Charakteristika stromov
Lesnícka Dendrológia
Pinus cembra-20-25m,ø1,5m,600-800r(1200)., K-jún - júl , S -4-5000ks,50-60%klicivost, 2roky,ZP-50-60r,B-sivo,cerveno hneda,rozpukana,KS-mohutny rozsiahly,D-jadrove,zivicnate,v nadbytkarstveCA-1cast-pinus cembra,montana-alpska,karpatska-tatranska,vychodokarpatska 2cast-pinus cembra,sibirika-Ural,Sibir,AnS-Zapadne,Vysoke a Belianske Tatry,VR-1360m,1610hromadny vyskyt,1695zakrpky,E-narocna na svetlo,kontinentalna klima,nizke teploty,odolna voci mrazom,PER-na zalesnovanie,zvyšovanie zastupenia,POR-sm,bo,smc,sorbus aucuparia,acer pseudopl.
Pinus nigra-30-40m,ø1-1,5m,500-600r(1000), B-cernasto-siva,rozpukana,obdlznikovite platnicky,K-maj-jun,ZP-soliter-15-20r,porast-30r.,KS-kolivity,mohutny, S-48000ks,75%, 3 a viac r ,D-lahke,mäkke,jadrove,CA-Pyrenejsky,Apeninsky,Balkansky,Mala Ázia,Kaukaz,Dinarske hory,PR-1sk:zapadna-tenke dlhe ihlice,mensie sisky,2sk:kratsie pevnejsie ihlice,P-rovnorode,zmiesane-pinus sil.,abies al.,quer.cer,pubescens.E-narocna na svetlo a svetlo,nenarocna na pôdnu vlhkost a ziviny,PER-dekorativna,zalesnovanie devastovanych plôch,znasa mestske prostredie.
Pinus mugo-20-25m,ø20-40cm,180-250r.,jun,ZP-6-10r.,UoS-140-160000ks,70-90%,3roky,TB-maloodlupciva,siva,KS-bohaty,siroko rozprestreny,D-jadrove,zivicnate,tazke,vyrazne,PR-f.pod.vzrastu-arborea,frutescens,prostrata,f.pod.semien-melanosperma,leukosperma,baliosperma,pheusperma,GP-na raseliniskach,karbonatoch,silikatoch,zle znasa prenos medzi podloziami,CA-rozpojity,viazany na horske polohy,pireneje,alpy,bankansky pol.,naviskytuje v skandinavii,AnS-velka mala fatra,nizke vysoke Tatry,Muranska planina,VR-750m,1450-1750mhromadny viskit,1950msporadicky vyskyt,2150mnajvissi vyskyt,PER-fukcie protilavinova,pôdo a vodo hospodarska,zalesnuje sa v porastoch z velkou eroziou.
Pinus sylvestris-40m,ø1m,300-400r.,ZP-soliker20-30r.,porast30-40r.,maj,120-2^5ks,80%,2-3r.,TB-hruba,rozpraskana,svetlohneda,KS-kolovity,hlboky,D-jadrove,zivicnate,farebne direncovane,PR-f.pod.korun-spicata,paniculata,umbelata,f.pod.sisiek-micro-macrocarpa,agregata,f.pod.farby semien-melanosperma,phaeumsperma,baliosperma,leukosperma,CA-skandinavia,apeninsky,pirenejsky,poostrov kola,pozname Pinus seversku,horska,stepna,AnS-zahorie,velka mala fatra,bardejov,biele karpaty,muran,VR-150-200m zahorie,400-700m hromadne,1380m zakrpky,1860m najvissi vyskyt,E-svetlomilna,400-800mm zrazok,narocna na prevzdusnenost,P-1v.s.-zahorie,2-7v.s.-zmiesane porasty(bk,db,smc,bz).
Pinus strobus-30-50m,300-400r.,ø1,5-2m,TB-siva,s platnickamy,paltnicky su siroke dlhe a uzke,ZP-ssoliter10r.porast30r.,maj,UoS-51^3ks,50-80(60)%,2-3r.,KS-kolovita,E-odolna voci nizkym teplotam,svetlomilna,skromna,PER-melioracna drevina,bohaty opad,CA-vychodna cast severoamerickeho kontinentu,P-pinus bancsiana,tsuda canad,pinus recinoza.
SMC-40-50r.,ø1,2-1,5m,400-500r.,marec-april,UoS-220^3ks,20-40%,2-4r.,ZP-20-30r.,TB-hruba,hnedocervena,hlboko rihovana,KS-kolovity,hrube bocne konare,D-jadrove,pruzne,lahke,stavebnictvo,nabitkarstvo,PRE-f.pod.sisiek-micro-macro-chloro carpa,f.pod.farby a velkosti jadra-rubra a lutea,GP-vyhranene ekotipy(rozpojity areal),lisia sa morfologickymi a biologickymi vlastnostamy,diziuktivny areal,E-slna drevina komtinentalnej klimy,intenzivna transpiracia 3-5x vecsia ako sm,opadanka tazko rozlozitelna,vysoke naroky na pôdnu prevzdusnenost,P-rovnorode-vysokohorske polohy,zmiesane lesy-7v.s.-sm,bo,jv horsky,6v.s.-bo,jd,jv horsky,5v.s.-bk,jd,bo,bt,4v.s.-bk,lp.PRE-nabitkarstvo,priekopnicka drevina. SMC zahada-jedna populacia- kvalitna,ina-poskodena,nekvalitna.
