Prešporok

1728 - spisovateľ a filozof Ch. Montesqieu ukončil svoju návštevu Prešporka. Zúčastnil sa počas nej rokovaní uhorského snemu v paláci na Laurinskej ulici č. 10.

1784 - len rok po vzlete balóna bratov Montgolfierovcov, predviedol let teplovzdušného balóna vlastnej konštrukcie v Prešporku Slovák Štefan Sablík. Balón odštartoval z Firšnálu (Námestia Slobody) a pristál v Malých Karpatoch.

1869 - v Prešporku zomrel kapelník, dirigent a skladateľ Jozef Kumlik. Rodák z Viedne, žiak a nástupca Kleinov na poste učiteľa hudby a dirigenta Cirkevného hudobného spolku. Nedosiahol renomé svojho predchodcu, bol však formotvornou osobnosťou prešporského hudobného života po dobu takmer štyridsiatich rokov. V roku 1835 predvedením Beethovenovej Missa solemnis položil v Prešporku základy pravidelnej produkcie tohto diela a zároveň základy vysokej úrovne Beethovenovho kultu v Prešporku. Skladateľský odkaz tvorí prevažne cirkevná vokálno-inštrumentálna tvorba, živá aj na začiatku 20. storočia.

1873 - v Prešporku sa narodil sochár Béla Radnai, pedagóg na budapeštianskej Akadémii výtvarných umení, autor Petöfiho sochy (1911), ktorá bola odhalená na Hviezdoslavovom námestí, neskôr prenesená do Sadu Janka Kráľa, kde stojí dodnes.

1921 - v Bratislave bola vo veľkej sále Robotníckeho domu na Dunajskej ulici č. 36 založená organizácia KSČ v Bratislave, ktorá sa tak postavila na čelo robotníckeho hnutia.

1922 - skupina útočníkov napadla a zdemolovala bratislavskú redakciu denníka SĽS Slovák. Denník vznikol v Ružomberku (16.1.1919), ale v marci 1922 ho presťahovali do Bratislavy. Keďže bol kritický voči pomerom v ČSR, mal neustále problémy s cenzúrou a s vedením štátu. Jedno májové číslo uviedlo výňatok z Hlinkovho prejavu v Krupine, na ktorom odznela aj veta: „Kto bojoval, Slávik, Štefánek, Ivanka? Áno, po kanceláriách sa schovávali.“ Sadzač však omylom vytlačil Štefánik. Darmo vyšlo ospravedlnenie sadzača a korektora, 25.5.1922 usporiadali protestné zhromaždenie proti hanobiteľom Štefánikovho mena. Skupina asi 100 ľudí sa vydala k redakcii a administrácii Slováka. Rozbili tam stroje, nábytok, zariadenie, roztrhali knihy, rukopisy a kartotéky. Polícia sa útoku prizerala, ale nezakročila. Iba vďaka nadšeniu jednotlivcov a podpore sympatizantov autonomistického hnutia sa podarilo obnoviť vydávanie novín. Po dlhých ťahaniciach štát vyplatil redakcii odškodné 18-tisíc korún. Zdemolovanie bolo násilným aktom, aký si proti slovenským novinám nedovolili ani za bývalého Uhorska.

1936 - v Bratislave zomrel hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, autor prvej slovenskej opery Kováč Wieland. Pochovaný je na Cintoríne pri Kozej bráne.