Téma č.1: PSYCHOLÓGIA PMK AKO APLIKOVANÁ PSYCHOLOGICKÁ DISCIPLÍNA. MASOVÁ KOMUNIKÁCIA AKO PSYCHOLOGICKÝ FENOMÉN.
Téma č.1: PSYCHOLÓGIA PMK AKO APLIKOVANÁ PSYCHOLOGICKÁ DISCIPLÍNA. MASOVÁ KOMUNIKÁCIA AKO PSYCHOLOGICKÝ FENOMÉN.
- Psychológia ako veda o prežívaní a správaní človeka
- Predmet p. - veda o psychickej regulácii (vedomej i neuvedomovanej) regulácii správania a konania človeka a o jeho psychických vlastnostiach a charakteristikách,
- Systém p. disciplín – základné (všeob., vývin., osobnosti, sociálna, psychopatológia), aplikované (poradenská, práce, forenzná, pedagogická, športu, reklamy.... PPMK)
- PPMK – masová komunikácia je o.i. psychologickým fenoménom (okrem technických, kulturologických, sociologických, umenovedných, eticko-filozofických, lingvistických,... atď. aspektov) z dôvodu miery zastúpenia v živote súčasného človeka z hľadiska času, no najmä vplyvu a účinku, ktorý na súčasného človeka bezpochyby má
- Marshall McLuhan – médium je posolstvom, pričom koncept média ako posolstva chápe ako súhrn sociálnych a kultúrnych dopadov médií na človeka (dodávame, že aj psychologických – vnímanie, myslenie...,schopnosti, učenie..., komunikácia, vzťahy...správanie, roly...)
- Masmédiá ako významný socializačný činiteľ
- socializácia ako proces začleňovania sa jednotlivca do spoločnosti, v priebehu ktorého sa jednotlivec naučí poznávať seba a svoje prostredie, osvojí si (interiorizuje = zvnútorní) pre danú kultúru typické normy, vzorce a pravidlá správania sa v sociálnych rolách, ako proces stávania sa zrelou osobnosťou (personalizácia ako vyrovnaný vzťah medzi sociabilizáciou a individualizáciou)
- proces celoživotný prebiehajúci prostredníctvom sociálneho učenia
- činitele: rodina, malé sociálne skupiny – vrstovnícke, priateľské, školské, pracovné, kultúra (médiá), spoločnosť...
- napriek individuálnej jedinečnosti osobnosti sa každý jednotlivec vyrastajúci v určitom prostredí vyznačuje typickými vlastnosťami charakteristickými pre danú kultúru (modálna osobnosť), disponuje národnou – kultúrnou identitou – čo však prinesie globalizácia? (svet vďaka médiám =„globálna dedina“ McLuhan – globálne multikultúrne prostredie existujúce na pozadí elektronických médií, ktoré stierajú komunikačné bariéry ako čas a priestor)
· Sociálne učenie:
A) aktívne, zámerne navodené (inštitucionálne – škola, SPV)
B) spontánne SU a jeho formy:
Učenie podmieňovaním – odmeny a tresty, posilňovanie žiaduceho a eliminácia (vyhasínanie) nežiaduceho správania,
Imitácia (napodobňovanie) modelu, vzoru – opakovanie odpozorovaného správania, činnosti v detstve spontánne, neskôr vedomé a zámerné. Pozostáva zo 4 krokov:
(1) Pozornosť – jednotlivec si všíma podstatné črty správania modelu, t.j. niekoho, kto je atraktívny, zaujímavý pre pozorovateľa.
(2) Retencia – pozorované správanie sa zakóduje v pamäti, pričom sa môže spájať aj s vysvetlením, prečo, ako, kedy sa niečo robí.
(3) Reprodukovanie – opakovanie, reprodukcia pozorovaného správania v rôznych situáciách (dieťa niekedy nečakane, neadekvátne, s väčším odstupom času...).
(4) Posilnenie – odmena, resp. trest vedú k posilneniu, resp. k vyhasínaniu odpozorovaného správania.
Dochádza k napodobňovaniu a) osôb, ktoré sú blízke, atraktívne, sú autoritou, pričom často najmä v detstve nedochádza k rozlíšeniu pozitívnych a negatívnych spôsobov správania, b) v situáciách, keď je to zdanlivý spôsob ako dosiahnuť naplnenie svojich potrieb – dieťa, ktoré nemá dostatok pozornosti od rodičov alebo od iných snaží sa túto pozornosť upútať a dosiahnuť uznanie napodobňovaním napr. odmeňovaného agresívneho správania hrdinov z médií (Rambo).
Identifikácia (stotožnenie sa) – nekritické preberanie nielen vonkajších prejavov správania, ale aj cítenia, myslenia, presvedčení, v hraničnej podobe vedie až k strate vlastnej identity, depersonalizácii (charizmatická autorita, skupinová identifikácia).
Vzorom, modelom pre imitáciu i identifikáciu môžu byť fyzicky prítomné osoby, osoby z referenčných skupín, sprostredkované vzory z médií (riziko – idealizácia vzoru, sú nedosiahnuteľní, vzdialení, nie je možné zistiť ich skutočné vlastnosti, predstavujú vysnívané ideály), exemplárne modely (osobnosti národa, ale aj šikovnejší starší súrodenec, riziko - odpor z dôvodu nedosiahnuteľnosti vzoru, bumerangový efekt)
· Masové médiá a ich vplyv na správanie súčasného človeka
- ľudské správanie ako multifaktorový jav!
- ovplyvňovanie individuálneho i masového správania
- ovplyvňovanie správania aktuálneho ale aj dlhodobého (panika, nákupná horúčka, volebné správanie, politické preferencie, očkovanie, charita, zdravý životný štýl, ...)
