Prešporok

1807 - v Prešporku sa narodil politik Kázmér Batthyány, minister zahraničných vecí a zastupujúci minister poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu, ktorý po roku 1849 spolu s Lajosom Kossuthom emigroval do Turecka a neskôr žil v Paríži.

1822 - v Prešporku sa narodil lekár a prírodovedec-entomológ Juraj Böckh, arachnológ európskeho významu.

1841 - spisovateľ Hans Christian Andersen navštívil Prešporok. Prezrel si mesto, ktorého ho očarilo. Z rozprávkarovho denníka: „Čakalo ma tu veľkolepé privítanie. Milujem toto mesto, je také životaschopné a pestrofarebné. Obchody budia dojem, akoby sem boli všetky prenesené z Viedne. Je tu veľa čo vidieť – povedal mi jeden mešťan – poďme spolu k ruine Hradu tam na skalisku. Odtiaľ je výhľad na plávajúci most, na celé mesto a obilné polia okolo. Zhora nadol akoby vo vzduchu visí cesta s pestrými domami a voňajúcimi stromami. Deti tam tancovali v teplom slnečnom svite. My sme sa chceli prejsť mestom, ktoré ponúka staré tradície a ojedinelé legendy. Videli sme však aj krásne ruže a ešte krajšie deti. Stretol som celkom maličké dievčatko s velikánskou kyticou kvetov. Usmialo sa na mňa, na cudzieho. Zrazu zastalo, vybralo z kytice jednu z najkrajších ruží, podalo mi ju, sklonilo hlávku a zmizlo. Táto ruža nesmie zvädnúť, aj v budúcnosti bude voňať ako báseň. Keď sama malá bude po rokoch rozkvitnutou ružou, možno jej budem sám môcť tú báseň vložiť do rúk. A či si ešte spomenie na cudzinca, ktorému raz darovala kvetinu?“

1901 - bola založená mestská elektráreň v Prešporku, keď mestská rada rozhodla o zabezpečení všetkých potrebných prác na elektrifikácii mesta a poverila touto úlohou Ing. Bertholda Móra, riaditeľa Mestskej vodárne a plynárne.

1935 - mestské zastupiteľstvo schválilo premenovanie niektorých ulíc, napr. Ružovej na Triedu Alexandra I., Uhorskej na Schöndorfskú, atď.

1946 - v Bratislave sa začal prvý Festival sovietskych filmov, trval dva dni.

1957 - slávnostne otvorili priamu leteckú linku Bratislava – Budapešť.

1979 - v Bratislave zomrel sochár a výtvarný pedagóg František Draškovič, ktorý v Bratislave vytvoril napr. reliéfy na arkieri Novej radnice či sochársku výzdobu Mestského divadla P.O. Hviezdoslava.