TIS-8-12m,na Kaukaze 25m,ø0,5-0,6m,300-600r.(1000r),K-nepravidelne kuzelovita,ZP-soliter20-30r.,porast70-120r.,marec-april,UoS-17-23^3ks,50-70%,4r.,TB-odlupciva,sivasto-cervena-pozdlzne platnicky,KS-hlboky,rozkonareny,srdcovity,D-tazke,jadrove,pevne,pruzne,huste,PER-stolarstvo,rezbarstvo,vyroba lukov v minul.,Taxov liek proti rakovine,parkovnictvo,chranena drevina,PR-f.pod.habitu-dlzka,tvar a dlzka ihlic,je ich az 100f. a kultivarov.GP-chybaju proveniencne pokusy pretoze je chranena,je Tis nemecky-otuzilejsi a Tis talianksy-castejsie poskodeny mrazom,CA-britske ostrovy,norsko,juzne svedsko,mala azia,severna Afrika,Kaukaz,karpaty.2casti vyskytu-severna cast-roviny a juzna cast-horske oblasti,AnS-harmanska dolina,rezervacia plauno,bliele karpaty,zilina,bardejov.VR-426m,660-1000m hromadny,1300m.E-tienna drevina,ocenske klimy,citvivy na nizke teploty a sucho,rastie na karbonatovych horninach,P-netvori rovnorody porast na SR,na juhu anglicka ano,(bk,acer pseudopl.),tvori nizsie korunove urovne.
Juniperus comunis-8-12m,ø10-15cm,200-300r.(500),K-krikovite a stromovite tipy,april-maj,UoS-73-74^3ks,65%,3r.,ZP-5-10r.,TB-sivo hneda,leskla,uzke pruhy.KS-kolovity,bocne korene daleko od korena,D-jardove,pevne,PR-f.pod.habita-columaniz,piramidalis,globoza,GP-chybaju provinencne pokusy,ale rozdiely v biologickych prejavoch,naroky na podmienky prostredia,CA-obrovsky,cela euroazia,oblast severska-stromovite,poliehave porasty(montana),stredo a juho europska oblast-comunis,montana. Tundra az step. AnS-zalezi od cinnsti cloveka,VR-od0-1280m,max.vyskyt1495m,E-slna drevina,kontinentalnej klimy,naroky na vlahu,nenarocna na ziviny,P-priekopnicka drevina(bo,smc,bz,db),PRE-priekopnicka,potravinarsky pr.,parkovnictvo,sadovnictvo.
Duglaska-60-120m,ø4,7m,400-700r.(1400),druhy najvecsi strom v severnej amerike,april-maj,ZP-soliker12-15r.,porast30r.,UoS-85-87oooks,60-80%,2-3r.,TB-hlboko rozpukana,KS-srdcovity,plitky,D-jadrove,pekne,trvanlive,nabitkarstvo,stolarstvo,CA-zapadna cast severoamerickeho kontinentu,na pobrezi ticheho oceana,VR-do2ooo-26oom,PR-vnutrodruhova,f.pod.habitu-pendula,compacta,f.pod.sfarbenia ihlic-viridis,cezia,glauca,variagata,f.pod.sisiek-macrocarpa,GP-1.pobrezny typ-rychly rast,poskodzovanie mrazom,castejsia bohatsia plodnost,dlhsia vegetacna doba2.vnutrozemsky druh-mensie naroky na vlhkost,variety-glauca,cezia,viridis,P-jd grandis,pinus ponderosa,thuja plicata,PRE-velka kvalita dreva,produkcia.
Picea abies-40-60m,ø1-1,5m,200-300r.(500),april-maj,ZP-soliker30-40r.porast50-60r.,UoS-115^3ks,70-80%,4-5r.,TB-skoricovo hneda,platnickovito odlupciva,supinata,KS-podpovrchova,caste vyvraty,D-bezjadrove,zivicnate,zltkastobiele,PR-vnutrodruhova a geograficka,1.vnutrodruhova-a)biologicke formy-skoro a neskoro puciace,b)biochemicke formy-rôzny obsah zivice,c)morfologicke formy-koruna uzko stlpcovita az široko kuželovita, f.pod. habitu-colomnaris,strigora, f.pod. nezrelych sisiek-chlorocarpa,eritrocarfa, f.pod. zrelych šišiek-europaea, f.pod.tvaru borky-corticata,numularia,manulosa, VR-500m,560-1350mhromadny,1820m zakrpky,2057m najvyssi vyskyt, E-polotienna,prispôsobiva,plasticka,vysie naroky na svetlo,citlivost na sucho, P-rôznorode-nizka microbialna cinnost,pomaly rozpad opadanky, -smerom na sever vytvara medzernaty les, -najlepšie sm+jd+bk-vysia stabilita porastu,vysoko produkcny, GP-ekotypy-beskydsky,tatransky,rudohorsky, CA-1.oblast horska(Pices abies montana,2.oblast severska (Pices abies septentrionmalis), AnS-biele karpaty,Stražovske vrchy,Vtačnik,Poľana,Slovenske Rudohorie,Hamre,PRE-vodo a pôdo hospodarsky.
