Turizmus v Tunisku by nebol tam, kde je, bez Hammametu. V 1. polovici 20. storočia návštevníci objavili úzku Medinu. Rybári kotvia lode v krásnom bielom piesku, každá miestna rodina má svoju ovocnú záhradu. Obyvatelia posedávajú vo svojich domoch s chladnými klenutými izbami a v záhradách s cyprusovníkmi a pomarančovníkmi. Prvý turistický hotel bol postavený v tomto duchu. V 90-tych rokoch sa začalo stavať po novom, kapacita lôžok sa zdvojnásobila a Hammamet je teraz rozrastajúce sa mesto. Mikroklíma a pláže zostali rovnaké, starý Hammamet si udržal odstup od rozvíjajúceho sa cestovného ruchu.
História
Pre Rimanov bol Hammamet známy ako Pupput. Bolo zastávkou na rímskej ceste, ktorá sa tiahla z Kartága do Hadrumetu. Mesto sa rozvíjalo v dôsledku rozmachu poľnohospodárstva a námorného obchodu, a aj vďaka podpore bohatého patróna, Salvia Juliana.
Dnešný Hammamet patrí spolu so Sousse a Djerbou k najnavštevovanejším miestam v Tunisku. V 50-tych rokoch bol Hammamet len ospalou dedinou blízko krásnych pláží s dvoma hotelmi. Miestny žili z poľnohospodárstva, rybolovu, remesiel ako tkanie a vyšívanie, a z výroby esencií z kvetov pomarančovníka. Turizmus sa začal rozvýjať v 70-tych rokoch. Jeden z prvých hotelov, Phénica, navrhol prezidentský architekt Cacoub. Prvá sieť hotelov, kam patrí Les Orangers, Le Miramar a Le Fourati, bola postavená podľa konceptu „záhradných hotelov“, kde budovy boli skryté na rozsiahlych pozemkoch. V 80-tych rokoch, druhá hlavná turistická zóna bola postavená na severe Hammametu. V poslednej fáze bol postavený Hammamet Sud. Široký bulvár oddeľuje pláž od skupiny hotelov, ktoré sú všetky 5-hviezdičkové. Centrálnym miestom tejto lokality je umelo vytvorená mini-medina. Dlhodobý vplyv rozvoja mesta je badateľný najmä na plážach. Vidíme tu snahu o vytvorenie dopytu po jednoduchších starých hoteloch, ktoré pri vhodnom zlepšovaní môžu plniť požiadavky aj náročnejších klientov.
V súčasnosti navštevujú Hammamet tisícky turistov ročne. Vzrástol počet turistov najmä z európskych krajín. Turizmus tak narušil konzervatívny vidiecky život miestneho obyvateľstva a dni pokojného rybárčenia sú dávno preč. Mesto sa tiahne 2 kilometre do vnútrozemia a 7 kilometrov pozdĺž pobrežia. V Hammamete môžeme navštíviť bývalú vilu milionára Georga Sebastiana. V roku 1959 štát odkúpil jeho majetok a vytvoril tu Medzinárodné kultúrne stredisko. Prehliadku nám spraví miestny správca. V salóniku môžeme vidieť dlhý stôl, jednoduché železné stoličky a na stenách súčasné tuniské maľby. Tiež tu nájdeme vcelku malé spálne pre hostí, v kotrých boli počas druhej svetovej vojny ubytovaní napríklad Rommel, Montgomery a Churchill.
V lete sa v meste nachádza divadlo pod holým nebom. V júli a v auguste sa tu každoročne koná Medzinárodný festival umenia, tanca, divadla a hudby. Vytvorenie divadla bolo nápadom Cecil Hourani a Aliho Ben Ayeda, ktorý bol známym hercom a potomkom šľachtickej rodiny. Prezident Bourgiba, ktorému sa páčilo amatérske divadlo, odsúhlasil tento projekt a tak v 60-tych rokoch vyniklo toto divadlo. Hral sa tu napríklad Otello, v ktorom hlavnú postavu stvárnil Ali Ben Ayed. Naneštastie, Ali predčasne zomrel a festival stratil svoje vedenie. Dnes tu môžeme vidieť rôznych spevákov či jazzové skupiny. Napriek rýchlo dejúcim sa zmenám, toto moderné mesto si uchovalo niečo zo svojho pôvodného ducha. Nájdeme tu však komerčné centrum s bankami, bankomatmi či supermarketmi. Medina, ktorá leží blízko mora a je obklopená hradbami, si ponechala istú dávku záhadnosti. Pláže s bielym pieskom sú aj naďalej atrakciou. Na plážach môžeme stále vidieť rybárov hádžucich siete do mora, aj keď rybárstvo tu už nehrá takú dôležitú úlohu ako v minulosti a lode na pláži neplnia svoju pôvodnú funkciu, ale slúžia ako atrakcie pre turistov.
Keď zídeme z hlavnej ulice na Avenue de la Republiqe môžeme vidieť niečo zo skutočného Hammametu. Nájdeme tu množstvo malých dielní a obchodov s jedlom, v ktorých sa dá kúpiť všetko od polievky až po živé kura. Hlavnou pamiatkou Hammametu je malá medina postavená priamo na pláži. Pôvodne bola postavená v roku 904, často však bola poškodená a preto mnohokrát reštaurovaná. Hradby chránia Veľkú mešitu a úzke kľukaté cestičky. Blízko citadely nájdeme niekoľko stánkov pre turistov s upomienkovými predmetmi. Zvyšok mediny tvoria súkromné domy. V medine nájdeme mnoho pamätníkov svätých mužov, ktorý trávili svoj čas v Hammamete. Medzi nimi je aj Sidi Bou Hadid, ktorý pochádzal pravdepodobne z Maroka.hovorí sa, že krátko pred svojou smrťou povedal svojej rodine, aby dali jeho telo do rakvy a hodii ju do mora. Chcel, aby morské prúdy a vlny rozhodli o mieste jeho posledného odpočinku. Tam, kde more zanechá jeho rakvu, tam majú postaviť hrobku. Legenda hovorí, že morský duchovia postavili jeho hrobku pri mestských hradbách, na mieste, odkiaľ môže stále pozorovať Hammametský záliv. Preto sa Hadid stal svätým patrónom rybárov.
V Hammamete nájdeme aj Múzeum tradičného odevu. V troch izbách sa nachádza zaujímavá zbierka tradičného Hammametského ženského odevu a svadobného oblečenia. Ďalšia izba je zariadená ako spálňa. Aj tu nájdeme v skriniach umiestnené tradičné odevy. Veľká mešita má bielu štvorcovú vežu, ktorá je navrchu pokrytá žltými kachličkami s čiernym vzorom. Inak je celá mešita biela s niekoľkými svetlohnedými drevenými dverami. Kasba bola postavená v rokoch 893 – 904 dynastiou Aghlabovcov. Budova bola rekonštruovaná a tak, ako ju vidíme dnes, vznikla v rokoch 1463- 1474 za Hafsidovej vlády. Jej hradby sa týčia nad okolitými obchodíkmi so suvenírmi.