sedieť v tme a v útlaku. Potom kázal stadiaľ vyjsť a predviesť /manifestovať/ ducha boha Šivu. Stali sa dve veci, ktoré zmenili jeho zmýšľanie. Po prvé, prichytil Sai Babu /„otca, matku každej pravdy“/ pri klamstve. A to pri veľkom klamstve okolo vládneho víza. Keď je meno boha „Pravda“, premýšľal Gill, tak ako môže klamať? Kde sa môže v ňom nachádzať klamstvo? Tá druhá vec sa spájala so skutočnosťou, že v ašrame nebola zavedená elektrická energia, ani vodovodná sieť, telefón ani nič, čo by ho spájalo s vonkajším svetom. Bola tu iba plynová nádrž, ktorá slúžila na ohrev vody na kúpeľ. Jedného dňa prišiel na našu „zem“ jeden baptistický muž, aby vymenil plynovú nádrž. Pritom zanechal leták na Gillovom prahu. Gill nám rozpovedal, že práve vychádzal so zatvorenými očami zo svojho domu jógy tak, ako ho „duch viedol“, keď zrazu preletel cez prah a nosom padol rovno na ten leták. Gill si to vysvetľoval ako božie znamenie, aby si to prečítal. Preto ho zodvihol a zobral so sebou. Na letáku bol biblický citát z 1 Jána 4: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Podľa toho poznávajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša ako Krista prišlého v tele, je z Boha, a ktorý duch nevyznáva Ježiša, ten nie je z Boha, je to duch antikristov, o ktorom ste počuli, že prichádza a teraz je už vo svete.“ Gill to znova a znova čítal. Po niekoľkých mesiacoch samu začal navracať hlas a hovorením mena Ježiš sa zbavil zlých duchov. Vyzval ma, aby som vyskúšal duchov, ktorý boli vo mne tak, ako to urobil on. Vrátil som sa do jednej jurty, sadol som si na zem skľúčil som si nohy a otvoril ústa. Hoci som Žid a nikdy som nebol v kresťanskom spoločenstve, predsa mi vyšlo z úst nasledovné: -Šakti, vyznávaš, že Ježiš je Pán? Šakti, vyznávaš, že Ježiš je Pán? Cítil som, ako mi v okolí chrbtice začalo čosi poskakovať ako ping-pongová loptička. Vedel som, že je to duch jógy- kundalini. Potom mi prebleslo mysľou, aby som pozval Ježiša do srdca. Hoci som bol presvedčený o tom, že on je tam spolu s inými, predsa som to vyslovil: -Ježiš, príď do môjho srdca. Keď si Ty jediný pravdivý Boh, tak chcem len Teba. Potom som prikázal: -Šakti, vyznávaš, že Ježiš je Pán? Ak nie, hrozím ti menom Ježiš. Behom dvoch hodín opustil duch Šakti moje telo aj so všetkou jogínskou energiou cez nohy smerom do zeme. Keď som vstal, zistil som na sebe dramatickú zmenu. Bol som opäť tým Ronaldom Cohenom, ako zo starých čias. Do mojej mysle sa navracali myšlienky. Ako jogínovi sa moja myseľ okamžite vyprázdnila, len čo som zostal na pár minút v kľude. Zostala len prázdnota. Bez myšlienok. Navrátili sa mi aj pocity. Len pred niekoľkými hodinami som mal len veľmi málo pocitov, či citov. Doslovne som bol ako prázdna mušľa, cez ktorú pôsobil démonický duch. Keď som vystúpil z jurty, zistil som, že ma opustila všetka aura, psychická energia. Všetka jogínska moc ma opustila hneď vtedy, ako odišiel ten zlý duch. Rozpovedal som to aj ostatným, čo sa so mnou stalo a zistil som, že mnohí mali obdobnú skúsenosť ako ja. Po troch dňoch sme cítili, že musíme opustiť toto spoločenstvo kvôli obrazom hinduistických božstiev, ich kadeniu, sochám a okultným knihám .
Odkázaní sme na pomoc.
