11. kapitola *Katie Blacková*
Ráno som sa zobudila asi dosť neskoro bo Lilly tam už nebola. Obliekla som sa a umyla. Išla som dole do spoločenskej ale tam bolo iba nejaké dievča a nikto iný. „Och, konečne! Môžeš mi pomôcť prosím?“ pozeralo sa na mňa hnedovlasé dievča. „Jasné a čo potrebuješ?“ „No ja som tu nová a neviem si nájsť izbu.“ „Aha, a aké číslo izby?“ „Ehm..počkaj tu to mám na papieriku ..číslo...šesť!“ „Och..tak to je naša izba tak poď za mnou“ usmiala som sa. „Super našla som správneho ľudka ako vidím!“ „Tak to máš pravdu a ako sa vlastne voláš?“ „Och, prepáč ja som Katie Blacková a ty?“ „Ty si BLACKOVÁ?!“ „Hej, prečo. „Nie si náhodou sestra alebo príbuzná Siriusa Blacka?!“ „Ehm...nie.“ „Och..šťastie a ja som Chelsea Potterová“ „Jasné a kto je ten Sirius Black?“ „To je jeden strašný sukničkár na našej škole. Je najlepší kamoš s mojím bratom a Remusom Lupinom. Lupin aj so Siriusom po mne idú, ale jediný problém je že môj braček si myslí že je môj otec a nedovolí mi nič. Pritom je zaľúbený do mojej najlepšej kamarátky Lilly čo býva so mnou a vlastne s nami v izbe. Proste strašné to je.“ „Och..tak to tu máte veselé!“ „Tak to si píš moja! A do ktorého ročníka chodíš?“ „Do piateho.“ „Super, aj ja som piatačka len Lilly je šiestačka.“
„Tak tu je naša izba len..oh Dumbledore zrejme pričaroval posteľ aj skriňu kým som tu nebola takže toto je tvoja posteľ a tu skriňa a tam je kúpeľňa.....“ ukazovala som Katie. „Okey.“ „Nevidela si niekde takú červenovlasú zelenookú babu?“ „Ehm...myslím že som nevidela nikoho, Dumbledore vravel že všetci išli niekam do Rokwilu alebo kam.“ „Och boha! Zabudla som na to! Ja som jaká krava!“ rozčuľovala som sa. Prečo ma Lilly nezobudila?! Čo je na mňa ešte nahnevaná?! „No dobre a nevieš koľko je hodín?“ „Jasné, je štvrť na jednu.“ „O, no takže sa ide na obed! Už si jedla?“ „Nie Dumbledor vravel že mám ísť do veľkej siene ale netuším kde to je a ešte vravel že keď nebudem vedieť tak si mám zavolať Nicka tak že poklopem na stenu...“ „Aha no Nicka ti netreba tak poď! Vybalíš sa neskôr!“ „Jasné, hneď len sa trošku namaľujem lebo ráno som na to nemala náladu“ „Ty si môj človek Katie!“ „Heh..tak a je to ideme?“ „Hej, poď.“
Sadli sme si k stolu kde sedelo iba zopár tretiakov druhákov a nejaký ten prváčik sa objavil tiež. „Tak to je náš skromný stôl“ ukázala som na chrabromilský stôl plný až po strop. „Jasné, chápem, skromný“ smiala sa Katie. Jedli sme a pri tom sme sa rozprávali o všetkom možnom keď sa do siene začali trúsiť študenti, medzi nimi aj Zack a Cody. Kývla som na nich nech idú ku mne, samozrejme sa zasa hádali. „Ahojte chalani, chcem vám niekoho predstaviť. Toto je Katie Blacková ale nemyslite si že má niečo s Blackom to nie teda aspoň myslím!“ „Och, ahoj kráska ja som Zack Sprouse.....“ balil ju. „Ahoj! Ja som Cody a tiež Sprouse samozrejme!“ krútil hlavou. „Teší ma!“ usmievala sa od ucha k uchu Katie, mala pekný úsmev, zrejme sa páčil aj Zackovi. =) „Zacka určite tešilo viac ale teraz nás ospravedlň musíme sa naobedovať, teda aspoň ja!“ „Jasné vaď aj ja a inak Chels myslím že našu nočnú cestu si môžeme niekedy zopakovať aj s Katie!“ „Och, jasné ale iba pokiaľ Lilly bude mať rande s Jamesom bo inak by šla s nami.“ „V pohode, a môžeme zobrať aj tvojho princa“ zaškeril sa. Sčervenela som a ťažko prehltla. „Nehanbi sa za svoju lásku!“ „Už chápem prečo sa stále s Codym hádate, ty si proste poriadny idiot zlatko!“ „Heh, ale krásny idiot nie?!“ usmieval sa koketne. „Ty si debil braček, veď ja som tvoje dvojča takže som aj ja pekný ale ty vravíš že som slizký ako špongia!