9. kapitola *Lilly sa zbláznila!*
Chels! Cheeels! Chelsea!!....počula som ako keby z diaľky. „CHELSEA! CHELS!!“ teraz už som počula zreteľne Lillyn hlások. „Čo chcéš?“ štekla som na ňu. „Chels je pol dvanástej a ty v sobotu vstávaš o pol deviatej tak prepáč že som ťa zobudila!“ urazila sa. „Sorry Lil ale vieš aká som keď ma niekto budí a ja som išla spať až o pol jednej tak som si trochu pospala né?!“ „Jasné prepáč zabudla som..“ objala ma. „To nič netrápme sa tým...“ „Dobre...tak nejdeme na obed alebo aspoň do klubovne?“ „Hej poďme do klubovne alebo mám lepší nápad...idem ťa naučiť ako sa stať animágom okey?“ „Vidíš som aj zabudla tak dobre obleč sa a ....no vlastne si oblečená tak sa priprav a ideme von!“ „Ehm..idem do kúpelky...“ Lilly len súhlasne prikývla. „No tak ideme, hybaj moja!“ „Jó, ideme...“
Vonku sme strávili celkom dlhú dobu ale Lilly sa nepodarilo premeniť, samozrejme sa jej ani nemohlo podariť lebo to by bola super dobrá. V jednej chvíli sa jej na nose objavila svetlo-ružová a na chrbte mala svetlo-hnedú srsť s okrúhlymi nerovnomernými kolieskami ale hneď to zmizlo. „Jój prečo mi to nejde?!“ rozčuľovala sa Lilly. „Pokoj Lil ja som dokázala úplnú premenu až po troch týždňoch. To je normálne že sa ti nedarí a je veľkí pokrok že sa ti objavila hneď po prvýkrát na chrbte srsť a na ňufáku ružová aj keď iba na pár sekúnd a teraz sleduj moja...“ povedala som jej a v skoku som sa premenila na tigra. „Bože aká si ty zlatá keď skáčeš...“ usmievala sa na mňa a škrabkala ma za uchom. „Dobré nie?“ usmiala som sa na ňu keď som sa jej pod rukou premenila na človeka. „Perfektné aj ja chcem takto vedieť....keď sa už budem dokázať premeniť tak budeme chodiť von a behať po lese a...“ „Dobre ale ty si mala prvú lekciu tak sa nenáhli!“ „Jasné v pohode som pokojná...po-koj-ná...!“ vydýchala sa. „Zase sme nestihli obed a ja som už snáď aj dvadsaťštyri hodín nejedla tak poď nech stihneme večeru!“ „Hej, veď už idem len to skúsim ešte raz dobre?“ „Ale iba raz keď si naposledy vravela že poslednýkrát tak to bolo ešte dvadsaťkrát takže iba RAZ!!!“ „Okey, okey idem na to takže sústrediť mysel na levharta obláčkového a Hop!“ skočila a predstavte si premenila sa celá a dokonca na levharta obláčkového či ako sa volá. „Ty vole Lilly ty si to dokázala za pár hodín...ty kokos ja nemôžem..“ padla som s údivom na zadok. „Premeň sa naspäť...to spravíš tak že budeš myslieť na svoju podobu človeka a pokúsiš sa vstať no a premeníš sa je to jednoduché!“ Lilly tam asi pol minúty poskakovala a nakoniec sa premenila naspäť. „Videla si to! VIDELA SI TO DO RITI?!“ „HEJ....videla ty si prosto úžasná Lil..nemám slov ja sa s tým trápim tri týždne a ty to máš za jedno dopoludnie no perfecto...“ „Ja viem ale teraz večera...“