Odcestovali sme do Huningtonu na Long Islande. Boli sme v jednom parku a tu mi skrsla jedna „nádherná“ myšlienka: -Poďme do Virginia Beach-u a navštívme tam Nadáciu Edgara Caecyho. On totiž napísal mnoho kníh o vedomí Krista, o siedmich duchovných zboroch zo Zjavenie Jána, čo zodpovedalo indickým čakrám /energetickým miestam/ a mnoho iných kníh! Vtedy som ešte nevedel, že Edgar Caecy bol aj médiom, ktorý mal vzťah s démonickými duchmi. Do Virginia Beachu sme došli v jeden štvrtok a ani dnes nerozumiem tomu, čo sa s nami potom udialo. Budova Edgara Caecyho sa nachádza v bezprostrednej blízkosti autostrády pri oceáne vo Virginia Beachu. Premávali sme hore -dolu a predsa sme to nenašli. Nejako sme sa dostali na parkovisko kresťanského televízneho vysielania Klubu 700, ktoré bolo vzdialené niekoľko míľ. Ja som nevedel nič o tejto organizácii. Niekoľkí z nás však áno a tak sme vošli všetci dnu. Mal som na sebe svoje dlhé biele šaty, ženy mali odeté indické sári, muži zas indické pyžamy. Členovia Klubu 700 sa s nami zhovárali a modlili. Potom nás nasmerovali do cirkvi „Skala“ Johna Gimineza na večerné zhromaždenie. V to popoludnie som fišburgerom od McDonald´s-u preťal svoje dlhoročné vegetariánstvo. Veľmi vážne sme to zobrali, že teraz je už naším Pánom Ježiš! Tá večerná bohoslužba bola úžasná. Viac než tisíc ľudí spolu uctievali Pána nadprirodzeným jazykom, ktoré dal Boh. Modlili sa za uzdravenia. Keď bola k tomu príležitosť, väčšina z nás šla dopredu pre modlitbu. Pastor Giminez sa na nás zadíval iba na okamih, ale hneď skonštatoval, že sa musíme zaraz pokrstiť ponorením. Zdalo sa to byť dobré a tak odviedli mužov na jednu stranu a ženy na druhú. Pritom nás poučili o krste. Dali nám dlhé modré šaty. Cítil som sa ako doma. Vyzliekol som si svoje dlhé biele šaty a obliekol si modré. Z toho som usúdil, že kresťanstvo je len zmena farby. Celý zbor zostal hľadieť na to, čo sa bude diať. Ja som bol v rade posledný, asi tak dvadsiaty. Ľudia predo mnou sa po jednom ponorili a s rukami zdvihnutými k nebu vychádzali z vody, pritom hovorili a spievali novými anjelskými jazykmi. Konečne došiel rad i na mňa. Staršovstvo sa ma spýtalo, či chcem byť naplnený Duchom Svätým. Odpovedal som súhlasne. Vtedy ma ponorili pod vodu. Keď som vstal, čosi prešlo mojím telom od hlavy až po pätu. Vedel som, že to bol Duch Svätý. Ruky mi vyleteli do vzduchu a okamžite som začal spievať novým jazykom, ktorý som sa predtým nikdy neučil. Zážitok z krstu bol tak mocný, že som sa až vznášal z vody a tak ma museli starší stiahnuť za rameno. Pamätáte sa ešte, kam šiel ten zlý duch? Do zeme. A Duch Svätý prichádza zhora. Prešiel som hore na pódium, kde ostatní už hovorili, spievali a modlili sa v jazykoch. Šiel som ku klavíru, oprel som sa oň a modlil sa v jazykoch. Keď som sa obzrel po auditóriu, prekvapený som uzrel Ducha Svätého v očiach prítomných. Očami som prešiel po každom sprava doľava, potom som sa obrátil a uvidel som jeden pár z našej skupinky, s ktorými smeprišli autobusom, ktorí nechceli ani počuť o tejto „Ježišovej záležitosti“. /Jedna Židovka sa po jednom týždni od nás oddelila a vrátila sa do Indie/. V ich očiach som videl iného ducha ducha temnoty. V sále bolo iba zopár takýchto iných. Vtedy som si spomenul na toho mladíka v Berkeley v Kalifornii, ktorý pred tromi týždňami ukázal na mňa prstom a povedal: -Klameš! Nemáš Ježiša v srdci a nemáš ani Ducha Svätého. Vidím ti to na očiach. Od tejto noci, júla roku 1967, sa začal môj život s Pánom. Započalo sa aj moje uzdravenie zo všetkých skáz, ktoré mi spôsobil okultizmus už od detstva. Prešlo ešte niekoľko rokov, kým som si uvedomil, ako veľmi som bol zranený. Neustále som sa snažil uniknúť pred ranami minulosti. Dnes už viem, že iba v Bohu nájdem prijatie, bezpodmienečnú lásku, plnosť a cieľ.
