Psie športy
Agility:
„Agility je pohybová aktivita, pri ktorej tím zložený zo psovoda a psa spoločne prekonáva prekážky rozmiestnené na rovnom povrchu, v určenom poradí, v čo najkratšom čase a bez chýb.“ Vyberte si, čo je vášmu srdcu najbližšie. Netrápte sa, všetky tie odpovede sú správne... Záleží len a len na vás – psovodovi, čo z toho bude práve vašou „naj“ odpoveďou. Základom agility je prekážková dráha, ktorú musí tím prebehnúť. Prekážok je niekoľko druhov a preto sa prekonávajú rôznymi spôsobmi. Parkúr vymýšľa človek na to určený – na tréningu tréner, na pretekoch rozhodca. Behá sa vonku aj vo vnútri. Povrch, po ktorom sa behá musí byť rovný – znamená to upravený trávnik, umelú trávu, rôzne koberce, piesok, piliny a podobne. Podstatné je, že prekážky sú pre psa a psovod sa ich nesmie dotknúť. Okrem toho psovod nesmie mať so sebou žiadne pomôcky, ani dobrôtky. Pes „agilití“ bez obojku a vodidla, takže je jasné, že musí poslúchať „na slovo“, prípadne „na gesto“, ideálne na ich kombináciu. Tieto návyky sa samozrejme odchodom z cvičiska nevyparia a tak máte zrazu najlepšie poslúchajúceho psa v šírom okolí. Parkúr: Čo – to o parkúre. Parkúr je často rozoberaná téma. Trinásť druhov použiteľných prekážok je stopercentnou zárukou dostatočnej variability. Súťažný parkúr má 15 – 20 prekážok a dĺžku 100 až 200 m, takže možností je nekonečne veľa. Celé sa to postaví na ploche 20 x 40 m podľa toho, čo tréner/rozhodca práve vymyslel. Aby sa v tom pretekári vyznali, každá prekážka má pridelené číslo. Niektoré prekážky sa môžu prekonať aj viackrát, preto majú občas aj zo tri čísla... Na súťažiach sa stretnete s niekoľkými druhmi parkúrov. Ako zistiť kto je najlepší... Súťaží existuje na svete celý kopec. Tu sa vám pokúsim priblížiť tie, s ktorými sa stretnete na Slovensku najčastejšie. Najdôležitejšie sú skúšky. Alebo tiež parkúr stavaný pre každú výkonnostnú kategóriu zvlášť. Od úspechov v skúškach totiž záleží postup tímu do vyššej kategórie. V parkúroch pre jednotlivé kategórie sa menia len (podľa práve „behanej“ výškovej kategórie) výšky prekážok a dĺžka „diaľky“. Open - otvorené behy: S parkúrom samozrejme súvisí aj hodnotenie. To, čo všetci chceme je prebehnúť parkúr bez chýb a odmietnutí. A samozrejme dostatočne rýchlo. Z dĺžky parkúru totiž rozhodca vypočíta štandardný čas. Keď to tímu cez parkúr trvá dlhšie, hneď sa mu pripočítavajú trestné body – jeden za každú sekundu. Ešte existuje aj maximálny čas - ak tím nedobehne ani v tomto čase, je diskvalifikovaný. Trestné body sa ešte „zbierajú“ za chyby a odmietnutia, za každé jedno päť bodov. Trestných. Lepšie povedané – tím síce zbiera, ale prideľuje rozhodca – zdvihnutím ruky a ukázaním dlane, päste, alebo prekrížením predlaktí a hvizdom píšťalky. Ak pes odmietne trikrát správne prekonať prekážku, tím je diskvalifikovaný. Ale „zabehnúť“ diskvalifikáciu sa dá aj inak, napríklad ak pes „trafí“ na inú prekážku, ako je tá nasledujúca v parkúre, ale to rozhodne nie je účelom. Asi najzaujímavejšia vec na hodnotení je tá, že ani ten najrýchlejší tím nemôže vyhrať ak má nejaký ten trestný bod. Ak teda tím zabehol „čisto“ -možno aj pomalšie, ale bez trestných bodov, umiestni sa pred tímom, ktorý síce zabehol super čas, ale cestou pozbieral nejaké tie trestné body. „Čas“ Rozhodca odmeria