História
História Djerby začala v mýtických časoch gréckeho hrdinu Odyssea. V Homérovom diele sa Odysseus vylodil na Djerbe a mal veľké problémy ju opustiť. V skutočnosti, Djerba patrila postupne Féničanom, Kartágincom a Rimanom. Ako kartáginský ostrov, Djerba bola ostrov Meninxov, ktorý ju využíval ako bezpečné miesto. Rimania nechceli nechať takýto krásny ostrov neobývaný, a preto v jeho juhovýchodnej časti založili mesto. Nakoniec bola Djerba dobytá Arabmi v roku 667 a neskôr bola zahrnutá do bojov medzi Kharijitskou sektou a ortodoxnými moslimami.
V 15. storočí sa Djerba stala útočiskom pirátov. Snahy o ich vypudenie z ostrova vyvrcholili v roku 1560 bitkou s pirátom Dragutom. Táto bitka však bola neúspešná a Dragut postavil vežu s lebkami zabitých kresťanov. Tento nelichotivý pamätník bol zbúraný v roku 1848. V 19. storočí prišli na ostrov Francúzi. Toto vyhovovalo obchodne zmýšľajúcim obyvateľom Djerby, pretože sa báli útokov rebelských kmeňov z vnútrozemia. S príchodom Francúzov nastala nová, stabilnejšia forma usporiadania v južných regiónoch. Obyvatelia Djerby rýchlo využili nové možnosti obchodovania.
Obyvatelia
Obyvatelia Djerby boli vzdy trochu izolovaný od ostatných obyvateľov Tuniska a preto tu vznikol jedinečný spôsob života a jedinečná architektúra. Obyvateľstvo je dnes prevažne berberského pôvodu, ale donedávna tu bola aj početná židovská komunita, jedna z najstarších na svete. Dnes tu žije iba asi 1000 židov, ostatný emigrovali do Izraela a Francúzska. Moslimov žije na ostrove asi 100 000, malé percento obyvateľov tvoria Ibaditi, čo je forma Islamu, ktorá vznikla z prísnej Kharijitskej sekty krátko po Arabskej invázii. Je pravdepodobné, že Berberi žijúci na Djerbe prijali toto náboženstvo, aby si uchovali nejakú nezávislosť od Islamu, ktorý vyznávali Arabi.
Dnes populácia čelí novým problémom, ktoré sú spojené s turizmom. Tým, že žili tak dlho v izolácii, obyvatelia Djerby boli menej vybavení pre taký nápor turistov ako ostatné miesta. Priemysel mal značný dopad na životný štýl obyvateľov. Mnohé rodiny naďalej pracujú ako farmári a rybári popri práci v oblasti turizmu. Avšak veľa pôvodných obyvateľov muselo zmeniť zamestnanie alebo opustiť ostrov v dôsledku neustále sa zvyšujúcich výdavkov na živobytie.
V minulosti bolo tradičným zamestnaním obyvateľov ostrova poľnohospodárstvo, rybolov a remeslá, napríklad tkáčstvo a výroba keramiky. Keďže tu bol nedostatok dažďovej vody, poľnohospodárstvo sa sústredilo na pestovanie nenáročných stromov, datľových paliem, olivovníkov a granátových jabĺk. Aj keď je tu veľa datľových paliem, neprodukujú príliš kvalitné datle kvôli vysokej slanosti miestnej vody. Pestovanie olivovníkov je úspešnejšie, produkcia olivového oleja bývala dôležitou súčasťou priemyslu. Tradičné rybárstvo mierne upadá, pretože práca v hoteloch, aj keď sezónna, je ľahšia a lepšie platená.
Prudký nárast turizmu v 80-tych rokoch spôsobil obrovskú zmenu v živote miestneho obyvateľstva. V druhej polovici 90-tych rokov rozvoj prekonal všetky očakávania. Na ostrove sa dnes nachádza takmer sto hotelov s 35 000 lôžkami. Ostrov navštevujú najviac Nemci. Väčšina hotelov je štvorhviezdičkových a päťhviezdičkových. Poskytujú mnoho atrakcií ako napríklad golfové ihrisko či kasíno.