Skutočný.
Častokrát sa ma ľudia pýtajú, ako možno rozlíšiť, či je nejaký zázrak či uzdravenie skutočné, pochádzajúce od Boha, alebo je to falzifikát. Bol som svedkom týchto znakov démonického liečiteľstva: l. Atmosféra, ktorá sprevádza zázrak, je napätá, ba až desivá. Démonické uzdravovania sa uskutočňujú poväčšinou v tmavom prostredí, napríklad na seanse. 2. Sláva za uzdravenie sa nedáva Bohu, či Ježišovi, ale tomu, skrze ktorého to prišlo. Tento človek sa „nadúva“, akoby bol on Bohom. V prípade veriaceho v Mesiášovi to prebieha úplne ináč. On volá meno Ježišovo na pomoc a všetku slávu za zázrak dáva Jemu! 3. Účastníci démonických divov sa stávajú obeťami úžasného poviazania. Ich telá sa môžu aj uzdraviť, ale vo vnútri ich duší zostanú chorí a poviazaní. Poznám ľudí, ktorí sa boja opustiť Indiu, alebo prítomnosť svojho gurua, aby sa im choroba nevrátila. 4. Hocijaká účasť na okultizme vydáva človeka duševným útrapám, stálej depresii a chorobám, psychickým chorobám a chudobe. Ak sa tento vplyv nepretne, potom môžu tieto útrapy prejsť aj na ďalšiu generáciu. Sám som sa presvedčil, že preto je tak mnoho utrápených, chorých a plných úzkostí, lebo ich rodičia alebo starí rodičia praktizovali nejakú formu okultizmu /5Mojžišova 5:9/. V Talmude sa nachádzajú tri tzv. „mesiášske zázraky“, ktoré budú môcť predviesť iba Mesiáš a jeho nasledovatelia. Kým som bol v okultizme a New Age, ani raz som nepočul, žeby tieto zázraky démonicky napodobnili. Prvým divom je uzdravenie z lepry. Podľa mojich poznatkov sa zatiaľ žiadnemu liečiteľovi, guruovi, šamanovi, či okultistovi nepodarilo uzdraviť ani jedného trpiaceho leprou, ktorí doposiaľ žijú v indických dedinách. Druhým divom je uzdravenie človeka od narodenia slepého, nie takého, ktorý neskôr oslepol v dôsledku choroby či úrazu. Preto sa tak rozčúlili farizeji, keď Ježiš uzdravil muža od detstva slepého. Uznanie tohto zázraku znamenalo priznať, že Ježiš je Mesiáš! Tretím mesiánskym zázrakom je vyhnanie démona hluchoty a nemoty z človeka a jeho uzdravenie. Aj farizeji konali službu uzdravovania, ale museli sa pritom pýtať démona, ako sa volá. Jeden hlucho-nemý človek im nemohol odpovedať a tak nemohli démona identifikovať. Ješua vykonal všetky tri zázraky podľa Písma a skrze svojich nasledovateľov to činí i dnes. Aj v mojej službe v mene Ježiša som zažil veľa zázračných uzdravení. Videl som, ako sa nádory zošúveria a potom miznú, ľudia bez ušného bubienka dostanú razom späť svoj sluch, ba videl som aj uzdravenie z Boylesovej choroby, ktorá ničí nervy a sluch. Bol som svedkom uzdravenia z nádorov, reumy, poškodených nervov na chrbte, nohách i chodidlách, z chorôb stavcov, platničiek, z chorôb ochrnutia, deformácií, z bradavíc /verruca vulgaris/, lupusu a psychických chorôb. Z môjho stoického, sebazničujúceho stavu ma zachránil môj Pán a dal všetko do poriadku. Mám voľnosť na lásku, aby som tak vyjadril svoje pocity a naplnil zmysel môjho života.
