Makro in vitro
stretávam ľudí... teda som
tam niekde
v dave
ten s tými šedinami
čo prichytáva sa nenápadne o zábradlie
keď kráča po schodoch
dolu
hore
a každému je to jedno
že stratil som
domov
cestu
a kontaktné okuliare s hnedým rámom
na UV sklá z podchodu
možno ste ma raz stretli
a ak chodíte často po Masaryčke
tak ma poznáte
určite
alebo aj nie
veď čo na tom záleží keď mi nepodáte ruku
poviem Vám úprimne
dobre robíte
už dávno nemám ruky umyté
ale nie je to moja vina... to mi verte!
moje dlane sú poctivé
a ešte ma stále hrejú ako za mladi
stretávam ľudí... ale nik nechce
sa so mnou podeliť
o dobré slovo
úsmev
možno som bezzubý a napohľad odpudivo slabý
ale príbehov mám na rozdávanie
nič za ne nechcem
len kúsok
Vášho času aby som nebol tak sám
ako opadnuté lístie
lístie
zubami nechtami zachytené na metlách
lístie na topánkach
lístie v smetnom koši spolu s ohryzkom jablka
možno raz tam už nebudem
stáť
pred podchodom na Masaryčke
a nikto sa nespýta človeka
idúceho okolo
ba ani len všadeprítomného Boha
prečo ma nespoznal lepšie keď som ho volal
na chvíľu
k sebe na oprášenú lavičku
len na slovko
na malý tik úst očí dlaní či srdca
aby mi potvrdil
že niečo znamenám v tom dave
v ktorom
sa strácam práve tak ako vy
uponáhlaní
so svojimi príbehmi
a s naškrobenými kravatami
Makro in vitro
som človek... a teda som nikým
len lístím
čo metú z ulíc
aby mali rovný ničím nerušený dav
Nadherneeeee
(fifo, 10. 12. 2014 14:20)