“ „Drž hubu Cody! Ideme sa najesť, stretneme sa neskôr och...inak Katie..nešla by si so mnou na karneval?“ Katie sa začala smiať. „Ale ja to myslím vážne!“ „Jasné, v pohode, pôjdem rada!“ „Okey, vidíš Cody, našiel som si partnerku rýchlejšie než ty!“ smial sa Codymu do tváre. „Neboj sa Cody, niekoho zoženieme a keď nie tak s tebou budem tancovať ja!“ vyplazila som jazyk na Zacka. Zack sa zrejme naštval tak tiahol Codyho het. „Tí sú sladký!“ vzdychla Katie. „Hej na to že som sa s nimi zoznámila iba včera, vedia o mne viac ako vlastná mama!“ smiala som sa. „Hmmm...ale ten Zack je zlatý a taký pekný...“ „Hej ale Cody tiež nie je na zahodenie len jediný problém je že sú štvrtáci a nie sú ešte taký .....vyspelí alebo ako by som to povedala.“ „Hej...a kto je ten tvoj princ?“ pozerala sa na mňa. V tom vošiel do siene môj princ. „Och bože, bože, bože!“ Katie sa na mňa len nechápavo pozerala no ja som len ukázala na partiu pri dverách mieriacu k nášmu stolu. Ja som sa len zohla hlavu nad tanier. „Áhoj Chels, môžem s tebou hovoriť?“ opýtal sa ma James. „Nie, nechcem s tebou hovoriť James!“ „Och, tak neskôr...“ „NIE! Ja sa s tebou nechcem rozprávať už nikdy James a hlavne nie o MNE!!!“ kričala som na neho. „A tebe čo je?!“ „Nič, len sa nechcem rozprávať s TEBOU!“ „A s kým?!“ „No napríklad s niekim NORMÁLNYM!!“ „Aha a to je kto?!“ „Hmm... no napríklad tuto Katie alebo Cody so Zack, Lilly a Peg ostatné moje kamarátky a kamaráti!!!“ „A ten Cody a Zack to je kto?!“ „TO ŤA NEMÁ ČO ZAUJÍMAŤ!!!!“ „AHA TAKŽE MŇA TO NEMÁ ČO ZAUJÍMAŤ?!!“ „HEJ! A DAJ MI UŽ POKOJ!“ „A PREČO BY SOM MAL??!!“ „LEBO SI ABSOLÚTNY IDIOT A MŇA UŽ NEBAVÍ POČÚVAŤ ŤA!“ jačala som a hodila mu do tváre obsah môjho taniera. „TO ČO MALO BYŤ?!“ „Odplata!“ usmiala som sa zákerne a zdvihla som sa z miesta. Ladne som odkráčala a pohadzovala vlasmi. Lilly na mňa len udivene pozerala ale tak ako aj Katie sa zdvihla a odišla za mnou.
„Ja ho tak nenávidím!“ rozčuľovala som sa. „Pokoj Chels!“ upokojovala ma Lilly. „Jasné! A ako mám byť pokojná keď je tu ON?!“ „Kto?! Tvoj brat alebo princ?!“ opýtala sa Katie. „Môj brat a aj princ, to sa prosto nedá!“ „A ty si vlastne kto?“ opýtala sa Lilly Katie. „Och...prepáč ja som Katie Blacková ale neboj sa nemám nič spoločné s Blackom.“ „Ahá, takže ty si si našla kamarátku ako náhradu za mňa, Chels?!“ „Ježíš, ešte toto mi chýbalo! Katie je tu nová a býva s nami na izbe a tak som s ňou iba šla na obed, čo je na tom zlé?!“ „Aha, prepáčte potrebujem to urovnať v hlave....uf...dobre chápem a teraz poď radšej do izby!“ „Jasné, len dnes sa mám stretnúť s dievčatami na karneval a tiež možno s Codym a Zackom, však Katie.“ „Ale veď to môžeme odložiť, ja za nimi zájdem.“ Usmiala sa Katie . „Kate! Ty potvora!“ „Čo?!“ „Chceš Zacka všák??!!“ Katie sa začervenala ale nič nehovorila. „Vidíš, hovorila som! Poznáš ho asi iba pol hodinu a už si sa zamilovala, ja ich poznám deň a máš pravdu sú dobrý ale až tak?! Neviem, neviem...“ „A čo, páči sa mi tak akože čo mám robiť?!“ „Ehm..dievčatá? Ja som tu! Môžete mi povedať o čom alebo skôr o kom rozprávate?!“ zasiahla do toho Lilly. „Lilly, to je vedľajšie ...ale ako chceš aj teba zoznámime čo?“ „Fajn, aj ja ich chcem poznať.“ „Okey ale nepovieš o nich Jamesovi, medzi bozkávaním!“ „Och..ja som sa s ním nebozkávala!“ „Ale hej, včera v noci!“ „To sa ti len niečo snívalo nie?“ „Nie, to myslím úplne vážne a ty si teda na tom bozku nešetrila zlatko! Kedy idete na radne, a koľko ľudí vie o tom že spolu chodíte?“ vyzvedala som. „Daj pokoj, ja s ním nechodím!“ „Fajn, ale mala by si. A inak dnes o...šiestej môžeš ísť s Katie za Zackom a Codym a ja pôjdem na poradu...