- základom správania je MOTIVÁCIA a POSTOJE
Motivácia
- jej základom je tendencia k uspokojovaniu potrieb (Maslowova hierarchia p.), pričom potreby súvisia so záujmami, hodnotami, ideálmi, postojmi, preferenciami, ašpiráciami..., vkusom..., vzdelaním...
- médiá by mali uspokojovať najmä vyššie napr. poznávacie potreby, v skutočnosti však majú obrovský podiel na vytváraní pseudopotrieb, konzumu, redukcia na najnižšiu úroveň hierarchie potrieb, uznanie cez materiálne potreby, dôraz na materiálne statusové symboly – branding, móda...
Postoje
- def. sú to naučené relatívne trvalé sústavy pozitívnych alebo negatívnych hodnotení, emocionálneho cítenia a tendencií konať voči spoločenským objektom – veciam, javom, osobám, sebe samému...(napr. aj stereotypy a predsudky sú postojmi, pričom pri ich vytváraní, udržiavaní ale aj zmene majú médiá obrovský potenciál – napr. etnické, rodové, profesionálne, ... stereotypy)
- zložky: kognitívna (poznávacia), emocionálna (afektívna), konatívna
- nie vždy sú všetky zložky v súlade (nie sú konzistentné), postoje síce predstavujú dispozíciu k správaniu, no niekedy niečo iné deklarujeme, no nesprávame sa v súlade s tým („vodu káže, víno pije“), čo obvykle súvisí s aktuálnou situáciou či s inými postojmi
- mechanizmy utvárania postojov: sociálne učenie - vlastné sociálne skúsenosti, sociálna komunikácia, pôsobenie modelov a vzorov (imitácia a identifikácia), pôsobenie inštitucionálnych faktorov (školy, médiá, cirkvi, politické strany...)
- zmena postojov - každý postoj má určitú kvalitu (kladný, záporný, neutrálny), a intenzitu (mierny, extrémny)
a) súrodé zmeny v intenzite – mierne pozitívny ešte viac pozitívny, nesúrodé zmeny v kvalite – pozitívny na negatívny a naopak, ťažšie navoditeľný,
b) odolné voči zmene sú postoje konzistentné, extrémne, a tie, ktoré výrazne uspokojujú jeho potreby (napr. drogová závislosť)
c) v mediálnom prostredí sa uplatňuje prioritne zmena postoja založená na PERSUÁZII = sile presviedčania, argumentácii, podávaní informácií, ktorá vychádza z Festingerovej teórie kognitívnej disonancie („rozkývanie“ jednej zložky postoja vedie k túžbe znovu nájsť rovnováhu, nahradiť ju novou, pochybnosti nahradiť presvedčením – riziko v podobe „vymývania mozgov“). Uplatnenie tejto teórie napr. v súvislosti s reklamou, ňou ovplyvneným nákupom tovaru a následný psychický stav v súvislosti s rozporom medzi očakávanými a reálnymi kvalitami produktu.
Príliš veľká nezhoda, diskrepancia medzi pôvodným názorom publika a názorom prezentovaným v komunikovanom obsahu vedie k obranným postojom recipienta – neprijme informáciu, bumerangový efekt, odmietne médium ako celok.
Nepriame, nenátlakové prezentovanie je účinnejšie, nevyvoláva obranné mechanizmy, neprovokuje k priamemu protestu. Odporúča sa najmä pri extrémnejších, vyhranenejších postojoch najprv zmeniť intenzitu (z výrazne negatívneho na menej negatívny) a až potom kvalitu (neutrálny až pozitívny) postoja.
Pri snahe posilniť existujúci postoj (dosiahnuť súrodú zmenu) je vhodnejšia jednostranná argumentácia, pri snahe o nesúrodú zmenu postoja sa odporúča obojstranná argumentácia, kladenie rečníckych otázok, spochybnenie, vyvolanie záujmu, prípadne využitie metódy tzv. kontaktnej hypotézy – osobný kontakt a riadená diskusia zástancov rôznych názorov a postojov.
Faktory zmeny postoja:
o zdroj informácií (dôveryhodnosť, odborná kompetencia, istota argumentácie, atraktívnosť, možnosť sociálnej identifikácie so zdrojom, moc a vplyv zdroja),
o štruktúra a obsah informácie – A) efekt poradia – najviac si pamätáme prvú a poslednú informáciu, argument, B) hovorená info má väčší účinok ako písaná, C) „živé“ napr. filmové postavy majú väčší vplyv ako knižné, komiksové, atď.
o zapojenie emoc. aspektov a vyváženosť racionálnych a emoc. momentov, vo všeobecnosti sa využívajú viac pozitívne emócie (napr. reklama pohoda, radosť...), efektívne môže byť aj využitie negatívnych emócií, strachu (dôsledky choroby, nehody, závislosti...), no príliš veľký strach blokuje, vyvoláva obranné mechanizmy, nevôľu, odmietanie, vhodné je poukázať na možnosť prevencie, alebo nápravy negatívnych dôsledkov (napr. poistenie, zdravý životný štýl...),
o osobnosť príjemcu informácie (miera ovplyvniteľnosti, inteligencia, vzdelanie, submisivita – dominancia, konformizmus, sebaúcta a sebahodnotenie
Proces zmeny postoja:
je to stochastický proces pozostávajúci zo sukcesívnych (na seba nadväzujúcich) krokov – zmena nastáva len ak sa realizuje celý reťazec:
pozornosť+porozumenie+prijatie+podržanie (uchovanie) = správanie