dĺžku trate. Moderná technika zvaná „kolečko“ alebo tiež merač vzdialeností, mu v tom pomôže. Dostane nejaké číslo – napríklad 150 m. Posúdi terén a zložitosť trate a podľa “závažnosti“ pretekov stanoví postupovú rýchlosť. Napríklad pre beh Open Agility 3 m/s. Z toho vypočíta: 150 delené 3 m/s = 50 s. To je štandardný čas. Maximálny čas sa stanoví ako 1,5 až 2-násobok tohto času, čiže 1,5 x 50 = 75 s. Postupová rýchlosť závisí od veľa vecí – od terénu, počasia, závažnosti pretekov, náročnosti behu. Pri skúškach má spravidla A1 nižšiu a A3, keďže sú to skúsenejší pretekári, vyššiu postupovú rýchlosť. Podujatia Najbežnejším podujatím v živote tímu je – ako inak – tréning. Tu sa tím učí prvé, aj druhé, aj mnohé ďalšie potrebné veci. Aj keď... Nielen tréningom je agiliťák živý... Ako možnosť naučiť sa viac pod vedením skúsených trénerov, organizujú kluby sústredenia a tábory. Taký tábor, či sústredenie, má svoje (nemalé) výhody. So svojim štvornohým miláčikom strávite oveľa viac času, primerane veľa sa toho naučíte a zistíte, koľko rovnako „postihnutých“ ľudí behá po svete. Ak vás agility nadchlo, neváhajte to skúsiť, veď možno máte doma budúceho majstra sveta... Dogdancing: Dogdancing nazývaný tiež „Tanec so psom“, „Canine Freestyle“ je šport, pri ktorom pes pod vedením psovoda predvádza cviky v rytme hudby. Tento šport pochádza z Anglicka, kde vznikol z klasickej poslušnosti, do ktorej boli postupne pridávané rôzne cviky dnešného Freestyle. Dogdancing sa v niektorých kluboch delí do tzv. divízií a to: A - Musical Dressage - spočíva v plynulom pohybe psa presne do rytmu hudby. Sú tu pomerne zložité cviky, pes musí byť elegantný a ladný, to isté platí o psovodovi. B - Heelwork to Music – práca pri nohe na hudbu. Väčšina prvkov predvedených v tejto divízii musí byť prevedená pri nohe psovoda. Táto disciplína vznikla ako prvá – bola odvodená z Obedience. Dogdancing je teda muzikálne prevedenie choreografie zostavenej z rôznych po sebe nasledujúcich cvikov. Hlavnú úlohu v ňom hrá pozitívna motivácia a tímová práca človeka so psom. Vhodný je pre všetky plemená a krížencov, a ako jeden z mála športov otvára dvere aj hendikepovaným ľuďom a ich psom. Platformou pre dogdancing je poslušnosť, rozvíjaná do ďalších prirodzených aj neprirodzených pohybov psa, a do po sebe nasledujúcich cvikov, ktoré s hudobnou kulisou vytvárajú ilúziu tanca. Každý tím si vytvára vlastný štýl, svoju osobitosť, ktorú za hudby predvádza publiku. Úžasné na Dogdancingu je to, že pokiaľ predvádzané cviky neohrozujú zdravie psa, tak sa fantázii medze nekladú. Je povolená celá škála pohybov - od chôdze pri nohe, po otočky, slalom medzi nohami, cúvanie, podávanie labiek, panáčkovnie, válanie sudov, skákanie cez ruky alebo nohy psovoda.... Flyball: Flyball je kynologický šport určený pre všetky temperamentné plemená. Na preteku súťažia dve štvorčlenné družstvá na dvoch rovnakých flyballových dráhach. Obe dráhy sa skladajú zo štyroch skokových prekážok a flyballového boxu, ktorý vystreľuje loptičku. Na povel psovoda, ktorý počas celého behu zostáva na štartovacej línii, vybehne pes na dráhu, prekoná prekážky, vybehne na dosku boxu, čím spustí jeho mechaniku, chytí vystrelenú loptičku a aportuje ju cez prekážky späť k psovodovi.
Takže... Čo je to?
Kategórie – všetkých deväť.
