Téma č. 4: KOMUNIKÁTOR, KOMUNIKAČNÝ ZDROJ V MASOVEJ KOMUNIKÁCII
Téma č. 4: KOMUNIKÁTOR, KOMUNIKAČNÝ ZDROJ V MASOVEJ KOMUNIKÁCII
I.KOMUNIKÁTOR, AKTIVITA KOMUNIKÁTORA
K. je človek alebo skupina osôb, ktorá sa podieľa na produkcii verejných informácií, určených pre šírenie prostredníctvom masových médií.
Aktivita komunikátora má viac podôb:
a) tvorivá aktivita (faktory tvorivosti: originalita, fluencia, flexibilita, redefinovanie, senzitivita, elaborácia)
b) výber (selekcia) a kontrola (cenzúra)
- gatekeepers („strážcovia brány“) – držitelia pozície v rámci
mediálnych organizácií, ktorí rozhodujú o výbere tém
a udalostí, ktoré budú spracované na mediálne obsahy
c) tímová aktivita (množina osôb – štáb, vydavateľstvo,
redakcia..., tímové roly, teambuilding)
d) prezentácia (zdroj inf./komunikátor (gatekeeper)/moderátor, rozdiel od IP komunikácie – prezentátor inf. je súčasťou inštitúcie a voľba tém či spôsobov prezentácie nie je jeho individuálnou voľbou, no dôveryhodnosť médií je často vnímaná cez moderátorov – sú to kontaktné osoby, viditeľné, podobne banka, obchod, úrad...)
e) anticipačná aktivita komunikátora (predvídanie, očakávanie) – na rozdiel od IP kom. nie je zdroj ku komunikačnému aktu, procesu stimulovaný fyzickou prítomnosťou recipienta, vzrastajú tak nároky na kvalitu anticipačnej predstavy, obrazu o recipientovi, čo sa odráža vo sformovaní zámeru a odhadnutí účinkov (publikum je lepšie mierne preceniť než podceniť)
chyby: bumerangový efekt – pôsobenie odporuje zámeru zdroja,
vnímanie publika ako masy znamená opomínanie jedn.,
vnímanie publika ako jednotlivcov znamená podceniť
silu masy
II. KONTEXTY MEDIÁLNEJ PRODUKCIE KOMUNIKÁTORA
- Ekonomické podmienky – m.p. je zameraná na získanie či udržanie úspechu, záujmu u publika, ktorý je spojený s bezprostredným ekonomickým efektom - ziskom (sledovanosť, počúvanosť, čo ide na odbyt, po čom je dopyt...), no zároveň je spojená aj s nutnosťou disponovať finančnými prostriedkami, ktoré produkciu umožnia
- Politické, legislatívne podmienky v krajine
- nezávislosť médií, súkromné m., alternatívne..., sloboda prejavu
- snaha o ovládanie médií, manipulácia verejnou mienkou, cenzúra, ale aj mediálna etika
- politika do médií, média do politiky („watch dog role“ – rola sliediaceho kontrolujúceho psa)
- Kultúrny kontext
- nie všetko rovnako úspešné vo vš. kultúrach (hodnoty, tradície)
- v čase globalizácie eliminovať amerikanizáciu, McDonaldizáciu – jednoduchosť, plytkosť, zrozumiteľnosť, spotrebnosť, konzumný prístup, atď., napr. opatrenia EÚ % európskej produkcie v TV, alebo uchovanie a podpora vlastnej produkcie (India – Bollywood, Bombaj)
- Výrazové a komunikačné prostriedky jednotlivých médií
- líšia sa A) slovo, zvuk, obraz ...
B) dostupnosťou a rýchlosťou
C) možnosťou vrátiť sa k obsahu
- charakteristika jednotlivých médií:
TLAČ
A) Vyžaduje aktivitu recipienta – je to intelektuálne najnáročnejšie médium
- výber (odmietnutie)
- zaobstaranie (kúpa, požičianie, odber)
- spracovanie obsahu – psych. aktivita – čítať, vnímať abstraktné písané slovo, sústrediť pozornosť, pamäť, myslenie
B) Diferencovanosť podľa veku, pohlavia, záujmov, vzdel., živ. štýlu
C) Grafická úprava, farba, štruktúra, obrázky... – vizualizácia
(konkurencia TV), personifikácia textov – meno, foto autora
D) Nízka miera interaktivity a spätnej väzby od recipientov (rubriky,
poradenstvo, listy čitateľov, ohlasy...)
