7. kapitola *ťažký život, veru!*
Ráno som sa zobudila a zívla na celú núdzovú miestnosť. „Bré ránko kráska“ usmial sa na mňa Sirius. „Dobré“ zasmiala som sa. Nahol sa ku mne už bol celkom blízko mojich pier, už sme sa takmer dotýkali ale ja som to zastavila. „To nemôžeme Sirius!“ odvrátila som sa od neho. „Ale prečo? Prečo nemôžeme? Kvôli Jamesovi? Ja mu to vysvetlím, sľubujem.“ „Nie Sirius ja nechcem aby ťa James nenávidel chápeš ja nechcem aby ťa zaškrtil, môžeme spolu chodiť až keď brat začne chodiť s Lilly lebo iné východisko nevidím...“ smutne som sa usmiala. „Ale...“ „Žiadne ale! Proste nemôžeme!“ rozplakala som sa. „Neplač zlatko, prosím! Strašne ma to zožiera keď plačeš a ešte keď plačeš kvôli mne.“ „Ale to nie kvôli tebe ale kvôli Jamesovi strašne ma štve že sa tak stará a...“ „Neplač...Ľúbim ťa Chels...“ šepol mi do ucha. „Prečo mi to robíš také ťažké Sirius ?..Nemôžeme to spraviť proste NIE!“ „Ale môžeme ja mu to osobne poviem dobre?“ „Nie ak to chceš naozaj spraviť tak budeš musieť presvedčiť Lilly aby začala chodiť s Jamesom lebo ja ju nebudem nútiť!“ „Ale...“ „Nie a ja už musím ísť...!“ zdvihla som sa z postele a vošla do kúpeľne. Začala som ticho plakať ale ako som aj chcela tak sa okolo kúpeľne vytvorila neviditeľná stena a tak ma Sirius nezapočuje. Osprchovala som sa a namaľovala, samozrejme všetky veci sa mi v okamihu objavili. Keď som vychádzala tak Siriusko tam už nebol. Asi sa na mňa naštval. Boha čo som na neho bola taká ja som krava a aká! Teraz sa so mnou nebude baviť...do riti! Rozmýšľam ako malá...veď ja som ako môj brat...mala som to spraviť, mala som si s ním začať a nie sa riadiť bratovými radami! Ja som riadne sprostá! Už ma nebaví skákať ako sa píska proste ma to štve a ešte ako! Ubehlo pár týždňov ale Sirius sa so mnou ešte stále nerozpráva. Pokúšala som sa mu to vysvetliť ale on my stále vraví že je všetko v pohode a že na mňa nemá len čas. Sviniar je to...ale nádherný sviniar! James sa na nás divne pozerá a mne to nepríde príjemné a ešte k tomu JA mám zariadiť karneval ktorý sa bude na Rokforte konať pre prvákov, druhákov, tretiakov a štvrtákov. No a ja s jednou Bifľomorčankou, Slizolinčankou a Bystrohlavčankou mám spraviť teda zariadiť celý karneval?! Samozrejme všetky baby sú piatačky takže ich asi poznám ale to nič. Netuším prečo Dumbledor menoval práve mňa, keď vie že sa musím učiť na VČU. Ale povedal mi že sa už rozhodol a že to mám spraviť. Zajtra sa s onými troma záhadnými mám stretnúť a porozprávať sa o základe plesu a viete aká náhoda že zajtra mám práve najviac hodín a ešte ani nestihnem večeru! No budem musieť zájsť do kuchyne inak to nevidím. Teraz nebudem mať čas ani na Lilly. Za tých pár týždňov sme sa dosť spriatelili a rozumieme si. Povedali sme si všetko čo nás trápilo a rozprávali sa o ďalšom rande s Jamesom. Teraz mierim z hodiny elixírov do veľkej siene na obedík. Sadla som si k Lilly a rozprávala som jej čo musím zariadiť s tým karnevalom. „Čože? A čo sa ten Dumbledore zbláznil?! Veď sa musíš učiť na VČU!“ nakričala na mňa. „Sorry Lilly ale ja za to naozaj nemôžem! On mi povedal že to už nezmení a zajtra máme začať.“ „No to je super a keď prepadneš z VČU tak ťa akože Dumby ospravedlní alebo ako na tom je?!“ „Nekrič na mňa Lil! Ja som to tiež nechcela a pýtala som sa ho PREČO JA? Že som tu akože celkom nová ale on nič! Je to neoblomná skala!!!“ „Hej a ako ste na tom so Siriusom?“ „Ach...stále sa so mnou nerozpráva. Odvtedy čo som ho odmietla!