Mestá v okolí
Poprad
Poprad leží v Popradskej kotline, ktorá je súčasťou Podtatranskej kotliny, medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami (na severe), Levočskými vrchmi (na východe),Kozími chrbtami (na juhu) a Štrbským rozvodím (na západe), na rovnomennej rieke Poprad. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov.
Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti Spišská Sobota. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu Kostol svätého Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče. Vznikol na rozhraní neskorej gotiky a renesancie. Vedľa kostola, podobne ako v iných „nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
V historickom centre Popradu najvýznamnejšou pamiatkou je ranogotický Kostol svätého Egídia s bohatou freskovou výzdobou, ktorej súčasťou je najstaršie vyobrazenie Tatier, s barokovou krstiteľnicou a neskorobarokovým oltárom s obrazom patróna mesta. Vedľa kostola stojí renesančná zvonica zo 16. storočia.
Pomníky
§ Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku 1848 a na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne.
§ V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku Červenej armády, ktorá mesto oslobodila v januári 1945.
§ Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených.
§ Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch.
§ Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP.
§ Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na synagóge v centre mesta.
§ Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta.
Levoča
Súčasné mesto je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vzniklo po tatárskom spustošení lokality v polovici 13. storočia. Postupne sa stalo najvýznamnejším mestom spišského etnika. Od roku 1271 bolo sídlom samosprávy 24 spišských miest. Bohatstvo mesta dokumentujú historické gotické a renesančné stavby. Levoča bola kultúrnym centrom reformácie na Slovensku. Od roku 1624 pracovala v meste tlačiareň. Úpadok mesta nastal za protihabsburských povstaní v 17. storočí.
V 40. rokoch 19. storočia bola Levoča strediskom Slovenského národného hnutia štúrovskej generácie. Tu po prvýkrát zaznela slovenská časť hymny „Nad Tatrou sa blýska".
Levoča patrí svojimi historickými stavebnými pamiatkami k najvýznamnejším mestám na Slovensku. Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricijských domov s arkádovitými vnútornými dvormi. Po obvode historického jadra sú zachovalé časti gotických mestských opevnení zo 14. a 15. storočia v dĺžke 2 km. Reštaurované sú viaceré bašty, veže, Košická a Menhardtovská brána.
Architektonicky zaujímavú radničnú budovu postavili koncom 15. storočia v gotickom štýle a začiatkom 17. storočia ju prestavali v renesančnom štýle. Na južnej fasáde má alegorické fresky. Zvonica z rokov 1656-1661, zbarokizovaná v 18. storočí, je novou strechou spojená s radnicou. Dnes je v budove radnice umiestnené Spišské múzeum. Pred radnicou je klietka hanby z roku 1600.
Chrám sv.Jakuba - národná kultúrna pamiatka a druhý najväčší kostol na Slovensku - postavený pred rokom 1400, ku koncu 15. storočia upravený v neskorogotickom štýle. Je v ňom mimoriadne cenný neskorogotický interiér a niekoľko fresiek z konca 14. storočia. Veľmi pozoruhodný je predovšetkým jeho hlavný oltár, vysoký 18,6 m a široký 6 m, pochádzajúci zo začiatku 16. storočia. Sochárska časť pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče. V strede oltára je skriňa so sochami Madonny s dieťaťom (2,47 m), sv. Jakuba st. (2,32 m) a sv. Jána Evanjelistu (2,30 m), na krídlach sú reliéfy, pri zatvorení tabuľové maľby. V predele je skupina Poslednej večere. Celý interiér kostola, veľmi dobre zachovalý, je v podstate múzeom sakrálneho umenia stredoveku. Pozoruhodné sú najmä gotické krídlové oltáre s plastikami a maľbami a jednotlivé sochy.
Hlavný oltár je najvyšším dreveným neskorogotickým oltárom na svete. Dielo Majstra Pavla z Levoče je národnou kultúrnou pamiatkou.
Z meštianskych domov na námestí medzi najzaujímavejšie patrí renesančný tzv. Thurzov dom. Vznikol v 16. storočí spojením dvoch gotických domov. Pozornosť upúta sgrafitovou fasádou a štítkovou atikou. Zo sakrálnych stavieb je ďalej cenný gotický minoritský kostol s kláštorom zo 14. storočia pri mestských hradbách, s gotickými nástennými maľbami zo 14. a 15. storočia a s barokovým interiérom. Kostol sv. Ducha a kláštor minoritov sa nachádza pri Košickej bráne a pochádza z roku 1747.
