Časť 3
Perla ustatého pútnika
Tvorivo žil a spával v kostole,
i jeho ryby mu skláňali poctu.
Odmäkčený úsvit zalieval
pomarančovým džúsom.
Písmeno po písmene,
strana za stranou,
list k listu.
Smaragdová perla na čele
filozofických viet.
Špinavé dlane poukazujúce
na čisté a svedomité
srdce.
Spadol z hviezd.
Šedivý zarastený muž
s rukami vo vreckách.
Stále,
v každom okamihu.
Drží nádej.
Nádej na lepší život.
A vieru,
veľkú v tak malej podobe
sťa kamienok,
sťa perla.
Osudová láska
pod všetky prúdy sveta.
Fantázia
So životom v nebezpečenstve
strácaš body v súťaži svojho tela.
Ba modrastá bublina naplnila ťa
strachom.
Vždy sa dá niečo zmeniť
v prospech malého dieťaťa.
I chabý náznak súcitného vzťahu.
A ty pomaly zacítiš úzkosť,
budeš krvácať,
budeš klamať,
možno zomierať pre naivné oči.
Vidíš prízraky, čo sa trasú,
lebo ty žiješ len pre jedno...
JE TO FANTÁZIA.
Nezastavuj sa a neprestávaj veriť,
spusti kotvu a začni
námesačnými krokmi do mora,
kvôli mne.
Ešte dnes v noci.
Budeš magicky pozorovateľný,
ovládne ťa všetko, čo poviem
a ty nepovieš nič.
Budeš ale žiť,
krvácať,
zomierať,
VŠETKO PRE FANTÁZIU.
Uveril si neuveriteľnému,
sarkasticky ani neodvrávaš.
Dostala som ťa,
si môj, si jej.
Nepodarí sa ti zatknúť myšlienky
za opätovné napadnutia.
Prestal si vnímať,
nadrogovaný svetom okolo teba.
Vplyvom obrazov,
pod prikrývkou.
"FANTÁZIA! Som na seba hrdá."
/stále/ Nezabudnutý
Deň čo deň snívaš a skúmaš telefón
Noc čo noc bdieš a skúmaš telefón
Krvou napísané v bielom štvorci
na stene osvietenou slnkom
Čakáš, vravel si, že čakať už nemôžeš,
pamätáš?
A pritom stále dávaš písmeno po písmene
keď sa zrazu búrka mení na svetlo
Navždy spojené ceruzkou
Srdcia
čo nakreslila tá tvoja "ex"
Spomínaš, možno s hnevom
a skazenou náladou
Nie, mýliš sa
Ja som nezabudla
Ocitli sme sa...
Ocitli sme sa v neznámom tichu
pod mostom, diaľnicou
čo spája osudy známych neznámych rúk
ozvenou, čo pochováva zblúdilé duše
s večnosťou pavučín
a krokov do neba
Len sa neopieraj o betón
zraníš sa
i vdychom miliónmi červených škáročiek
Objímaj ma
Bozkávaj ma
so slzami spôsobené prievanom
v tom desivom tichu
keď sa o teba bojím
Začnem blikať a triasť sa
od zimy
v neznesiteľnom daždi
A ty odchádzaš, viem, musíš
No skoro sa vráť
aby sme sa znova mohli objímať
a bozkávať
so slzami spôsobené šťastím
A hrejivým pocitom pri srdci
Poď, ideme späť
Záplava nedefinovaná
Z kaluže zlato
vstrebáva hudbu
slastného milovania
Desať očí a desať rúk
zverinec archeológov
výkričník i v cudzích stopách
blúdi
čiernota
prázdnota
ničota
Ohavné podujatia
zbabelých slov
Ruža čo cvála vzad
aby zachránila žiaľ
pred omamným ponížením
buď ticho!
nekrič!
Tvár sa bezbranne
mimikou sa smej
Kvapky narážajúce
z tela na telo
život pod hladinou
oceána
Jas prúdov odoláva
šifra ktorá vládne
kráľovstvu
mlč!
si len otrok
Pochod mníchov
Kríž na kríži stál
vietor lial
slučka mramoru
povstala
na začiatočné A
Tvárička hriechov
čo spája drobné
halúzky
i pozornosť
či slasť
vraj nevinných
driekov
rozvrhy zvyšujúce
krv
prelievanú cez skaly
stužkových chvál
predsieň sa blíži
strach z pádu
vyteká spopod
hláv
neobzeraj sa vzad
len omamné šance si chráň!