„Chápeš ja som taká šťastná a taká hladná...zajtra ideme do lesa a užijeme si!“ prehlásila rozhodne. „Hej Evansová čo takto rande?“ zakričal na nás James. „Čo chceš?“ pozrela sa na neho s úsmevom a očividne ho nepočula lebo bola zadumaná do svojich myšlienok. „No čo asi.....rande!“ „A čo ja s tým?“ „Či by si šla so mnou na rande?“ „Hej môže byť a kedy?“ usmiala sa ešte viacej. „No napríklad zajtra?“ „NIE! Zajtra nie to nemám čas čo takto v utorok po večeri pri jazere a to nie je otázka!“ teraz už braček chudáčik nechápal vôbec ničomu. „D..d..dobre ako chceš a čo sa s tebou stalo?“ „Ále níč len šťastie prišlo“ usmiala sa na mňa najviac ako len mohla. „Lilly prestaň snívať o svojom levhartovy obláčkovom či akom a chovaj sa normálne, práve si totiž nepresne povedané pozvala Jamesa na rande..!“ „Ja viem no nie je to úžasné?!“ „Máš pravdu je to úžasné ale o našom malom tajomstve ani muk jasné?!“ „To sa vie že hej nikomu ani slovo zamykám si ústa na stotisíc západov...!“ „Ty si ako sfetovaná zlatko poď zoberieme jedlo na izbu lebo ty by si ešte niečo vytárala, trúbka!“ „Jasné a spravíme si párty a pozveme všetkých aj Seva a ja ho musím pozdraviť čakaj idem za ním...SEV! SEVERUS!“ Kričala na celú veľkú sieň. „Čo chceš?“ štekol na ňu Snape. „Ahoj Sev ja som sa s tebou chcela usmerniť takže mi to prepáč a budem tvoja kamarátka!“ vtisla mu bozk na líce. James už zatínal päste. „Kľud braček to ona len také chvíľkové vymytie pamäte prosto je chvíľkovo trafená...!“ smiala som sa. „Tak poď Lilly toto nie je dobrý nápad tak hybaj ideme na izbu!“ „Ale ja som hladná a chcem sa najesť!“ „Veď sa naješ ale teraz už poď lebo ešte si dohodneš rande s Malfojom a tvoja najlepšie kamarátky budú Belatrix a Cissa Blackové“ povedala som jej. „Vidíš to nie je zlý nápad...Héj Malfoj poď so mnou na rande!“ „Nie nikam ty si úplne pomätená tak a žiadne rande Malfoy! Lilly má rande výhradne len s Potterom!“ povedala som mu a ťahala Lilly ku dverám. „MAJTE SA ĽUDIA A MILUJEM VÁS VŠETKÝCH DO JEDNÉHO A NAJVIAC TUTO PROFESORKU MCGONAGALLOVÚ A JAMESÍČKA A SEVA A MOJU NAJLEPŠIU KAMOŠKU CHELSEUŠKU A KDE TÁ SVIŇA JE MA TU NECHÁ..Á TU SI A JA ŽE KDE SI SA STRATILA?!“ „Prestaň jačať a poď!“ „Jasné a VY SI DAJTE POZOR NA OZUBENÚ TIGRICU!“ „Boha Lillyana správaj sa normálne a nevrav všetkým o tigroch a pohni kostrou musím ti dať niečo na upokojenie, no tak sa pohni!“ „Veď už idem zlato!“
„Na! Vypi to!“ strčila som jej v izbe pohár. „A čo to je zlatko?“ „To je elixír na upokojenie z tvojho archívu.“ „Aha ale ja som úplne pokojná len som šťastná!“ rehotala sa. „Vypi to a neštvi ma!“ „Dobre už.....tak a je to!“ „Dobre a teraz čakaj a ja ti donesiem niečo na jedenie a nikam nechoď prosím ťa!“ „Jasné sľubujem!“ „Och bože prečo ja mám takú trafenú šprtku kamošku?!!“ „Ja som šprtka?“ „Hej si a ja idem lebo tu už nevydržím tak ma počkaj!“ Dobre a teraz idem do kuchyne lebo aj ja som hladná ako vlk!
Aká toto dlhá cesta....No konečne som tu. Pohladkať hruštičku a som ...tu. A do riti..prečo sa toto stalo práve mne. Náhodou tu stretnem Siriusa no je toto normálne?! NIE! NIE! NIE! Prečo som sem liezla?! Asi preto že som deň nejedla a nevládzem ani chodiť. „Ahoj, čo tu robíš?“ opýtala som sa ho. „Čau, len som sa nudil...“ „Aha..“ „Čo vy chcieť slečna?“ prišiel ku mne škriatok. „Och jasné dám si kuracie stehienka, zopár nejakých koláčikov a jeden džbán tekvicového džúsu a ak by ste boli taký dobrý a doniesli to na izbu 6...“ „Samozrejme slečna hneď to bude.“ „Tak..ja pôjdem ...ahoj....“ „Ahoj!“ Je to debil ľudia to vám vravím... veď sa so mnou nerozpráva ani keď som s ním sama prosto je to nenormálny prípad!