Picea omorica-30-50m,ø0,5-0,75m,300r.,april-maj,UoS-350^3ks,60-70%,2-3r.,TB-červeno až sivohneda,rozpukana, CA-balkansky poloostrov,na vychod od Sarajeva, VR-800-1500m,E-polotienne,nenaročny na teplotu,odolny voči nizkym teplotam,P-zmiešane(Fagus sylvatica,Picea abies,Pinus sylvestris),PRE-dekoratívny,parkovníctvo.
Picea pungens-30-40m,ø1-1,20m,300r.,april-maj,UoS-2^5ks,70%,3r.,TB-sivohneda až sivasta,pozdlžne ja priečne rozpukana,KS-kolovity až srdcovity,CA-severoamericky,Skalnate vrchy,VR-1500-3300m.n.m.,E-slny,nenaročny na pôdu a vlahu,odolny voči exhalatom,P-smrek engelmanov,duglaska siva,borovica ťažka.PRE-dekorativna,parkovnictvo.
Abies alba-40-60m,ø1,5-2m,300-400r.(600),koruna kuželovita a valcovita,ZP-maj,30-40r.,v poraste 60-70roku,UoS-15-28^3,40-50%,6-8mesiacov,TB-svetlosiva,pozdlžne rozpukana,premenliva,KS-hlbšia,srdcovita až kolovita,D-beziadrove,žlkastobiele,bez živice,PR-menej ako sm,f.pod.habitu-acuta,nidiformis,columnaris,f.pod.šišiek-microcarpa,chlorocarpa,cyanocarpa,f.skoro a neskoro pučiace,GP-rôzne naroky na teplo,svetlo,CA-alpsko-dinarska oblasť,hercynsko-karpatska oblasť,VR-215mžarnovica,400m sporadicky vyskyt,460-1100m hromadny,1370m zakrpky, E-nevizaduje velku prevzdusnenost,naroky na svetlo,pôdnu a vzdusnu vlhkosť. P-zmiešane-ťažisko 5.(4)lvs.,-3lvs. Db zimny,bk+jd, -4-5lvs. Bk+jd -6lvs.-bk+jd+sm.-karpatska zmes. PRE-hospodarska(naša najprodukčnejšia drevina).
Abies concolor-30-40m,ø1-1,2m,250-300r.,koruna širšie kuželovita,počet semien+kvitnutie ako jedla obrovska,CA-zapadna časť severoamerickeho kontinentu, E a PRE-polotienna,nenaročna na pôdu,odolava nízkym teplota,znaša mestske prostredie,dekorativna, VR-2000-3000m.,P-zmiešane-Pinus lambertiana,ponderosa,Pseudotsuga.
Abies grandis-60-90m,ø1,5-1,8m,250-300r.,koruna polguľovito vyklenuta,april-maj,UoS-max.50%,6mesiacov,soliker20-30r.,porast50r.,45-80^3ks,KS-kolovity až srdcovity,CA-zapadna časť severoamerickeho kontinentu,1.pobrežny typ-drevina ocenskej klimy,2.vnutrozemsky typ-drevina kontinentalnej klimy,VR-0-2100m.,E-polotienna,odolna voči neskorym mrazom,citliva na nizke teploty,P-väčšinou zmiešane-Pseudotsuga,Pinus cordata,Picea engelmani,PRE-rychla a vysoka produkcia drevnej hmoty,dekorativna,čiastočne odolna.
BUK-30-40m,ø0,75-1,5m,300-500r.,K-premenliva,valcovita,vretenovita,MAJ,ZP-40-50r.,3500-4500ks,70-80%,6mesiacov,TB-hladka,svetlosiva-tmavosiva,zriedkavo rozpukana,KS-srdcovita,D-bez jadra,nepravejadro,ružovkaste,tvrde,nabitkarstvo,podlahy,parkety.PR-a)vnutrodruhova-habitus:pendula,tortuosa,b)tvar listov-laciniata,querfolia,c)farba listov-zlatia,atropunicea,d)fenologicke formy-skora a neskora, GP-provinienčne pokusy-morfologia listov,tvar koruny,uhol zakorenenia, CA-južne anglicko,južne švedsko,Kalinigrad,Balkansky a apeninsky polo.,AnS-všade okrem Zahorskej,Podunajskej a Vychodoslov. Nižiny,VR-330m sporadicky,350-1230m hromadne,1250sporadicky,1480m max.,E-tienna drevina oceanskej klimy,naročny na obsah živin a pôdnu vlhkosť,P-rovnorode,4v.s. optimum,PRE-hospodarsky dôležita,dekorativne formy,odolnejšia,melioračny učinok na pôdu.
HRAB-20-25m,ø0,75-1,5m,150-200r.,K-obrateno vajcovita,husta,rozkonarena,UoS-čiste32^3ks a s kridiel.15-25^3ks,plod je oriešok,ZP-20-30r.,70%,2r.,TB-siva,tmavosiva,KS-srdcovity,hlboky,D-bezjadrove,biele až svetlobiele,roztruseno porovite,zle štiepatelne,PR- a)vnutrodruhová-f.habitu-columnaris,pendula,f.listové-marmorata,purpurea,f.borky-quercoides,biologicke formy-skoro a nesko pučiace,b)geograficka-ekotypy-lužne a sutiskové.,CA-podobny bk,ale idem viac vychodne.,AnS-všetky pohoria okrem zapadných, vysokých a belianskych tatier a levočskych vrchov,VR-520m prirodzeny,720m.sporadicky a 1200m.max.,E-ocenska a prechodna klima,,suche teple stanovišta-2edafotypy-suchy a lužny,pnova vymladnost-vymladkove lesy,P-1.rovnorode-v oblastiach kde sa nevyskytuje bk,za jeho vychodnou hranicou,v mrazovych kotlinach,2.zmiešane-tvrdy lužný les-Quercus petraea,Pinus syl.,Betula pend.,Tilia cord.,PR-celuloza a hudobne nastroje.