Dieťa šťasteny
I s hudbou spávaš
byješ
kráčaš
nosíš lásku
a zlo skvapalňuješ do čiernej masy
pretváraš svoj svet
na svetlo
vraj "ňou" (dúfam)
Stále znejú v lúčoch slnka
slová vejúce ponad vás
(nech sme šťastní)
a v zrkadle skúšky
či zrada snáď?
oceánske mušky
Nech hrejú srdcia čo vládnu
tam
(navždy)
dve tváre plné smiechu
"kecinky" vo forme bozkov
smaragdové oči
dávajú ti vodu
máš
prosím nestratiť
nenechaj ju len tak ísť
ty ktorý si sa narodil
(pre mňa)
dieťa šťasteny
Čakáreň vĺn prerážajúcich
cez hlavu
neopusť
správu pošli vo vhodný čas
Dospieva s tebou
žije pre teba
praská vzad
a lichotí vpred
(lichotím tebe)
zamatový lesk
Milujem ťa!
´Pasadena´
valcuje pohľady
čo ukazujú vpred
za červenými perami
a snehobielym plášťom
večerné zore
zaspáva
s výraznou mimikou
svedectvo skrýva
pod tvárou
jednotnej krásky
olamujú sa
keď jej rodiny niet
starostlivo potrebujú slnko
a romantický smiech
kúzelné kvety
veľkej Pasadeny
zanedbateľný hriech
XXX alebo motýlie tajomstvá
Všetko rozkvitne...
motýľ v dlani jednoduchej duše
vojak naplní oheň do kuše
súcití s vierou živý ten
čo na svete je len jeden
záclona pochytí sa na zem
jazvečík odsúdi práve svoj vnem
na čase už nezáleží
chytaj rýchlo k sebe
nech dlho nepoleží
Všetko rozkvitne...
Niekedy...
neznesiem bolesť ničenia
a rúhania sa
egoisticky sa snažím dôverovať
nemôžem
nedokážem
náleziská striebra ovládajú
stenu medzi nami
čo by len rakva mohla vzplanúť
a pocit úzkosti sa rozfúka
medzi listami
prenikáš do hlbín oceána
nenávidím
milujem
bodáš krásu cez slnko
ostnatou ružou
túžobne čakáš
ničím ja
moje a tvoje meno
v podsvetí
pod miliónmi schodmi
akoby provokuješ správaním
dorážam slzy napospas nechtov
zarytých do vlčej kože
Niekedy je toho priveľa...
Lež dnes má osemnásť
narodený pod prízrakom lúčnych pavučín
a stvorený do lastovičieho hniezda
padal z neba do rúk malej devy
ktorá si ho vzala ako vlastného
nechápavé okolnosti zaboril do blata
stálo mu v ceste
dokázal rozhádzať život
a znovu ho spojiť späť
v pravom uhle si ju obzeral
večnosť
krátku dlhú večnosť
a nespal nezaspával
sníval ručne vyrábané sny
nečakal na posadnutosť
otvorene hľadel vpred
na zrelý pach z postele pred tabuľu
časy školských lavíc
svojský ošiaľ so šálkami nedbalých tvárí
láska
láska čo stvárnila polovicu sveta
s čokoládovou polevou na tele
"zlato, chýba šľahačka"
nepredstaviteľne krásne chvíle
zaujal vedľa slnka
zamlada ako malý chlapec
vo váze červeného pera
z neznámeho vtáka
polepený suchými semienkami z jednej
jedinej púpavy
obetovaný ako myšiak s bielou šatkou
na krku pre slepých
bublinky voňavej aleje
pútavo hľadel na čelo domu
a meral krivým pravítkom
srdcom
vyrástol prerástol
rozrastá sa k hudbe
bez hodín očividne nezomrie
podlahovo pásikavý kresbami dával javy
neživé i prítomné
svojimi slovami radil a dodnes pomáha
nám
čo sme stratení sami v sebe
udupaní zábranami
on nedrevený
spojený so včelami aj mravcami k tomu
milovaný s rukami umelca
odolný voči fyzike citov
strieda si ročné obdobia
zamilovaný
anjel vzišiel z prachu
a každá komnata sa hrá spolu s ním
hľadá si vyvolenú kométu
na lúke na deke v očiach
lež dnes má osemnásť
nedospelých vekov zrelosť
všetko najlepšie!
***
tá šatka je čierna!