“ „Ale veď to je už ten mesiac a pol nie?“ „Ehm..a ja neviem čo mám robiť. Keď sa s ním snažím rozprávať ta sa vyvlečie ale ja s ním nemôžem niečo mať Lil! Ale to ty vieš veď som ti to hovorila nie?“ „Hej jasné hovorila ale aj tak mu nechápem. Ale Remus sa teraz o teba nejako zaujíma...“ usmiala sa. „Ja viem ale to že nebudem s nikým chodiť platí aj pre neho aj keď je sladký ako medík ale nemôžem!“ „Ja viem...tak ja idem na hodinu.....a aha tamto ti ide Peg aj s Alom ja už musím tak pá!“ „Pá!“ „Ahój Chels ideš s nami na hodinu?“ opýtala sa ma Peg. Peggy bola taká trafená malá piatačka a stále sa vláčila s Alanom. Alan je taký zlatý chlapec ale on s Peg nechodí on je totiž jej brat. S Peg a Alom som sa skamarátila asi pred troma týždňami a chodím s nimi na hodiny. Peg sedí vždy so mnou bo Al sedí so svojimi kamošmi. „Jasné zlato ta pome!“ zakričala som na ňu. Na obrane bola nuda. Nič sme nerobili len čítali z nejakej divnej knižky. Neskôr sme šli na čarovanie. „Uf to bol dnes teda deň čo Peg...?“ „Jasan ale zajtra to bude horšie! Však Al? Al inak musíme napísať mame lebo sa zasa naštve že sme na ňu zabudli ...aj keď by som rada!“ zarehotala sa Peg. „Fajn ako chceš mne je to ale úplne jedno aj keď by mi mohla poslať nejaké tie keše!“ „Jaj Al ja som zabudla že ty myslíš iba na to ako si u Medových labiek nakúpiš plný kôš!“ krútila hlavou Peggy. „No čo....ideme na véču?“ opýtala sa nás Peg. „Jasan!“ odvetili sme naraz a Alom. „No tak pome ľudkovia nech tu nezapustíme koreň!!“ „Dneská mi nejako nechutí! A kde je vlastne....“ ani som nestihla dopovedať a už sa ku mne rútila moja červenovlasá kamarátka. „Ahoj Chels! Prepáč že meškám ale zdržal ma tvoj milovaný braček a chcel zase nejaké debilné rande či čo!“ krútila hlavou Lilly. „Okey nehnevám sa ale teraz jedz musím sa učiť a bez teba by to bolo...nó...povedzme nedopadlo by to dobre tak pohni!“ „Dobre a čo sa chceš učiť?“ „Ja neviem ale asi aritmanciu bo tá mi lezie krkom a nemám na to mozog a ty hej takže mi pomôžeš!“ „Dobre ale nechápem prečo tomu nerozumieš ale rada pomôžem.“ „A toto je čo?“ opýtala som sa Lilly na mojom doučovaní. „No to je to čo som ti teraz vysvetľovala moja zlatá!“ „Aha...“ „Ukáž mi tvoj rozvrh nech sa môžem pripraviť na ďalšie doučko....!“ „Okey tu máš..“ podala som jej rozvrh. „Ou.... tak to ako zajtra budeš stíhať astronómiu keď máte tú schôdzu?“ „No veď to, ale Dumby povedal že v piatok tak v piatok ale skúsim to stihnúť...“ „Dúfam že sa nebudeš ulievať!“ „Né..boha čo si o mne myslíš?!“ usmievala so sa ako svätý obrázok. „No dobre tak ja idem spať bo zajtra do polnoci astronómia tak Brú....!“ „Dobrú..! A inak Chels, tak som rozmýšľala že aj ja by som sa chcela stať animágom...“ „Hmm..už si nemyslíš že je to ťažké?“ „Ale myslím, len by som proste chcela aby som sa mohla dostať aj do iného sveta ako tohto!“ „Jasné a aké zviera?“ „Ja neviem. Veď to si nemôžem vybrať, či?“ „Samozrejme že nie, ale môžeš tomu pomôcť. Napríklad ja som sa chcela stať tigrom, síce normálnym ale predsa som tiger a to preto že vždy keď som sa snažila premeniť tak som myslela len na tigra a vidíš.. som tiger!“ „Ahá takže keď budem myslieť na levharta obláčkového tak budem levhart?“ „Asi tak ale prečo chceš byť šelma?“ „Aby si ma nemohla zabiť ty tigrica besná!“ zasmiala sa. „No to určite!!! Tak ty vážne chceš byť neregistrovaný animágus?“ „Hej a cez víkend ma naučíš ako sa ním môžem stať!!!“ „Ako chceš a teraz už spať...Dobrú noc!“ „Dobrú....“