Quercus-čel.Fagaceae-bukovite,600druhov, Na Slovesnku 9 pôvodnych druhov,4sekcie: 1.Roburoides-Quercus petraea,dafechampi,polycarpa, 2.Robur-robur,pedunculiflora, 3.Dascia-pubescens,virgiliana,fraineto, 4.Euceris-cerris, spoločne znaky-slne dreviny,naročne na pôdu,jej fizikalne vlastnosti a živiny,opelenie vetrom-velke množstvo križencov,pučiky-špiralovito usporiadane,listy-perovito laločnate,kvety-samčie-strapcovite,samičie-čiaškovite,plody-nažka,±70%,6mesiacov,kôra-červenohneda,borka-pozdlzne rozpukana,drevo-jadrove,KS-kolovita.
Quercus robur-30-40m,ø1,5-2m,300-500r.(1000),PR-1.vnutrodruhova-f.habitu-pendula,fastigata,f.listove-atropurpurea,nigrans,f.fenologicke-praecox-skoro pučiace,tardiflora-neskoro pučiace,f.podľa znakov žaluda-microblana,macrobrana,2.geograficka-pôvod žaludov-vplyv na vyvoj kultur,odolnosť voči snehu,CA-britske ostrovy,norsko,južne švedsko,pobrežie fínska,ural,Kaukaz,Apeninsky.AnS- Javorniky,Choč,Nizke tatry,Bardejov,Zborov.VR-priemerna hranica 570m,max. 950m.,E-slna drevina,oceanska a kontinentalna klima,naročnejsia na vlhkosť,opadanka pomalšie rozložitelna,P-rovnorode su zriedkave,zaklad tvrdeho lužneho lesa,Fraxinus exelsior a f.angustifolia+II.korunova uroven, PRE-hospodarsky dôležita,vysoka kvalita.
Quercus petraea-30-40m,ø1m,250-300r.,K-štihlejšia a menej rozkonarena ako u letneho,PR-1.vnutrodruhova-f.habitu-pendula,f.listove-cochleata,albovariegata,f.fenologicke-skoro a neskoro pučiace,f.technické, 2.geograficka-okotypy podobne ako u letneho(Kokošovsky,Bujanovsky),CA-menši ako letný,nevyskytuje sa vo vychodnej časti Europy,Zapadna ukrajina,Balkansky a Apeninsky,AnS-Javorniky ,Mala Fatra,Nizke Tatry,Slovenske Rudohorie,Ondavska vrchovina,VR-687m. horna hranica, 1145m max.,E-slna drevina,lepšie zmladuje,stredne až vyšie naroky na živiny,neznaša trvale zamokrenie,P-rovnorode-podmienene ľudskou činnosťou-1lvs.lesostepny druh,2lvs.karbonatove horniny-Pinus syl.,CArpinus bet.,Acer plat.,cam.,Ulmus carp.,Tilia cord.,3lvs.QF.
Quercus cerris-20-30m,ø1m,200-250r.,K-nepravidelna,rozložitaPlodnosť-soliker v 20-30r.,porast 40-50r.,2ročny cyklus,250-280ks/kg,CA-Južna Europa,stredne francuzko,švajčiarsko,Viedensky les,Južna Morava,Slovensko,Madarsko,Rumunsko,Balkansky a Apeninsky pol.,AnS-Biele karpaty,Stazovske vrchy,Kremnica,Tisoveec,Košicem,E-slna drevina(najmenšie naroky),teplomilna,nenaročna na pôdnu vlhkosť(aj presichanie),velka pňova vymladnost,P-rovnorode,druhotne,vymladkove,PRE-drevo horskej kvality,pôdoochrany,hospodarsky.
Quercus pubescens-12-15m,resp.krikovy vzrast,ø0,5m,400-450ks/kg,maj,ZP-6mesiac,70%,KS-rozvinuty(do hlbky aj do širky),CA-Južna Europa,Stredne Francuzsko,Nemecko,Slovensko,Kaukaz,Mala Azia,AnS-Biele Karpaty,Stražove vrchy,Štiavnicke vrchy,Slovenske rudohorie,VR-do 560m.,980m. max.,E-výrazne svetlomilna,vapnomilna,1 a 2 lvs.-južne expozicie,P-zakladna drevina lesostepnych spoločenstiev,pôdoochranna,vodohospodarska.
Alnus glutinosa-20-25m,ødo150cm,100-120r.,K-stpcovita,uzkovajcovita,UoS-8^5ks,50%,2r.,KS-plasticky,priaznive podnebie-hlboky srdcovity,nepraznive-plytky,povrchovy,TB-tmavosiva,červenkastaobdlžnikove platničky,D-nema jadro,belave,PR-1vnutrodruhova-f.habitu-pendula,pyramidalis,f.listove-aurea,laciniata,imperialis,biologicke formy-skoro a neskoro dospievajuce,technicke formy-svalcovite,2.geograficka-polulacia s rozdielnymi rastovymi vlastnostamy,CA-britske ostrovy,norsko,finsko,pobrežie bieleho mora,Ural,Balkansky pol.,mala azia,AnS-cele uzemie-vertikalne do 740m,1290m max.,E-plasticka drevina,slna,znaša nizke teploty,vysoke naroky na vlhkost,P-rovnorode-tvrdy luzny les,stagnujuca a prudiaca voda,PRE-rychlorastuca,cenna dreina,melioračna drevina,pnova vymladnosť.,parkovnictvo.
Alnus incana-15-20m,ø0,3m,50-60r.,K-valcovito-hrotita,UoS-obrateno vajcovita nažka,KS-plytky,hlboky a syntezu ovplivnuje hladina spodnej vody,PR-1.vnutrodruhova-f.habitu-pendula,monstrosa,f.listove-aurea,laciniata,2.geograficka-edafotypy-rozdiely nielen v morfologii,ale aj v rastovych schopnostiach,CA-stredna aseverska europa,zapad sibiru,Kaukaz,sever Apeninskeho pol.,AnS-väčšia časť uzemia(nerastie v malych Malych Karpatoch,Stiavnickych vrchoch,Krupinska planina a Slanskych vrchoch.,VR-940-1350m,E-kontinentalna klima-znasa silne mrazy,stredne naročna na pôdnu vlhkosť,nenaročna na obsah živin,P-rovnorode-brehove porasty,zmiešane-Salix pentadra,incana,Populus tremula+Picea abies,Acer pseudoplatanus,Ulmus montana,Sorbus aucuparia,PRE-priekopnicka drevina v mrazovych polohach.
Fraxinus excelsior-40m,ø1,5m,200-300r.,K-uzka,neskor vajcovita,kvety obojpohl.,april-maj,P-nažkajazykovita až podlhovasta,elipsovita,soliker 20r.,porast 30roku,13-16^3ks,70-80%,2-3roky,KS-kratky kolovity,silne prekorenene,TB-tmavosiva,ploche platničky,D-jadrove,hnede jadro,tvrde,tažke,velmi pružne a pevne,nabytkarstvo,športove naradie,parkety,hudobne nastroje,technicke formy-svalcovite,vlniste,PR-1.vnutrodruhova-f.pod.habitu-pendula,nana,f.pod.listov-diverzifoliaasplenifolia,fen.formy-praexos,tarda,tech.formy-jasen olivovy,lieskovcovy,očkovy,2.geograficka-2ekotypy-lužny a sutoviskovy,CA-Britske ostrovy,juh škandinavskeho pol.,južny ural,Krym,Kaukazsky a Balkansky pol.,AnS-okrem zapadnych a Vysokych Tatier,VR-do 970m.,1250m. max.,E-oceanska až kontinentalna,polotienna-slna,vysoke naroky na obsah živin,citlivosť na neskore mrazy,silna pnova vymladnosť,P-rovnorode len druhotne,1-2 lvs.-lužne lesy,3-6 lvs.-potočne a sutoviskove jaseniny,PRE-cenna drevna surovina,rychlo rastuca.
Fraxinus angustifolia-25-30m,K-široko vajcovita,riedka,P-nažka,CA-juhozapadna Europa,pobrežie stredozemneho mora,čierneho mora a Atlantickeho oceana,sever Afriky,AnS-dolne toky riek ustiacich do Dunaja a Tisy,VR-do 200m.,E-naročnejši na teplo,menej naročny na svetlo ako štihly,cilivejsi na nizke teploty,naročny na živiny,P-lužny les,spoločenstva na rozhrani mäkkeho a tvrdeho lužneho lesa.
Acer pseudoplatanus-30-40m,ø1,5-2m,400r.,K-vajcovita,mohutna,košata,kvitne v maji,UoS-10-13^3ks,90%,1rok,KS-mohutny srdcovity,TB-rôzny tvar a odlupčivosť,platničky-okruhlaste,PR-1.vnutrodruhova-f.pod.habitu-fastigata,f.pod.listov-astropurpurea,leopoldii,fenol. Formy-skora a neskora,tech.formy-rezonačne,vlniste,očkove,2.Geograficka-ekotypy-rozdiely v biiologickych prejavoch,morfologickych znakoch,-proviniečne pokusy-rozdiely v raste,znakoch kmena,CA-stredne Francuzsko,Plsko,južne Bielorusko,mala Azia,balkansky a apenin. Pol.,Sicilia,Sardinia,Korzika,Pyreneje,AnS-ostrovčekovite vo všetkych pohoriach,VR-240m.min.,1300m. stromovity vzrast,1740m.max,E-polotiena,prevažuje oceanska klima,naročny na živiny,opadanka-pomalši rozklad,citlivy na exhalaty,slaba vymladnosť,P-zmenšene,4-7 vls.-horna hranica,PRE-cenna drevna surovina,formy-parkovnictvo.