Ak sa teraz v duchu pýtate ako môže jorkšíráčik súperiť s trebárs maďarskou vyžlou, (aby som sa držala plemien, ktoré máme v klube), odpoviem vám. Postupom času sa rozdelili psy do troch veľkostných kategórií. Small – psíci s výškou v kohútiku do 34,99 cm, Medium – 35 – 42,99 cm a Large – všetky psy nad 43 cm. Kategórie sa líšia výškou skokových prekážok a dĺžkou skoku ďalekého.
Ha! A čo pes začiatočník a taký čo behá tri roky? No, záleží to od účasti na tréningoch a súťažiach, ale existujú aj tri výkonnostné kategórie: začínate v A1 – to sú začiatočníci a zotrváte v nej kým nesplníte predpísaný počet skúšok. Keď už máte „splnené“, postúpite do A2 – dalo by sa povedať pokročilí. Tu môžete zotrvať hoci aj celý zvyšok agilitnej kariéry – ak budete chcieť. Ale aj tu existuje „norma“ pre dobrovoľný postup do elitnej triedy A3. A aj keď sa do kategórie A3 dostanete, neznamená to automaticky, že tam zotrváte do konca kariéry. A3 treba obhájiť. A veru, podmienky nie sú vôbec ľahké.
O víťazstvo bojujú všetky prihlásené tímy bez ohľadu na výkonnostnú kategóriu. Výsledky týchto behov síce nezavážia pri postupe do vyššej výkonnostnej kategórie, ale ten hrejivý pocit, keď ten váš začiatočník predbehne „trojku“...
Postupom času sa posunuli v dôležitosti a dnes (aspoň na pretekoch usporiadavaných našim klubom) sa z ich súčtu vyhlasuje Grand Prix.
Behajú sa dva druhy otvorených behov, a to Open Agility a Open Jumping.
Open Agility – tento parkúr používa všetky druhy prekážok a býva pomerne technicky náročný, ale na parkúr použitý pre skúšku kategórie A3 rozhodne nemá.
Open Jumping nepoužíva zónové prekážky a býva skôr „behavejší“ a samozrejme aj časy sú rýchlejšie. Ale môžete natrafiť aj na veľmi technický jumping.
Rôzne hry – hry bývajú „open“ v pravom zmysle tohto slova. Nezriedka sa ich môžu zúčastniť aj budúci pretekári, ktorí ešte nemajú výkonnostný zošit. Hry sa nedržia žiadnych zvyklostí a ich tvorcovia smelo použijú napríklad pätnásťkrát tunel v parkúre... To sa potom nazýva tuneliáda, slalomiáda, „O skokana roka“ a tak podobne.
Hodnotenie súťaží
Ak vás zaujíma čo všetko môže byť chyba, odmietnutie, popis všetkých možných spôsobov diskvalifikácie, odkážem vás na Skúšobný poriadok agility SR. „Prehreškov“ je totiž celá kopa. Najčastejšou chybou je asi zhodenie tyče na skokovej prekážke a najčastejšie odmietnutie je obehnutie prekážky. Najjednoduchšia diskvalifikácia je obehnúť prekážku ktorá je tímu „najnesympatickejšia“ v parkúre a jednoducho bežať ďalej.
Pre súťaživých samozrejme existujú súťaže. Tých utešene pribúda po celom Slovensku, takže si je z čoho vybrať. Niektoré majú v názve jednoduché „preteky“, iné „pohár“ a samozrejme máme Majstrovstvá rôznych plemien a dokonca aj krížencov, ale aj Majstrovstvá detí a mládeže a vrcholným podujatím agility na Slovensku sú Majstrovstvá SR.
C - Freestyle - divácky najobľúbenejšia disciplína. Vystúpenie by malo predstavovať nejaký príbeh, alebo byť postavené na zaujímavom motíve.
D - Tanec so psom - náročná disciplína, kde musí psovod tancovať a pritom ovládať psa.
Frisbee:
Frisbee je lietajúci tanier, určený na rôzne športové, rekreačné či zábavné využitie.Frisbee je obchodná značka americkej spoločnosti Wham-O, lenže termín sa ujal na opis skoro akéhokoľvek, zvyčajne plastového lietajúceho taniera. Tvar disku je aerodynamický, diskovitý a prispôsobený na hádzanie a let. Podobne ako iné herné náčinie (lopta a pod.) sa aj frisbee využíva pri najrôznejších hrách. Tie delíme na tímove a individuálne. tímové sú: individuálne: