L´ART NOUVEAU
Spanilý a či rovnako vľúdny
šliapal si po suchej vode
a omráčil troch chrobákov
Javil si sa mi ako prízrak
v tých posledných ranných driemotách
Ten, ktorý ťa pomenoval červeným
sa večne pýta prečo
a kto nakreslil dúhu na nebo
v blankytnej farbe zrkadla
Pretože sa menia tvoje oči
a vieš robiť palacinky
Ostal si šťastný stáť
a tvár sa stala slnkom
ktoré obdivujem a chránim
Starám sa a možno málo vábim
ruky obnoviteľa
A čakám, kým začneš bojovať
Obaja nabití elektrinou
sme hlúpi a zvieratá okolo si myslia svoje
Podaktorí sa aj snažia a varia
falošné presolené polievky
A ja liečim z bylín a tvojho hlasu
Neodhadzuj ma na opačnú stranu
nevytváraj priepasť
nemaľuj tvrdým a špinavým štetcom
polonahé telo ženy v kvetinách
ktoré si zabudol polievať
ako obyčajnú izbovú rastlinku
Hneď sa vzdávaš a si zmierený
Toto nie je zmysel bytia
Príjmi, napríklad milosť
Nauč sa
naučím sa aj ja
V rámci časových možností
22. 10. 2012
MODERNISMO
Nehovor, že si zabudol
alebo si bláznom a konáš neuvážene
Presný opak tohto nábytku
a celej vtedajšej myšlienky
Donútila som ťa ku hľadaniu
a následky teraz príjmam s pokorou
Bola to ako vstupenka
na medzinárodnú výstavu
s bonusom tvojich priateľov
a trvala desať ukrižujúcich dní
Očakávam tvoju návštevu
aby som čokoládu otvorila mimo sebectva
a ty sa so mnou rozprávaš
ako môj otec
Vedome sa prizeráš a potom plačeš
a ja rozprávam príbeh na dobrú noc
a opäť plačeš a utieraš sa
do záclony
v ktorej sú symbolistické portréty
a kontúry skoro ako v jaskyniach
Trváš si chlapsky na svojom
a nevieš prelomiť konáre našej slivky
ktorej plody máš tak rád
Rozdávaš pomoc a plánuješ si cesty
po širokom okolí až za mnou
a mojou bytosťou
Hoci tá tvoja je výnimočná
Prestaňme byť zlí a agresívni
Chvíľu buď ticho a nekráčaj
aspoň raz sa zastav
Hovorím aj sebe
S veľkými cieľmi na krku
udržuj to, čo chceš
a prekypruj vlahu a vzduch
Mávaj vlajkou
Spávaj s hudbou
v tomto si nerozumieme
Ako dve deti hrajúce sa na mokrom piesku
a my sme ich šteňatá
Nehovor, že si zabudol
alebo si bláznom a konáš neuvážene
Presný opak tohto nábytku
a celej vtedajšej myšlienky
Donútila som ťa ku hľadaniu
a následky teraz príjmam s pokorou
Bola to ako vstupenka
na medzinárodnú výstavu
s bonusom tvojich priateľov
a trvala desať ukrižujúcich dní
Očakávam tvoju návštevu
aby som čokoládu otvorila mimo sebectva
a ty sa so mnou rozprávaš
ako môj otec
Vedome sa prizeráš a potom plačeš
a ja rozprávam príbeh na dobrú noc
a opäť plačeš a utieraš sa
do záclony
v ktorej sú symbolistické portréty
a kontúry skoro ako v jaskyniach
Trváš si chlapsky na svojom
a nevieš prelomiť konáre našej slivky
ktorej plody máš tak rád
Rozdávaš pomoc a plánuješ si cesty
po širokom okolí až za mnou
a mojou bytosťou
Hoci tá tvoja je výnimočná
Prestaňme byť zlí a agresívni
Chvíľu buď ticho a nekráčaj
aspoň raz sa zastav
Hovorím aj sebe
S veľkými cieľmi na krku
udržuj to, čo chceš
a prekypruj vlahu a vzduch
Mávaj vlajkou
Spávaj s hudbou
v tomto si nerozumieme
Ako dve deti hrajúce sa na mokrom piesku
a my sme ich šteňatá
STILE LIBERTY
Na počiatku existovala výzva
ktorá spojila tajné sny
rudé vínové pery
a záhyby vo vonnej tyčinke
A v tejto chvíli mám pocit
akoby všetko spadlo do otvorenej rakve
kde ležím so šatkou a prázdnym listom
a ty si utiekol z miesta činu
s krížom na chrbte
Človek je vraj tvorcom vlastného šťastia
má hľadať silu a vieru
vyčnievať z radu a dokazovať svoje slová
byť umelcom psychoanalyticky
Raz dole, raz hore
stredná cesta je otázkou iných hodnôt
ktoré nepozná ani jeden z nás
A ja nemám čakať a chcem zároveň
zatiaľ čo máš toho druhého
alebo sa pomätiem
Z mramorových a žulových kúskov
ostane len odpad
Venujem ti priazeň a volám
a volám a žiadam
ale bolo by to príliš jednoduché
bez vyplnenia mojich schopností
V rozsahu našich dotykov
som rozhodujúca
a stanovujem si pravidlá pochopiteľnosti
Hoci sa stretávame
v rámci časových možností
Obchádzaš ma ako stĺp
neľutuješ
nekričíš
nezmeníš ani neskúsiš
prekonať svoj strach
Neotváraj fľašu starú milión mesiacov
ktorá mala príchuť iných citových hier
Nevidíš nič dobré
žiadnu budúcnosť so svetlom
vo vlasoch a na šatách
Neodhryzneš si z koláča
a nezaláskuješ si nohy
akým ukazujú smerom
Nevnímaš ako sa nedá žiť
nepoviem bez teba
Neuvidím
Vyškriabala som si zreničky
Na počiatku existovala výzva
ktorá spojila tajné sny
rudé vínové pery
a záhyby vo vonnej tyčinke
A v tejto chvíli mám pocit
akoby všetko spadlo do otvorenej rakve
kde ležím so šatkou a prázdnym listom
a ty si utiekol z miesta činu
s krížom na chrbte
Človek je vraj tvorcom vlastného šťastia
má hľadať silu a vieru
vyčnievať z radu a dokazovať svoje slová
byť umelcom psychoanalyticky
Raz dole, raz hore
stredná cesta je otázkou iných hodnôt
ktoré nepozná ani jeden z nás
A ja nemám čakať a chcem zároveň
zatiaľ čo máš toho druhého
alebo sa pomätiem
Z mramorových a žulových kúskov
ostane len odpad
Venujem ti priazeň a volám
a volám a žiadam
ale bolo by to príliš jednoduché
bez vyplnenia mojich schopností
V rozsahu našich dotykov
som rozhodujúca
a stanovujem si pravidlá pochopiteľnosti
Hoci sa stretávame
v rámci časových možností
Obchádzaš ma ako stĺp
neľutuješ
nekričíš
nezmeníš ani neskúsiš
prekonať svoj strach
Neotváraj fľašu starú milión mesiacov
ktorá mala príchuť iných citových hier
Nevidíš nič dobré
žiadnu budúcnosť so svetlom
vo vlasoch a na šatách
Neodhryzneš si z koláča
a nezaláskuješ si nohy
akým ukazujú smerom
Nevnímaš ako sa nedá žiť
nepoviem bez teba
Neuvidím
Vyškriabala som si zreničky
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.