Acer platanoides-20-30m,ø0,1m,150-200(300)r.,K-vajcovita,husta,UoS-8^3ks,80%,1rok,april-maj,KS-kratky,kolovity,bočne hlbšie,TB-tmavosiva,plytko rozpukana,D-bezjadrove,ružovkaste,PR-1.vnutrodruhova-f.pod.habitu-columnaris,erectrum,globosum,pendula,f.pod.listov-laciniatum,cuculiatum,purpurea,2.geograf.-ekotypy rôzne odolne voči mrazu,CA-juh škandinavskeho pol.,po Krym,Kaukaz,Mala Azia.AnS-na celom uzemi s vynimkou Vysokych Tatier,VR-do 1000m.,1464m. max.,E-kontinentalna,polotienna drevina odolna voči nizkym teplotam,P-vtruseny,1-4v.s.-užlabinove a hrebenove spoločenstva,PRE-male zastupenie,cenna listnata drevina,parkovnictvo,medonosita drevina.
Acer campestre-15-20m,ø0,5-0,75m,100-200r.,často krikovity vzrast,K-gulovita,širokovajvovita,april-maj,UoS-12-13^3ks,70%,1rok,KS-hlboky,husto prekoreneny,plasticky,D-bezjadrove,belave,leskle,tvrde,pevne,TB-zlto az hnedosiva,PR-1.vnutrodruhova-habitus-compactum,fastigiatum,pendulum,listy-glabratum,tomentosum,technicke for.-suberosa,cervicaria,2.geograf.-edafotypy-lužny a suchy,CA-Britske ostrovy,južne Švedsko,europska čast ruska,Kaukaz,Mala Azia,Balk. a Apen. Pol.,sever Pyrenej.pol.,AnS-cele uzemie s vynimkou najchladnejšich oblasti,drevina nižin a pahorkatin.,VR-do 700m.,970m. max.,E-polotienna,znasa sucho,teplo,slane pôdy,mraz,P-tvrdy lužny les,lesostepne spoločenstva,PRE-parkovnictvo,medonosna drevina.
Acer tataricum-5-12m,často krovity vzrast,CA-juhovych. Europa,južne svahy malych Karpat.sever lesostepy,Balk.pol.,maximum vyskytu za hranicou hraba,AnS-severna hranica-Bratislava,južne svahy M.Karpat,VR-do 430m.,E-polotiennam,nenaročna na pôdu,odolna voči nizkym teplotam,mrazu a suchu,P-vtruseny,lesostepne spol. a lužne lesy,PRE-parkovnictvo,TB-slabo rozpukana,UoS-25^3ks,80-90%,1rok.
Ulmus scabra-30-40(50)m,ø1-2m,300-500r.,K-širokovajcovita,husta,kvitne-marec,UoS-74^3ks,30-40%,1rok,maj dozrievaju.KS-mohutny kolovity až srdcovity,TB-tmavohneda,hlboko sietovito rozpukana,D-jadrove,farebne premenlive,pruzne ohybne,pevne,nabytkarstvo,rezbarstvo,vodne stavby,PR-vnutrodruh.-f.habitu-fastigata,horizontalis,pendula,nana,f.listove-atropurpurea,lutescens,cripsa,biol.f.-rôzna odolnosť voči grafioze,tech.f.-rozlična kvalita a farba,CA-Britske ostrovy,Škandinavsky pol.,Kaukaz,Krym,Balk. a Apen. Pol.,sever Pyr. Pol.,AnS-vo všetkych pohoriach,VR-350m. dolna,1020m. horna hranica,E-polotienna,znasa nizke teploty,vysoke naroky na obsah zivin a fyzikalne vlast. Pôdy,opadanka rychlo rozložitelna,P-vtruseny,3vls.-chladnejšie expozicie,4-6.vls.-zmiesane porasty,PRE-cenna drevna surovina(extremne mrazy).
Ulmus carpinifolia-20-30m,niekedy je len ker,,200-300r,tvori priame kmeneK-premenlivy tvar,od kuželovitej po obrateno vajcovitu,ZP-soliker.15-25roku,porast 30-40roku,.kvitne marec april,UoS-77^3ks/kg,45%,1rok,KS-plasticky,väčšinou srdcovity,ma aj povrchove korene,dobre zakotveny v pôde,nemava vyvraty.D-farebne premenlive,jadrove,pružne,ohybne,pevne,ma velku pnovu a korenovu vymladnost,CA-najužnejšie časti Brits.ost.,Dansko,v severnom Polsku zostupuje ponad Kyjev,dalej Kursk,cez Kaukaz,malu Indiu,Balk.,Apen.,Pyren. Pol.,AnS-najme južne oblasti vo vyšich polohach,často rastie len ako ker,nerastie vo Vysokych a nízkych Tatrach,Levočskych vrchoch,VR-650m,max. 892m,E-drevina južnych-teplejšich oblasti,naročna na teplo,odolna voči nizkym teplotam,znasa silne zatienenie,tienomilna až polotienomilna dre.,rastie na vlhkych pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody,aj lesostepy,edafotyp-lužny a skalny-suchy,naročny na živiny,P-u nas v 1.dubovom vls.-tvrdy lužny les,2.bukovo dubovy lvs.-DB zimny,bk,jv miečny,hb.,su to vlastne spoločenstva s db plst,cer.,zimnym.,PR-vytvara vela odôrod krizencov,f.pod.habitu-pendula,damieri,concavifolia,viminalis,f.pod.listov-purpurea,aurea a aj f.nuda,f,suberosa,f,fruticosa,PRE-je sučastou tvrdeho lužneho lesa.
