Vznik a zloženie vesmíru
Vesmír zahŕňa všetko, čo existuje, od najmenších subatómových častíc až po superkopy galaxií (to sú najväčšie štruktúry, ktoré poznáme). Nikto nevie, aký je vesmír veľký. Astronómovia odhadujú, že obsahuje okolo 100 miliárd galaxií, z ktorých každá má priemerne 100 miliárd hviezd. Teória veľkého tresku (big bang) je najuznávanejšou teóriou vzniku vesmíru a hovorí, že vesmír vznikol obrovskou explóziou - veľkým treskom - pred 10 až 20 miliárd rokov. Na samom začiatku vesmír pozostával z veľmi horúcej, hustej žeravej gule rozpínajúceho sa, postupne chladnúceho plynu. O milión rokov sa plyn pravdepodobne začal zhusťovať do izolovaných zhlukov, nazývaných protogalaxie. Počas ďalších piatich miliárd rokov zhusťovanie protogalaxií pokračovalo, až sa vytvorili galaxie, v ktorých sa rodili hviezdy. Dnes, po miliardách rokov sa vesmír ako celok ešte stále rozpína, aj keď sú v ňom lokalizované oblasti, v ktorých sa objekty udržujú spolu gravitáciou; galaxie napríklad vytvárajú kopy. Teória veľkého tresku je podporená objavom jemného, chladného žiarenia pozadia, ktoré je rozptýlené rovnomerne na všetky smery. Predpokladá sa, že toto žiarenie je pozostatkom (reliktom) žiarenia, ktoré vzniklo pri veľkom tresku. Maličké rozdiely v teplote reliktového žiarenia sa považujú za dôkaz slabých fluktuácií v hustote látky raného vesmíru, čo viedlo k tvorbe galaxií. Astronómovia ešte stále nevedia, či je vesmír "uzavretý", či sa rozpínanie nezastaví a vesmír sa nezačne zmršťovať, alebo či je "otvorený" a bude sa navždy rozpínať.
Zloženie vesmíru
- Galaxie
- Hmloviny a hviezdokopy
- Hviezdy
Prvé okamihy veľkého tresku - deň bez včerajška
Pred tým nebolo nič, absolútna ničota, ktorú si my ľudia ani nevieme predstaviť. Malé zrnko superhustej a nepredstaviteľne horúcej hmoty vybuchlo v obrovskom záblesku energie, pri ktorej vznikol dokonca i priestor ako taký. Jeho rozpínanie pokračuje až po dnes. O celom ďalšom vývoji vesmíru sa rozhodlo v prvej sekunde jeho existencie. Toto obdobie, zanedbateľne krátke podľa bežných merítok, bolo priam nabité dôležitými kozmickými udalosťami: 10-43 sekundy: proces začína. Po krátkom prológu začínajú mať zmysel pojmy priestor a čas. Pri teplote 1032stupňa dochádza vo vesmíru, ktorý má podobu nepatrného bodu o rozmeru 10-32 centimetra a obsahuje exotickú zmiešaninu neustále vznikajúcich a zanikajúcich častíc a antičastíc, k prvej významnej udalosti: oddeľuje sa gravitácia a stáva sa samostatnou silou. Toto oddelenie je jedným z "fázových prechodov", pri ktorých sily vo vesmíru postupne "vymŕzajú" z pôvodnej jednotnej interakcie podľa toho, ako klesá teplota. 10-32 sekundy: začína inflácia. Silná interakcia začína zamŕzať a v okolnom vákuu sa objavujú kvantové bubliny. Jedna z nich sa začne obrovskou rýchlosťou rozpínať. Náš dnešný viditeľný vesmír má v nej podobu tenisovej loptičky. Všetky sily s výnimkou gravitácie sú doteraz zjednotené, keď si však symetrické vákuum naraz "uvedomí", že je nestabilné, a zbavý sa prebytočnej energie. Tým vznikajú nové častice a silná interakcia "vymŕza". (Inflácia: Kvantová bublina vytvára zvláštnu oblasť v podchladenom vesmíru a rozpína sa milióny miliónov miliónov krát rýchlejšie, ako je rýchlosť svetla. Na konci infácie sa prebytočná energia rozptýli do priestoru, čo zvýši teplotu a nechá vzniknúť novú hmotu.) 10-32 sekundy: inflácia sa zastavuje. Vesmír prechádza na omnoho pomalšie, i keď stále ešte nepredstaviteľne mohutné rozpínanie podľa pôvodnej teórie veľkého tresku. Sú v ňom dva typy častíc: kvarky, ktoré cítia silnú interakciu , a leptóny (najľahšie častice: elektrón, pozitrón, neutrino a antineutrino), ktoré cítia doteraz nerozlíšenú elektroslabú interakciu. 10-11 sekundy: rozdelenie elektroslabej interakcie. Teplota poklesla na 1015 stupňa, čo predstavuje ďalší "bod mrazu". Elektroslabá interakcia sa pri procesu narušenia symetrie delí na samostatnú elektromagnetickú silu a slabú interakciu. Nosiče slabej interakcie - častice W a Z - sa stávajú ťažkými, zatiaľ čo nosič elektromagnetizmu, fotón, má nulovú hmotnosť. 