Spirituálna nástenka
na stene maľovanej slnkom
zaspáva v dyme holubích hláv
odnáša svoje skutky v túžbe chcieť viac
a ty sa pozeráš
čakáš čo spraví
spojený s neistotou pretrvávaš boj
zlomeným krídlom
jediným pohľadom si ju obnažíš
telom i dušou
zapichnutá špendlíkom s farebnou
hlavičkou
deprimujúca tvár
padá tuš
do hlbín tvojich našich snov
prehltnutá smútkom preborá sa
v púšti spirituálnych
predsavzatí
motá sa v káblikoch svojho Ja
Cesta domov – Words on the sky
v autobuse plnom slov
a predýchanom vzduchu
nemravnom
počula hudbu
počúvala
v objatí teplej látky
spí v jazere diaľnic
čakajúc na bozky
od milého
darovaného slnkom
cítila vôňu radosti
v kruhu rodiny
spievala čítala sonety
šľape hore chodníkom
aby zas a zas
uvidela svoje meno
po týždňovej kresbe
sa rozžiarila pri pohľade
na kvitnúce
chryzantémy
perfektne usmiata na dvore
zajakávala
otvorila a znova bola doma
takto to je už tri mesiace
s pár výnimkami
a chybami samej seba
takto to bude štyri roky
možno aj viac
no vždy pôjde späť
tam kam
(aj keby už málo)
patrí
v strede ružovo-čierneho života
Oslobodenie za cenu lásky
Čakal na niečo
po túžbe v dlani
premoknutej dažďom
a krvou nebohých
plánovaný poesis
neuniesol dokázať viac
z roka na rok
tanečnými krokmi
negatíva presiakali
cez zelený šíp
príbeh sa zapísal
do zamilovanej zbierky
ona oslobodila
pierka ktoré nespávajú
kvôli nemu
čo si vyhrával na husliach
slzami odplašovala čmeliaka
mravné slová
poletujúce vo vločkách snehu
zabila som
a všetko krásne sa stratilo
v irónii sveta
voľná nevoľnosť zasiahla
už aj špirálu
čo bude ďalej...?
mám chcieť alebo nie...?
Študujem slnko na počesť
slávy nasypanej
v cukrárni
Oslobodenie za cenu lásky 2
Či vari nemôžem vyjadriť
svoj názor?
nemôžem chcieť aj ja mať cit?
stojím na koľaji rozpadu
a nového vzrastu
keramiky a dekorácie
Bolo to na mne
nespravodlivé usúdenie
lásky mlčanlivých
s možnosťou nevery
na prahu stola
ľútosťou
podľahlých činov
a kvapkou hroznovej aleje
Anjel sa spojil s diablom
nech mi ukážu cestu tam
do hlbokej vody levandule
lev škrípal na bode mrazu
keď sa moje pery
ocitli na tvojich
a slnko vzbudilo očarenie
zajtrajšok priniesol
spád do púštnej búrky
na monitore
oceánskej formy
vlk na spln zavíjal...
Oslobodenie za cenu lásky 3
Bdiaca na zázrak
vyrobený z nehých lupienkov
na perine
studených riadkov
plná stavba
padajú do náručí duší
a ich myšlienky navždy ležiace
na dlážke
hladkajú srsť
keď každý moment
bez teba
je absolútnym prázdnom ničím
v slobode s nezávislosťou
dotýkam osud súhvezdí
Stretávam vlastné chyby
na ceste späť
chcem sa vrátiť sa miesto
tvojich očí
nikdy neskončiť
časť onoho dňa
slová sú osobnosti pokory
nevieme kam sa nájdeme
so všetkým čo chcelo ukázať cit
žiletky krvácali srdce a moje
rozhodnutie nezmenilo nič
len obava a strach dievčaťa
Zahrnula som príliš...
Oslobodenie za cenu lásky 4
Cítila som symfóniu tvojho tela
ako si klebetí po schodoch skúšania
po kúskoch pokúsila vziať ťa
za ruku... Ja
prejsť tunelom červených ruží
s ukradnutými kockami empatie
vnútorných žalmov
Bol si všetko
keď sa až zábradlie rozpadlo
a my sme stále čítali rozprávku
povedz mi že to bude lepšie
než teraz dokopy
všetko čo som chcela
si zahŕňal ty
Nemôžem stáť
na budúcnosť
kde sme boli?
padla som bokom
zlou stranou
ako sa chráni život?
pár vecí na svete
inšpiruje svet
hľadám
chcem nájsť
chcem ťa pobozkať
žiadna sloboda sa nevyrovná
šťastiu vedľa teba
Môžem čakať večne
choroba šialených dlaní...
Je polnoc
nezvládame to obaja...
Všetko, čo chceš, si
svoje poznatky si uchováva
v krajine sveta páperí
pesimisticky pokročilý
ako muž ktorý lieta
v pozadí ostatných
vo svete chorých
i duševne nalieha
očami vábi motýľa
s nevinnou tvárou
čaká na život
keď sa naplní skúška slov
čo v jeho čase splýva
na nebi hviezdy
dúfajú veria
s radosťou a úsmevom
v klobúku a hudbou
s vypredaným motívom
bdie nad papierom
z tých
normálnych ľudí
***
čo si zač?
zo spásy vyberáš
kráľove skutky
túliš sa snehu
človek
známy celú večnosť
bez odvahy
kráčaj vpred
inšpiráciou nech ti je
sám kvet
a plač zahoď
eventuálne
do psychologickej hádanky
vstrebávaj cit
miluj
všetko čo chceš
to si ty
uletený z davu
spadol si mi ako ranný dážď
rovno pred nohy