Ulmus laevis-30-35m,300-400r,ø1m,TB-hnedosiva,sietovito rozpukana,K-široko vajcovita,nepravidelna,ZP-10-15roku,kvitne marec-april,UoS-125^3ks/kg,45%,1rok,KS-srdcovity,bohato rozvynuty na vsetky strany,D-kruhovito porovite,jadrove,jadro svetlohnede,ma velmi dobru pnovu vymladnost.CA-stred.a južne časti Europy,Polsko,juh Finska,Balk. pol,stred Talianska a Francuzska,AnS-max 1100m.,len vtrusene a zriedkavo,horna 600m.,E-polotienomilna,lužny edafotyp,rastie na suchych pôdach,odolna voči suchu a zasoleniu pôd,P-sučast tvrdeho lužneho lesa,tp biely,čierny,sivy,js uzkolisty,bres väzovy,hrabolisty,.na stredne hlbokych a silne kamenistyc pôdach.
Tilia cordata-20-30m,ø0,5-1m,200-300r.,K-vajcovita,husto zakonarena,UoS-29-30^3ks/kg,70%,2roky,kvitne jun-jul,KS-hlboky,kolovity,TB-tmavosiva,plytke pozdlzne pasy,D_bez vyrazneho jadra,PR-mnoho prechodnych jedincov,stabilnejsie znaky ako lipa velkolista,A)vnutrodruh.-f.listove-cuculata,vitifolia,biol.formy-praecox,tarda(skoro a neskoro kvitnuca),CA-Britske ostrovy,Škandinavsky pol.,Sibir,Kaukaz,sever Malej Azie,Balk.,Apen, a Pyren. Pol.,AnS-nerovnomerne na celom uzemi,okrem najvyssich pohori,VR-870m. horna,1130m. max.,E-polotienna az tienna,kontinentalna klima,odolna voči mrazom,mestskemu prostrediu,velka a dlho trvajuca pnova vymladnost,znasa zastrihavanie,P-tvrdy luzny les,užlabinove a hrebeň. Spol.,PRE-1-4.v.s.,zastrihavanie,kvety(lekarstvo,med),mestske prostredie.
Tilia platyphylos-30-40m,ø1-2m,300-400(1000)r.,K-široko vajcovita(košata),husta,UoS-10-11^3ks/kg,70%,2roky,KS,hlboky,kolovity,TB-tmavosiva,plitke pozdlne pasy,D-bez vyrazneho jadra,,PR-A)vnutrod.-f.habitu-pendula,pyramidalis,compacta,tortuosa,f.listove-laciniata,vitifolia,cuculifolia,podruhy ssp-platyphylos,cordifolia,CA-stredna a južna Europa,Holandsko,Ploska nižina,Balk.,Apen. a sever Pyren. Pol.,AnS-akou lipy mal-zastupenie sa znizuje od zapadu na vychod,VR-880m-horna,1350m max.,E-prevažne oceanska klima,znasa teple a suche leta,suťoviska,skalnate hrebene,P-2-4v.s.-užlabinove a hrebenove porasty,PRE-znasa mest. prost.,zostrihavanie,med,lekarstvo.
Betula pubescens-20-25m,ø50cm,80-100r.K-pravidelnejsia,široko vajcovita,KS-plytsi,bohato rozkonareny,daleko od kmena,TB-biela,hladka,kruhovito lupava,čierna až vo vysokom veku,D-svalcovitosť,PR-A)vnutro-menej dekorativnych f. ako B. veruc.,f.listove-aurea,urticifolia,B)geograf-ekotypy v narokoch na prost.,CA-Gronsko,Island,škand. Pol.,severny Ural,sever lesostepi,Balk.,Apen. a Pyr. Pol.,v porovnani z B. verucosa zasahuje vysie na sever a dalej na vychod,manej na juh,AnS-menšie zastupenie,Rožniavska kotlina,Tatry,Kremnicke vrchy,Zahorska nizina,Zvolenska kotlina.
Populus nigra-35m,150r.hr1,5-2m.Uos1mil. 85% 2 mes.OK mar-apr. TB hlboko rozpukana hruba, hnedosiva. KSmohutna. D jadrovehnede a biela bel,makke lehke stiepatelne.PRma mensia, .f.plantieresis,charkowiensis,pyramidalis, fen. f. tardiva kvitne o 1 mes skor. Technicke formy maju peknu kresbu. CA S angl. Sev a Bal more, M azia,Bal pyr, Apen poloostrov a S afriky. AnS okolo riek do vyssych poloh nevystupuje. E prchodna klima,svetlomilna, na teplo skromnejsia,narocna na ziviny, znasa zaplavy. PER tvori tvrdy luh, rovnorode porasty. Ps brestmy jesenom vrbami. Rozmnozuje sa vegetativne.
Populus tremula 30m,160rok hru 1m, ZP15a vymladky aj skor.kvitne OKmar-apr pred rozvitim listov.UoS 10 mil.70% 1 mesiac potom sa rychlo znizuje.TB hladkazelenkasta so stvorcovimi lanticelami. KSplasticky dobre rozkonareny,ma malu koren vymladnost. D jadrove, makke, lahke pruzne.vyroba preglejok zapaliek papieru.PR biolog f.skoro a neskoro plodiace a puciace.vzrastave f. erecta, pyramidalis, pendula. Morf f. glabra, villosa, vulgaris, fusca. GP typy dlheho a kratkeho dna. CA cela europa a vacsina Azie, sever Ciny,Mongolska, Kaukaz, M azia, Bal a APEN poloastrov a stredna cast Pyreneji.AnS takmer na celom uzemi do 1100 max do 1550 m ako ker. E aj oceanska aj kontin klima znasa vysoke teploty, svetlomilna, narocna na podu. P db.l. js.s. sm.jd, bk, bo, hb, lp. Brest,vrby. PER priekopnicka ma vysoku produkciu rastie na chudobnych kyslych podach s malym odtokom vody.