10-6 sekundy: zmiznutie kvarkov. Kvarky a antikvarky sa až do tejto chvíle voľne pohybovali priestorom, vytvárali sa, anihilovali a interagovali s ďalšími časticami. Potom, čo sa vesmír ochladil na 1013 stupňov, už nie je dosť energie na to, aby kvarky voľne vznikali. Doteraz existujúce pary pokračujú v anihilácii a vyzerá to, že kvarky zmiznú navždy. 10-4 sekundy: vytvárajú sa baryóny.Vesmír sa zväčšil asi na veľkosť našej slnečnej sústavy. Pri ďalšom poklesu teploty sa zastavuje anihilácia a ostávajúce kvarky sa skladajú na protóny a neutróny. (baryóny: súhrnný názov pre nukleón - protón a neutrón v jadre atómu) 1 sekunda: únik neutrín. Neutrína, na ktoré pôsobí iba slabá interakcia, boli do tejto chvíle veľmi aktívne. Na konci prvej sekundy je však slabá interakcia tak slabá, že nemá nad neutrínami takmer žiadnu moc, a neutrína sa voľne rozlietajú. Sú vo vesmíru až dodnes. (nutríno: elektricky nenabitá elementárna hmotná častica bez magnetického momentu) 100 sekúnd: prvé prvky. Protóny a neutróny spolu reagujú a vznikajú jadrá hélia. Ďalších približne 100 000 rokov sa nedeje nič zaujímavé. Vodík, hélium a nepatrné množstvo ďalších ľahkých jadier, zmiešané s elektrónmi a žiarením, postupne chladnú na teplotu rozžeraveného železa vo vysokej peci. 300 000 rokov: vo vesmíru sa rozjasní. Elektróny sa začínajú zväzovať s jadrami. Vznikajú prvé atómy. Žiarenie nemá už dosť sily, aby atómy rozbíjalo, a nie je teda pohlcované. Vesmír sa stáva priehľadný a je vyplnený svetlom. 1 miliarda rokov. Formujú sa prvé galaxie a vesmír začína vyzerať povedome. 15 miliárd rokov. Dnešný vesmír - tak, ako ho poznáme v kozmických i atomárnych merítkach
ZDROJ : wikipedia.sk
Komentáre
Prehľad komentárov
Vesmír funguje ako čierna diera.Okamžik Veľkého tresku je bod,presnejšie odstredivý tunel,nazvaný v čiernych dierach Einsteinov-Roselov most.Je to kvazar Vesmírnej Čiernej Diery,ktorého žiarenie poznáme,ako reliktové.Že sa časopriestor Vesmíru zakrivuje do seba,teda aj svetlo nemá "únikovú" rýchlosť,aby tento hmotný objekt-náš Vesmír,opustilo,zakrivuje sa doseba a preto vidíme toto žiarenie prichádzať k nám zo všetkých strán a nie je teda silné,bodové,ale je rozptýlené a teda jeho energia je tiež obrovská.Hmota,vyvrhovaná z E-R mostu sa od žiarenia-energie mení,čo jej v tom,ktorom okamžiku dovolia tam existujúce fyzikálne zákony,na častice,bozóny kvarky atómy-hmotu,ktorá sa gravitačným pôsobením pretvára na galaxie a iné objekty vesmíru.Pocit, že všetky galaxie,čím sú vzdialenejšie,tým sa od nás pohybujú rýchlejšie je klamlivý,hoci červený posun toto vzďaľovanie dokazuje.Ale je to opäť len klam.Vlastne to znamená,že vzájomná vzdialenosť sa zväčšuje a my nie sme stredom Vesmíru ako v stredoveku.Keď podľa červeného posunu znamenajúceho vzdialenosť od nás 13 miliárd svet.rokov k nám letí svetlo 13 Mld rokov,v čase ten objekt musel vzniknúľ skôr ako naša Zem,lebo tá ma asi 5 Mld rokov a je teda bližšie k E-R mostu-"bodu"0 .Keď uvažujeme,že najvyšší červený posun najvzdialenejších objektov znamená,že majú rýchlosť 275000km/s,to vlastne my máme takú rýchlosť vzhľadom na objekt.A už aj tento objekt má nejaký červený posun vzhľadom na E-R most="Veľký Tresk",Vesmír bude starý o toľko max.čo zodpovedá červenému posunu rýchlosti c-275000=25000km/s.Keďže väčšiu rýchlosť ako c nemôže hmota ani svetlo dosiahnúťa, musíme počítať že vesmír sa zakrivuje do seba pri c a keď už máme rýchlosť3/4 c,rútime sa vlastne k Schwarzschildovmu polomeru Vesmírnej čiernej diery.Teda kozmologickú konštantu, o ktorej uvažoval Einstein môžeme nahradiť obyčajnou gravitačnou silou,ktorá priťahuje opäť všetku hmotu do našej Vesmírnej čiernej Diery,kde sa okruh uzatvára.Potom temná hmota ktorú vnímame,ale nikde "blízko" ju nemôžeme potvrdiť,je vlastne čierna hmota našej čiernej diery.A je len normálne ,že jej tam je 80 %.Vesmír má teda asi 18 Mld rokov a Veľký Tresk nebol,ale trvá.Na pochopenie musíme uvažovať len s časopriestorom.
model vesmíru
(František Trlica, 16. 5. 2012 22:19)