Houmt Souk
V centrálnom súku sa nachádzajú malé obchody ponúkajúce turistom strieborný, mosadzný a kožený tovar, topánky a oblečenie. Ceny sú pomerne vysoké. Djerba je známa výrobou ženských slamených klobúkov, prikrývok a strieborných šperkov. Keramika, predovšetkým z Guellaly je neleštená a určená na praktické využitie.
Zaouia Sidi Brahim bola postavená v 17. storočí. Bolo to centrum náboženského učenia. Mešita cudzincov je špecifická tým, že okolo hlavnej kopuly je množstvo menších. Mešita Turkov je zaujímavá svojou špicatou vežou. Bohužiaľ, všetky tieto pamiatky sú prístupné iba moslimom.
Pevnosť Bordj el Kebir bola postavená pôvodne v 13. Storočí, keď sicílsky kráľ Roger de Lluria, ktorý rozširoval svoj vplyv na Africkom pobreží, potreboval postaviť na Djerbe oporný bod. Neskôr potom v 16. Storočí, keď Španieli a Turci bojovali o nadvládu v stredozemí, pevnosť bola okupovaná Španielmi. V roku 1560 Dragut zničil španielsku flotilu a mnoho Španielov zostalo brániť pevnosť. Keď pevnosť padla, Turci zmasakrovali Španielov a postavili vežu s ich lebkami.
Múzeum ľudového umenia a tradícií sa nachádza v starom Zaouia Sidi Zitouni, ktorý sem chodieval a liečil mentálne chorých ľudí. Zbierka v múzeu je zaujímavá a veľmi dobre označená. Prvá miestnosť ukazuje tradičný odev a šperky miestneho obyvateľstva a vysvetľuje históriu ostrova. V ďalšej sa nachádza keramická dielňa, používané nástroje a ukazuje výrobný proces.
Guellala
Mesto bolo preslávené svojou keramikou, vyrábali sa tu hlinené hrnce a jemný terakotový porcelán. S príchodom rímskeho riadu táto keramika prakticky zmizla, avšak za hranicami mesta niekoľko konzervatívnych obyvateľov pokračuje vo výrobe keramiky. Veľké hlinené amfory, ktoré boli pôvodne používané na ukladanie jačmeňa, alebo oleja, sú dnes vo francúzskych domácnostiach používané ako interiérové dekorácie.
Hlavnou atrakciou je Guellalské múzeum postavené na kopci za mestom. V múzeu sa nachádza mnoho voskových figurín, ktoré znázorňujú, ako sa miestni pripravujú na svadbu. Ukazujú tiež barboura, čo je rituál, keď budúci manžel chodí okolo posvätného olivovníka za zvukov gájd, aby zabezpečil ochranu. V ďalšej sekcii sa nachádzajú figuríny zasvätené typickému Tunisku. Je tu osamelý pastier hrajúci na flaute, nočný bubeník budiaci veriacich na skoré raňajky a pár prechádzajúci sa po Sidi Bou Said.
Er Riadh
Er Riadh sa pôvodne volal Hara Sghira alebo „Malé Susedstvo“. Sem sa presťahovalo mnoho židov po tom, ako sa začal rozširovať islam. Židia sa preslávili výrobou ich šperkov. V obci sa nachádza synagóga El Ghriba. Hovorí sa, že táto synagóga bola postavená s príchodom prvých Židov v roku 586. Miesto pre túto synagógu bolo vraj označené svätým kameňom, ktorý padol z neba a príchodom neznámej ženy, ktorá dohliadala na stavbu. Keď Židia opustili Djerbu, kľúč k synagóge bol vrátený naspäť do neba. Ghriba znamená zázrak. Na 33. deň po pesachu sa tu každoročne koná sprievod, ktorý sa volá Lag be Omer. Synagóga sa stala duchovným centrom pre štúdium tóry a je zaujímavým miestom v tejto islamskej krajine. Synagóga Ghriba je malá budova, ktorá bola pôvodne postavená v 20.-tych rokoch 20. storočia. Budova je biela s drevenými dverami a mramorom dláždenou podlahou. Steny sú pokryté modrými kachličkami, stĺpy majú bledomodrú farbu a v oknách sa nachádza farebné sklo.