Komentár Sida Rotha.
Obdobne ako Ron a iní Židia aj ja som zablúdil do pasce New Age, do okultizmu. Jedného dňa mi jeden biblicky veriaci povedal: -Vieš, Sid, Boh zavrhuje tvoj vzťah k okultizmu. Ukázal mi v Tóre 5 Mojžišovu18/10-12: „Nech sa nenájde u teba taký, čo by syna alebo dcéru prevádzal ohňom /obetovanie detí/ ani veštec, ani vykladač znamení /astrológ/, ani hádač, ani čarodejník /magicky okúzli, očarí, omámi/, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov /médium, channeling, tabuľky ouiga/, ani vedomec /špiritista, transcendentálna meditácia, Silvova metóda kontroly vedomia, Edgar Caecy/, ani kto by sa dopytoval mŕtvych. Lebo je Hospodinu ohavný každý, kto činí tieto veci. Pre tieto ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Boh, spred teba.“ Mnoho okultných ľudí si myslí o sebe, že sa reinkarnovali /zomreli a vrátili sa v inom tele/. Podaktorí hovoria v hypnóze o svojich predchádzajúcich životoch a takých miestach, kde nikdy neboli. Ako je to možné? Biblia učí: „Ako ľuďom je uložené raz umrieť a potom príde súd….“/Židom 9:27/. Táto veta dostatočne vylučuje možnosť reinkarnácie. A tak ľudia, ktorí hovoria o svojich predchádzajúcich životoch, sú pod vplyvom „familiárnych“ /rodinných/ duchov. Aj moja sestra, ktorá je inteligentnou učiteľkou základnej školy, porušila 5 Mojžišovu 18 a otvorila sa okultnému vplyvu. Po rokoch sa zúčastnila stretnutia za oslobodenie. Len čo sa začal vedúci stretnutia modliť, aby sa duchovia prejavili, aby ich mohli vyhnať, začula pokašliavanie a výkriky z rôznych častí sály. Výkriky silneli. Zdali sa byť neľudskými zvukmi. Moja sestra sem prišla nie ako účastníčka, ale ako pozorovateľka. Svoje skúsenosti popisuje nasledovne: „Zľakla som sa a chcela som odísť. Obrátila som sa k manželovi /bol židovským účtovníkom/, aby sme šli domov. Ale z mojich úst nevyšiel ani hlások. Môj jazyk sa v ústach nekľudne stáčal hore-dolu. Pozrela som sa na svoje ruky, boli zaťaté v päsť. Nemohla som ich otvoriť. Nechty som mala zaryté do dlaní. Bola som ochrnutá! Strach sa stal nevydržateľným. Rozplakala som sa. Potom pristúpil ku mne jeden muž a povedal mi: „Pomenuj svojho démona.“ Nevedela som, o čom hovorí. Či nevidí, že som ochrnula? Keď som mu neodpovedala, šiel ďalej. Potom pristúpila ku mne jedna pani, spýtala sa ma na to isté: „Pomenuj svojho démona“. A tu som zbadala, že mi z úst začínajú plynúť slová: „démon strachu“. Prikázala mu, aby odišiel. Zovretie pästí okamžite povolilo a vedela som aj hovoriť. Vedela som, že duchovný svet je reálny. V ten večer som bola oslobodená zo strachu, ktorý ma celý život trápil. Bola som voľná.“ Moja sestra je aj s manželom a tromi synmi mesiánsky-veriacou Židovkou. Som rád, že nie každý musí okúsiť neviditeľný svet temna k tomu, aby našiel Pána. Diabol je reálny. Jediná ochrana je v židovskom Mesiášovi.
Portrét