Stará Lesná
Stará Lesná bola založená rodinou Berzeviczy v druhej polovici 13. storočia. Prvýkrát sa Spomína v listine z roku 1294, teda pred 712 rokmi. Hneď po založení obce ešte v 13. storočí tu bol postavený kostol, ktorý bol zasvätený apoštolom sv. Petrovi a Pavlovi. Koncom stredoveku bola Stará Lesná vyľudnená, ale už v roku 1631 opäť plná života, keďže práve vtedy si dala zhotoviť obecnú pečať.V roku 1787 mala Stará Lesná 72 domov s 508 obyvateľmi, ktorí sa zaoberali prevažne chovom dobytka, výrobou plátna, prácami v lesoch a neskôr i horským vodcovstvom a prácou v hoteloch vo Vysokých Tatrách a priemyselných podnikoch pod Tatrami. Pomenovanie obce malo niekoľko podôb. V roku 1294 sa spomína ako Erdewfalva, neskôr v roku 1499 je Alsoerdewfalwa a v roku 1808 je to už Stará Lesná. Obec mala i maďarský názov Óleszna.
Najcennejšou stavebnou pamiatkou je pôvodne ranogotický rímsko-katolícky kostol v rokoch 1793-1974 prestavaný v barokovo-klasicistickom slohu. Jednoloďová stavba s pristavanou sakristiou a na južnej strane lode okolo roku 1600 pristavanou renesančnou zvonicou. Presbytérium je zaklenuté českou klembou, loď dvoma poľami pruskej klemby dosadajúcej pomocou medziklembových pásov na rímsu pilastrov. Hlavný oltár je neskorogotický krídlový z obdobia po roku 1520, barokizovaný v 18. storočí a doplnený koncom 19. storočia sochou sv. Pavla.Pravý bočný oltár P.Márie so sochou madonny je z roku 1480. Ľavý bočný oltár sv. Anny je zo 14. storočia. Z gotického zariadenia kostola pochádza fragment sochy apoštola
Z čias okolo roku 1400, dnes umiestnený v Spišskom múzeu v Levoči. Zaujímavosťou je ž neskorogotický oltár najsvätejšej Trojice z čias okolo roku 1490-1500 je od roku 1896 v bývalom korunovačnom kostole sv. Mateja v Budapešti.
Spišská Nová Ves
Mesto a jeho okolie je veľmi príťažlivé a atraktívne i kultúrno-historickým dedičstvom, zachovalou ľudovou architektúrou. I okolie Spišskej Novej Vsi ponúka množstvo kultúrnych i prírodných pamätihodností. Spišský Štvrtok s kaplnkou Zápoľských, Markušovce s renesančným kaštieľom a rokokovým pavilónom Dardanely, Spišská Kapitula s neskororománskym dómom, Žehra s ranogotickým kostolíkom, najväčší hradný komplex v strednej Európe - Spišský hrad, samotné kráľovské mesto Levoča patria medzi skutočné historické klenoty tohto územia.
Prvá písomná zmienka o meste Spišská Nová Ves je z roku 1268, kedy sa spomína ako Villa Nova. Mesto je však určite oveľa staršie, nakoľko archeologické nálezy, ktoré boli v meste a v blízkom okolí nájdené, pochádzajú už z 8. storočia.
V 13. storočí v jej tesnosti založili nemeckí kolonisti novú obec - Novú Ves. V druhej polovici 13. stor. obe splynuli, a tak aj slovenská časť mohla využívať výhody účasti v spoločnosti spišských Sasov. Privilégia, ktoré potvrdil a prispôsobil Karol Róbert, zaručovali Novovešťanom právo na samosprávu a určité práva v oblasti súdnictva. V roku 1412 zálohoval mesto kráľ Žigmund Poľsku a tento záloh trval plných 360 rokov až do roku 1772. Spišská Nová Ves spolu s ďalšími 15 mestami na Spiši takto mohla využívať podporu uhorských a poľských kráľov a pri rôznych vojnových konfliktoch v Európe stála bokom, čo umožňovalo jej ekonomický a kultúrny rozvoj. Ekonomickú bázu vytváral veľký zalesnený chotár s bohatými náleziskami železnej a medenej rudy a so spišskou meďou sa obchodovalo v celej Európe.
Vzhľadom na bohaté NÁLEZISKÁ železnej, striebornej a medenej rudy medzi najhlavnejšie privilégia patrili právo kutať a ťažiť rudy. Okrem práva kutacieho, významnými privilégiami ktorými mesto v minulosti disponovalo, boli práva obchodné na prevážanie a skladovanie tovaru. Obdobie rozvoja ťažobného priemyslu podmienilo vznik ďalších cechov, remesiel, obchodu, plnokrvného meštianskeho života. V meste pôsobila svetoznáma kovolejárska dielňa Majstra Konráda Gaala.