„LILLY TY SVIŇA VEĎ SI MI TO CELÉ ZOŽRALA!“ kričala som na ňu. „No a čo ja som hladná tak si skoč ešte po niečo!“ „Ja už tam nemôžem ísť bo tam je Sirius!!!“ „Ó tak náš cassanova si vylieva srdce v kuchyni?!“ „Čo ja viem čo tam robí ale teraz tam ideš ty!“ „Ale ja som už najedená ty si hladná tak si choď sama!“ „Vieš čo idem si niečo uloviť lebo ty mi ako kamarátka asi nepomôžeš čo?!“ „Ale jasné idem s tebou do lesa!“ „NIE!“ „Áno !“ „Nie ja idem radšej do kuchyne ako by som ťa mala znova upokojovať!“ „No tak choď mne je to jedno!“ „Keby som vedela že keď sa staneš animágom budeš takto vyvádzať tak by som ti nikdy nepomohla!“ „Ale Chels nenervuj sa tak ja pôjdem do tej kuchyne len mi povedz kde to je!“ „Fakt?! No takže zídeš na šieste a pôjdeš rovno a potom do tretej chodby zľava a tam je taký obraz z ovocím a na ňom je žltá hruška tak tú len pohladkáš a ono sa to otvorí...potom pribehne škriatok a obslúži ťa a ty mu povieš že nech to zanesie na izbu 6 okey?“ „Jasné už idem!“
Lillyna myseľ =)
Chels je úplne na hlavu veď v kuchyni je jej milovaný a ona si zostane na izbe a ja tu mám zháňať jedlo! No takže pohladkať hrušku..dobre tak a je to idem dnu. „Evansová?!“ „Čo potrebuješ Black?“ „Čo tu robíš?!“ „Ehm...zháňam jedlo pre Chels!“ „Veď tá tu bola pred chvíľou!“ „Hej len ja som jej to zjedla a tak som musela ísť pre ďalšie jedlo.“ „Dobrý večer slečna čo si dať vy?“ opýtalo sa ma malé stvorenie. „Och ty si domáci škriatok však? Si taký zlatý....jéjo a koľko vás tu je ....“ „Áno ja byť škriatok rokfortský a čo si dať vy?“ „No ja si dám marcipánový koláčik a palacinky so špenátom a to na izbu 6 prosím.“ „Áno slečna hneď to byť“ „O ešte by som zabudla dva poháre horúcej čokolády.“ „Samozrejme slečna.“ Chystala som sa na odchod ale samozrejme ma Black zastavil. „Myslí si že som čudný?“ „Koho myslíš Black?“ „No predsa Chels.“ „Ach, tak to netuším..“ „Povedz mi pravdu Lilly...prosím.“ „No keď tak pekne prosíš tak poviem...Chelsea si myslí že si bezcitný debilný idiot ktorý ani len netuší čo je to mať rád!“ „Ou tak to si o mne myslí?“ „Nie! Veď ti vravím že neviem čo si myslí ja nečítam myšlienky!“ „Aha tak že ti nič nepovedala?“ „Nie a aj keby hej tak ti to určite nepoviem!“ odsekla som mu a bežala von z kuchyne. Nechápem ako môžu byť na svete taký idioti ako je ON!