E) Celkovo pokles čítania dennej tlače, nárast počtu časopisov
ROZHLAS
- najpohotovejšie médium – najrýchlejšie info, najdôležitejší
a najdôveryhodnejší (SR) info zdroj
- všeobecná dostupnosť
- nemusí mať charakter sústredenej pozornosti – kulisové médium,
čo sa prejavuje v obsahu aj forme – opakovanie správ, reprízy relácií
- diferenciácia publika – staníc, kanálov
-
TV
- najvplyvnejšie, najrozšírenejšie, najpohodlnejšie, univerzálne m.
- dostupnosť, voľba, možnosť záznamu, legislatívna úprava
INTERNET - samostatná prednáška
Synergia médií
- publikum kombinuje zdroje
- prelínanie – reklama v rozhlase na TV vysielanie, na titulke časopisu hviezda z TV seriálu či superstar, na internete záznamy relácií, tlač... atď.
III. FAKTORY DOSAHOVANIA ZÁMERU A ÚČINKU KOMUNIKÁTORA U RECIPIENTA (ADRESÁTA)
(týka sa najmä spravodajstva, publicistiky, prípadne vzdelávacích obsahov)
I. Dôveryhodnosť (rebríček SR)
II. Objektívnosť
Majú vplyv na to, či je obsah vnímaný ako pravdivý,
či dôjde k prípadnej zmene postoja a správania
(tu sa prejavuje tzv. spáčsky efekt, keď k zmene dôjde až s určitým časovým odstupom – vplyv komunikátora či obsahu info?)
DôVERYHODNOSŤ
a) Odbornosť, profesionalita, prestíž
b) Dôveryhodné správanie (forma aj obsah - verbálna a neverbálna komunikácia, objektívnosť prejavu – viď nižšie, atribúcia – hľadanie príčin prečo je informácia podaná práve takýmto spôsobom)
c) Atraktivita, príťažlivosť (fyzická atraktivita, podobnosť publiku) vo vizuálnom médiu
OBJEKTÍVNOSŤ
- viacerými autormi chápaná ako nedosiahnuteľný ideál (rozhodovanie gatekeeperov, skupinové záujmy, cenzúra, manipulácia, propaganda...)
- opakom je predpojatosť (zámerná vs nezámerná, otvorená vs latentná, skrytá)
- dosiahnuteľná (?) rešpektovaním zásad:
1. oddelenie faktov od názoru, neutrálna, nehodnotiaca prezentácia, nepodsúvanie vlastného názoru či hodnotiaceho stanoviska
2. vyvážené zastúpenie názorov odlišných strán, otvorenosť argumentácii a pluralite názorov, nestrannosť
3. validizácia žurnalistických tvrdení odkazom (referenciou) na iné autority
- mediálne inscenovanie – nevyhnutnosť, rekonštrukcia udalosti ak nie sú k dispozícii priame záznamy „naživo“, musí to byť označené (riziká: a) uhol záberu kamery, zostrihanie alebo prepis rozhovoru, b) reaktivita – zmena ľudského správania pod vplyvom pozorovania (reality show), c) túžba po senzácii, šokovaní... vedie k dokresľovaniu, doplneniu, podsúvaniu interpretácie)
- kedysi bolo kritérium „dobrej“ informácie pravdivosť, v súčasnosti zaujímavosť, atraktívnosť, exkluzívnosť – bulvár, paparazzi...)
- mediálny fakt – je info, ktorú čiastočne alebo celú vytvoria médiá, v krajnom prípade ide o tzv. novinársku kačicu, alebo
fámu (niekedy nezámerne spôsobená prácou s nedôveryhodným zdrojom, neželá si byť menovaný, neoverená i., inokedy však vedomé konštruovanie info, dezinformácia, bez dodatočného „uvedenia na správnu mieru“, či vysvetlenia, ospravedlnenia, v publiku rezonuje pôvodná, nepravdivá info)
- mediálna provokácia – od inscenovania sa líši tým, že vychádza z predpokladu, že niektoré javy nie je možné ukázať bez ich vedomého a zámerného vyvolania a vyprovokovania (napr. neschopnosť inštitúcií, rozporuplnosť vyhlásení politikov, nezmyselnosť predpisov, neprofesionalitu „profesionálov“...)
- a) v rozhovore cielenými otázkami (paródia SOS)
b) diskusné relácie – cielene vybrané publikum, reaguje
otázkami, potleskom, pískaním ...
c) skrytá kamera (korupčný škandál v ČR, ukradnutá peňaženka
a policajti, branie úplatku lekárom...)
- nie je presne zadefinovaná zákonom, etika