Grécko (gr. Ελλάδα-Ellada, alebo Ελλάς-Ellas), dlhý tvar Grécka republika Ελληνική Δημοκρατία-Elliniki Dimokratia), starogr. ΄Ελλάς-Hellas, je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova a na Peloponézskom polostrove. Väčšina jazykov používa pre túto krajinu latinské meno, z latinského Graecia.
Grécko na severe hraničí s Albánskom (282 km hraníc), Macedónskom (246 km) a Bulharskom (494 km) a na východe s Tureckom (206 km). Medzi Gréckom a Tureckom leží Egejské more, zo západu Grécko obklopuje Iónske more a z juhu Stredozemné more. Celková dĺžka pobrežia je 13 676 km. Ku Grécku patrí okolo 2 000 ostrovov, ležiacich prevažne v Egejskom mori. Z väčších ostrovov stojí za zmienku najmä Kréta, Eubója a Rodos. Grécko je členskou krajinou Európskej únie a NATO.
Grécko sa z hľadiska kultúrnych pomerov už od staroveku rozdeľuje na Makedoniu (sever), Trákiu (severovýchod), Epirus (stredozápad), Tesáliu (stredovýchod), Ruméliu (juh, okrem Peloponézu), Peloponéz, Krétu, Egejské ostrovy a Iónske ostrovy.
Najväčším mestom sú Atény (po gr. Athina) s počtom obyvateľov 4 000 000. Druhé najväčšie mesto je Solún (Thessaloniki) s počtom približne 1 000 000.
Iné významné mestá sú napríklad Patra, Pireus, Larisa, Volos, Ioannina, Arta, Preveza, Trikala, Karditsa, Kozani, Grevena, Kavala, Drama, Xanthi, Lamia, Messolongi, Livadia, Tripoli, Kalamata, Nauplio, Argos, Iraklio, alebo Korint.
Hudba je pre Grékov jedna z najdôležitejších častí ich života. V Grécku je najpopulárnejším žánrom ľudová hudba a hudba vychádzajúca z ľudovej hudby. V žiadnej inej krajine v Európe nie je ľudová hudba a tradičné tance tak populárne a udržiavané ako v Grécku, kde dokonca i dnes vznikajú nové ľudové piesne. Grécka hudba má korene v starogréckej hudbe a už od mykénskej doby patrí pod orientálne štýly hudby.
Tradičná ľudová hudba je odlišná v rôznych tradičných krajoch Grécka. Rozdeľuje sa ľudová hudba pevninského Grécka, ľudová hudba z Kréty, Iónskych ostrovov, Egejských ostrovov a z krajov, ktoré boli obývané Grékmi do Grécko-tureckej výmeny obyvateľov v r. 1923, teda ľudová hudba Pontských, Maloázijských a Kapadóckych Grékov. Pevninská hudba z Makedonie a Trákie sa podobá ostatnej balkánskej hudbe, hudba z Epiru, Tesálie, Rumélie a Peloponézu (dimotiki musiki) je však špecifická a zároveň najpopulárnejšia celogrécka ľudová hudba. Tradičné nástroje sú hlavne dychové-klarinet, zurna a flojera, v pozadí znie brnkacie udi či lauto. Najznámejšie piesne z tejto oblasti pochádzajú od novogréckych kmeňov, Sarakacanov a Karagunidov a tiež z peloponézskeho kraja Arkádia. V mnohých piesňach sa oslavuje aj hrdinský boj Grékov proti Turkom. Tradičným mužským krojom je obľúbená suknica fustanella. Hudba z gréckych ostrovov (nisiotika) je odlišná, dominujú tu husle a hudba je viac melodická. Podobnú hudbu majú aj Maloázijskí Gréci (mikrasiatika). V ich tradičnej hudbe prevládajú prevažne brnkacie nástroje (kanonaki, udi) a husle. Hudba z Pontu (pondiaka) je odlišná, hraná na sláčikový nástroj kemenče, piesne sú rýchle v silnom orientálnom tóne. Osobitné postavenie má aj hudba z Kréty (kritika), kde je tradičným nástrojom sláčiková lyra, podobná ako kemenče. Piesne sú často rýchle a melodické. Tradičná je tu aj mandináda, vtipná rýmovaná porekadlová pieseň. Mandinády sú v Grécku veľmi populárne.
Gréci sú veľmi konzervatívni ľudia, ktorí si ctia svoje starobylé tradície, vychádzajúce ešte z pohanských čias. Grécke ľudové zvyky sú prežitkom starého Grécka, ktoré kresťanstvo nevytlačilo. Najväčšími gréckymi slávnosťami sú tradičné dedinské veselice panijiria, ktoré sa organizujú na počesť rôznych svätých (v staroveku na počesť bohov), či na počesť dobrej úrody (sviatok chleba, sviatok hrozna, sviatok melónov). Pri týchto zábavách sa tancuje na hlavnom námestí, kde sa hoduje niekoľko dní. Tradičné oslavy kresťanských sviatkov ako Veľká noc, či Vianoce si uchovali množstvo zvykov z predkresťanskej doby. Ľudová mytológia vychádza zo starogréckej mytológie, je plná pohanských bohov a povier. Známy je príbeh o drevorubačovi, kde vystupuje riečny boh, ktorý trestá ľudskú chamtivosť. Príbeh o Jannisovi a Mandritse, o nerozlučnej láske obsahuje prvky z gréckych mýtov o Filemónovi a Baukcis či o kráľovi Midasovi. Veľkým sviatkom je aj svadba (gamos), kde sa oslavuje niekoľko dní a na vidieku nie je výnimočné vidieť na svadbe až 1000 hostí. Na prvom mieste je u Grékov rodina, ktorá drží spolu a je nerozlučiteľná, preto deti žijú so svojimi rodičmi aj v dospelosti a často aj so svojou rodinou. Pre Grékov je tradičná aj ich pohostinnosť (filoxenia).
Náhľad fotografií zo zložky GRÉCKO