Populus euroamericana vznikol krizenim euroazijskeho a severoamerickeho top.Krizence serotina,regenerata, marilandica,robusta, misouriensis, flachslanden, gerlika. E narocny na teplo poskodzuje ho mraz, ja svetlomilny narocny na ziviny a prevzdusnenost, neznasa tazke pody. P su rovnorode a jednotvarne, byvaju v radovych vysadbach pri potokoch, riekach na brehoch rybnikoch a vodnych nadrzi ale aj pozdl ciest. Ks mohutny. PR morfologicka aj ekologicka.PER vznik novych hybridov, maju rychly rast a velka produkcia, ma dobre mechanicke a chemicke vlastnosti cenne srtimenty.
Cerasus avium 25m,100r.0,8m.TB lupe sa v kruhovych pasoch. ZP soliter 10 a v porastoch 15 plodi v 2 rocnych intervaloch. UoS 6500, 70% a ma ju 1 rok. KS srdcovity plasticky. D ma slabsiu pnovu vymladnost, jadrove zlatistohnede a bel je uzka a ruzova. CA francuzsko, nemecko, cez stred polska do ukrajiny nasevere m azie a Balkansky poloostrov, sever afriky a sever Pyreneji. AnS do 680m max 950m.nevyskytuje sa vo V Tatrach. E byva poskodyovana mrazmi, svetlomilna, narocna na ziviny najma vapnik, vysoky obsah skeletu a prevzdusnenost. P db.z.l.c., hb,jv.m, p, lp.m brekyna,bk, PR ma viacero morfologickych znakoch listov a habitu ktere sa vyuzivaju v parkovnictve, potom odchilky vo farbe a velkosti plodov.. PER je cenna drevina,v nebytkarstve a v stolarstve, netvori rovnorode porasty, poskodzuje ju zver,huby, je rychlorastuca.
Sorbus aucuparia 20m100r, 0,4m,Tb je tmavosiva,stlpikovito odlupava, koruna je riedka vajcovita az gulata. ZP 15r plodi kazdorocne OK maj-jun. UoS 300 000 75% ma ju 1 rok.Ks v mladosti kolovity neskor plytky a plasticky, vytvara aj barlovite korene. Ma dobru vymladnost. D zltohnede jadro a ruzovu bel, porovite, tvrde, huzevnate, dobre sa lesti. CAtakmer cela eueropa s vynimkou najjuznejsej casti,Bal. apen a severne cast Pyrenej poloostrova. AnS zahorska nizina M. Karpaty Piastany,Tribec, Stiav vrchy, polana, Revucka vrchovina,slanske Strazske a Vihorladske vrchy. E je prisposobiva znasa nizke teploty, svetlomilna, nenarocna na podnu vlhkost. P ja vtrusena drevina, sm, od 2 po8 vs, s bk kos, jd, smc, mukyna limba,vrby jelsa siva. PR poddruhy aucuparia, glabrata, lanuginosa. PER produkcia dreva ,proti lavinesa pouziva,v parkoch, znasa mestke prostredie. Gp ma viac morfolog odchyliek glabrata,lanuginosa
Sorbus aria15m, 180r, hr do 0,4m, TB je hladka siva,koruna vajcovita a pomerne husta, ZP 15-20 takmer kazdorocne, OK maj-jun, D jadrove matne jadro, tazke tvrdepevne, zle sa stiepa.CA juh anglicka norska, Kaukaz, M azia, Balk. Apen. pyren. Poloostrov. AnS od 185m optimum 370m do 1300m a vyskytuje sa na vacsine uzemia. E oceanska klima, znasa vysoke teploty,odolna voci mrazom, svetlomilna,a odolna aj na sucho. P od 1 po 7 vegetacny stupen, rastie s db,cer. Zimny, jv pol. Brekyna, hruska jablon, mahelebka.PR morfologicka znaky listov, sfarbenie a velkost plodov.PER vtrusena drevina, priekopnicka, dobra pnova vymladnost, znasa exhalaty.
Sorbus torminalis 25m, 100rokov, hr 0,5-0,8m, ZP 20-30 roku a plodi kazdorocne, OK maj-jun, UoS 40 000, 80% KS kolovity takmer bez bocnych vyhonkoch. D ma dobre vlastnosti, Ca Baltske more,Kaukaz, M azia, Balkansky poloostrov, Apeninsky a Pyren poloostrov. AnS v juznych castiach, Muranska planina, Spisske podhradie, Sabinov, Ondavska vrchovina a Vihorlat. E prechodna a ocean klima, narocni na teplo, odolava nizkim teplotam,svetlomilna, ma naroky na vapnik, ma rada cerstvo vlhke pody. P db plstnaty, jv polny, hruska ,jablon, cer, drien kalina, lipa, jedla. PR forma listov pinnatifida, trilobata. PER kvalitne drevo, znasa extremne sucho a teplo. Esteticky posobi ked kvitne.