Naspäť v Chelsei
„No tak si spokojná?!“ „Hej ďakujem Lilly, zachránila si mi život...“ „Och no výborne len že ja som musela čeliť oveľa väčším nebezpečenstvám ako ty!“ „Ako to myslíš?!“ „No Black sa ma vypytoval!“ „Ajaj...a čo si mu povedala?!“ „JA?! Ja som mu nepovedala vôbec nič pravdivé!“ „Panebože! Ty si mu klamala?!“ „Nie tak celkom ale povedala som mu niečo čo som potom odvolala tak sa tým netráp!“ „Netráp?! NETRÁP?! Ako sa tým nemám trápiť Lilly veď ja ho ľúbim!“ „Veď ja viem prepáč mi to..prosím“ „No dobre to je vlastne jedno....“ „Nejdeme dole?“ „Ehm..len si zoberiem tento môj obľúbený koláčik a idem!“
„No že si sa aj ukázala sestrička!“ „Sorry James ale dnes toho bola na moju osobu naozaj veľa!“ „Ale mohla si sa ukázať?!“ „A prečo by som mala ty nie si môj dozor!“ „No veď hej ale mohla si niečo povedať!“ „Prestaňte na seba kričať! Stresuje ma to!“ zastavila nás Lilly. „Aha tak teba to stresuje?!“ zakričala som na ňu bo ma braček dosť naštval. „Áno! Dnes nie je naozaj najlepší deň na hádky, bodla by párty!“ „PÁRTY? PÁRTY?! A na čo?! To len pre tvojho Kocúra oblakového?!“ revala som jej do ucha. „Chels pokoj hlavne mu to nepovedz! To by si asi oľutovala!“ „Čo mi nemá povedať?!“ „Vidíš čo som ti vravela Chels?! Teraz bude vyzvedať!“ „Nie nebude! Však?“ pozrela som sa na Jamesa. „Ale samo že budem tak čo sa deje?“ „Ále nič len tuto Lilly dostala od...tety kocúrika a strašne si ho obľúbila“ usmievala som sa na neho. „Čo?! A pre toto sa tu hádate?!“ „NÓ aj ja chcem totiž kocúrika! A štve ma že mám narodeniny až o týždeň!“ slovo týždeň som naschvál zvýraznila. „To fakt?!“ „Áno na budúci týždeň mám narodky. V sobotu!“ „Ouha takže by si chcela kocúra?“ šibalsky sa usmieval. „Áno a možno aj tigra!“ zasmiala sa Lilly. „Čuš Lilly!“ „Jasné prepáč ale musela som ti to oplatiť nie?“ „Ty suka!“ smiala som sa a hodila po nej vankúš z gauča. „O tak ty sa chceš hrať mačička?“ „Há..nezahrávaj sa so mnou aj ja mám zuby!“ „No a čo ja sa snáď viem brániť alebo nie?“ teraz sa už začala vankúšová bitka.
„STAČÍ!“ skríkla Lilly a ja som hodila posledný vankúš po Jamesovi. „A prečo Lil veď haluz bola!“ „No to možno hej ale je neskoro a MY sa musíme vyspať na zajtra“ snažila sa mi naznačiť náš zajtrajší nočný výlet. „Och áno bo Lilly nám nevie vydržať“ smiala som sa. „Máš pravdu tak poďme už dnes!“ zamýšľala sa Lilly. „ČO?! Ty si sa zbláznila veď to...no vieš...robíš iba prvý deň!“ „No práve. Aspoň si to vyskúšam a zajtra to pôjde lepšie!“ usmievala sa Lilly. „Kam chcete ísť?!“ pozeral sa na nás otcovsky James. „Ále to je jedno!“ „Mne teda nie!“ „Chceme ísť na...malú nočnú prechádzku!“ „DNES?!!“ vyľakal sa James. „Hej, prečo nie?“ „No..no..dne..dnes nie dnes nechoďte!“ „A prečo?“ „Ehmm... je spln!“ „No a? Aspoň bude väčšia zábava však Chels?“ „Ehmm...no ja by som to odložila na zajtra ale ako chceš...“ teraz som mala príležitosť spraviť niečo čo bude bratovi proti srsti. „Jasné že chcem ísť dnes! Tak pohni!“ „Nie!“ „Bože braček prestaň sa starať! Tak poď ideme sa obliecť.“ Aké super že som ho naštvala ale teraz sa budem s Lilly trepať do lesa.
Vyšli sme von z lesa a ja som sa hneď premenila a začala na ňu jačať „Lillyana akože ja tam na teba vrčím a ty tam na nich kukáš ako puk?“ Aj ona sa už premenila naspäť. „A čo?! Vadilo ti to?! A prečo akože?!“ „No akože nechcem aby môj braček začal niečo tušiť!“ „Chels veď tvoj brat tam nebol!“ „To si len myslíš...“ šušlala som si po pod nos. „Čo?“ „Nič, nič... tak hybaj mne sa chce spať!“ „Dobré no! Ale zajtra ideme tiež okey?!“ „Jasné ale teraz už poď“ vzdychla som si. Prečo som jej vlastne povedala že som animágus? Objasnite mi pamäť prosím! Aha no myslela som si že to zoberie ako normálny človek a nie ako debil a hneď a bude opakovať, opica!