čo povieš?!“ „Nie..dnes nie.“ „A prečo? Máš rande s Jamesom?“ vyškierala som sa. „Boha, Chelsea prestaň! Ja s ním nechodím a ani v tejto dobe nechcem!“ „Dobre, nehnevaj sa, prepáč ale včera mi to tak pripadalo...“ „Hej aj mne včera pripadalo že ideš Blacka zabiť!“ „Bola som opitá!“ „To je výhovorka čo....že opitá! Dnes chodil v Rowille ako telo bez duše...netuším čo mu je ale myslím že to súvisí s tvojím výstupom a la tiger!“ „Ja viem že som to nemala robiť...ale ..ja neviem čo mám robiť?“ „Tak sa s ním porozprávaj.“ „Nie, ja sa s ním nechcem rozprávať! Chcem sa opiť!“ „Nie, len to nie! Zasa na neho skočíš a tentoraz ho zabiješ!“ „Och..spravila som mu niečo?“ „Má len zopár škrabancov na tvári a pohrýzanú ruku.“ „Tak potom si to zaslúžil!“ „Ty si trdlo!“ „Nedbám...“ „Ináč, mám nápad...poďme za chalanmi teraz čo poviete?“ vysypala zo seba Kate. „Jasné, tak hybajme!“ „No ja neviem...“ pochybovala Lilly. „Preboha Lilly! Oni sú v pohode! Neboj sa Cody sa ti určite bude páčiť, lebo je to dvojník Rema...teda mozgovo, aj keď nie je taký sprostý a nenechá sa nahovoriť Zackom na každú hovadinu!“ „No tak fajn..poďme!“ „Len neviem kde sú ale to sa vyrieši hneď...!“ povedala som a už som bola pred dverami čakajúc na baby. „Poďte za mnou!“ Išli sme do chlapčenských spální ale ony dve stále nechápali. „Počujte, čakajte tu a keď pôjdu James, Remus alebo Black tak ich zabavte kým neodídem!“ nakázala som im a vošla do izby. „Takže kde to môže byť.....možno v Jamesovom kufri!“ hľadala som a na prekvapenie som aj našla..záškodnícka mapa. Chcela som odísť ale na chodbe sa ozvali hlasy a tušila som kto to je takže som sa rýchlo skryla bo som nemala ako utiecť ale pre istotu som si pozrela mapu či sú to naozaj oni „Slávnostne prisahám že nič dobré za lubom nemám“ šepla som a na mapke sa objavili čiary a štítky s menami. „Do kelu! Sú to oni...agrrr!“ ticho som vošla do skrine a zavrela za sebou dvierka. Dvere izby sa otvorili a ja som počula Jamesov a Remusov hlas. Netuším o čom sa rozprávali bo som bola v riadnych rozpakoch a ani som nevedela v koho skrini som. Poobzerala som sa trošku po tej ohavnej skrini ale nenašla som ani jednu vec patriacu Jamesovi takže jeho skriňa to asi nebude. Nie sú tu žiadne knihy ani pergameny, žiadne brká ani atrament....och nie ani Remova skriňa to nie je takže zostáva už iba môj princ. Boha, prečo som si vybrala práve JEHO skriňu?! Ale nepočujem ho takže tu možno ani nie je...možno išiel niekam na rande...toto by bolo po prvý krát čo som rada že je s inou ako so mnou. Dvere skrine sa otvorili..do boha prečo ja? Rýchlo som skryla mapku a sklopila zrak, bol to on, bol to môj princ. „Chels?! Čo tu robíš??!!“ pozeral na mňa s vypúlenými očkami, och je taký pekný! „Ja..ehm..ja ...ja som, som ..ehm...“ vykoktala som zo seba..v podstate nič. „Segra?! Ty čo robíš v Siriusovej skrini?!“ smial sa James. „Ja vlastne ani neviem a teraz už musím ísť!“ vyskočila som na nohy. Pozrela som sa do Siriusových krásnych nič netušiacich očí a rýchlo som vypálila z izby. „Boháča baby! Nemohli ste ich zaviesť inam?!“ „Prepáč ale oni boli neoblomný!“ krútila hlavou Katie. „Dobre môj absolútny trapas teraz neriešme, poďme nájsť dvojičky.“ „Jasné a prečo si tam vlastne išla?“ „Pre toto...“ vytiahla som z vrecka záškodnícku mapu. „To čo je?“ „Záškodnícka mapa! Vytvorili ju naši záškodníci a mne o nej povedal James takže.....Slávnostne prisahám že nič dobré za lubom nemám“ mapka sa objavila. „To..čo..bolo?“ udivene na mapku pozerala Katie. „To je také kúzlo..takže kde ich máme? Aha tu sú..na piatom poschodí..tak poďme!“