Chrabromilská 8- 9. kap.- Trojité rande
Keď chalanom došlo, že meškajú na hodinu rozbehli sa do izby po svoje tašky a už aj bežali dole do žalárov. Veď predsa nechceli, aby im strhli body. Slughorna ich meškanie nepotešilo a zjavne ho nepotešilo aj to, že ani Lilly neprišla na hodinu včas. Bola to jeho obľúbená žiačka. Ale keď začali s miešaním elixírov, nervozita ho prešla a zrejme aj zabudol na to, že ich chcel potrestať. Po skončení elixírov sa všetci pobrali do klubovní, robiť si domáce úlohy. Najviac mali toho na Dejiny mágie. No veľmi sa im nechcelo, pred nimi bola Sobota a tak sa nakoniec rozhodli, že to nechajú na inokedy, veď ani rozmýšľať sa im poriadne nedalo. Po dlhom sedení v klubovni sa väčšina siedmakov rozhodla pobrať do svojich izieb, pretože do klubovne prišlo veľa prvákov, podľa Jamesa a Sirusa malých detí, a nemohli sa tam ani rozprávať, pretože tie deti neustále vrieskali. James zatvoril dvere do izby.
“Tak čo, podnikneme niečo?” spýtal sa James a v očiach sa mu zaiskrilo, ako malému chlapčekovi, keď mu mamička ide kúpiť zmrzlinu, alebo podobnú pochúťku.
“A čo také?” pridal sa Sirius a tiež bol nadšený, že sa bude konečne niečo diať.
“No neviem mohli by sme sa staviť.”
“A o čo prosím ťa a s kým?”
“Stavím sa s tebou Sirius, o svoju metlu, že dnes Lilly príjme moje pozvanie na rande.”
“Tak to ja beriem a dávam oveľa viac takých päťdesiat galeónov, nemôžem prehrať.”
“Tak ja sa pridávam, neverím, že by ju James už dostal.” zoskočil z postele Peter a pridal sa k nim.
“Tak fajn, budem mať skvelú výhru. A koľko dávaš ty Peter?”
Povedal James s výrazom víťaza.
“Tiež päťdesiat.” povedal Peter a položil peniaze k ostatným.
“Tak tešte sa ako prehráte.”
“To nie je všetko” zvolal Remus a pridal sa k nim. “Ja dávam päťdesiat päť.”
“Ako chcete, uvedomujete si, že ste všetci prehrali?”
“Nie, nie James, uvedomili sme si, že ty si už dlhšiu dobu nezalietaš.”
“No ako myslíte, ja som vás varoval.” povedal James a trochu si upravil svoje rozcuchané vlasy. “Dnes mi proste neodolá. Cítim to.”
“No to určite, ty superman, to hovoríš už asi šest rokov každý druhý deň, a ani raz sa ti to nepodarilo. Pre každý prípad držíme palce. Hh” pobavene povedal kamarátovi Sirius.
“Ďakujem za povzbudenie.” trochu nervózne povedal James. Väčšinou keď sa snažil dostať Lilly na rande dopadlo to nejakým úrazom.
“A kedy sa chystáš “zbaliť ju“?” spýtal sa Remus.
“No predsa ak to pôjde tak hneď, ak nie tak až zajtra. Ale pôjde to.”
“Aha, no tak stretneme sa v nemocničnom krídle dobre James? A máme ti doniesť aj nejaké sladkosti?”
“Ďakujem, v nemocničnom krídle to rande asi nebude heh.”
“Nemyslel som rande.”
“Ja viem len sa snažím, aby si ma prestal ponižovať, nechápeš že ja mám šarm? Neodolá uvidíš.”
“No tak choď ty zvodca.” podpichol ho Sirius a James vyšiel z izby.
No hneď ako vyšiel, vrátil sa zasa naspäť.
“Čo je, prešla ťa chuť, alebo ťa už teraz odkopla?”
“Nie, to nie, niečo horšie, nával divých hormónov hneď pred dverami. Skoro ma dostali.” povedal veľmi vystrašene James.
“Dúfam, že neprerazia dvere.” ustráchane sa na neho pozrel Sirius.
“Skryte nás.” povedal James Remusovi a Petrovi.
“Hej superman a kde? Do skrine?”
“Presne!” povedal James a už sa snažil vtesnať sa aj so Siriusom do úzkej skrine plnej ich “poriadku”.
Napokon dievčatá prerazili dvere a dovalili sa z výskotom do izby.
“James a Sirius tu nie sú!” škodoradostne povedal Remus.
“Ako to? Veď James išiel sem.”
“No to sa vám muselo nejako pomýliť, oni dvaja sú totižto mimo Rokfortu.” zaklamal Remus. “Išli do Rokvillu.”
“To predsa nemôžu, nemáme na tento týždeň dovolené íst tam.”
“No to je predsa jedno, sú tam.”
Jedno z dievčat zavelilo : “DO ROKVILLU!!!”
A všetky sa za ňou rozbehli preč z Rokfortu.
Zo skrine bolo počuť: “Už sú preč?”
“Áno, môžete vyliezť.”
“Ďakujeme Remus. Vieš výborne klamať.”
“Neni zač.”
“Tak James už ideš zvádzať?”
“Jasné, čo si čakal? Že budem unikať tomu kúzlu lásky? Nikdy. Idem!”
“Ale aj my sa chceme nejako zabaviť.”
“Tak ak chcete, robte to čo ja.” šibalsky na nich žmurkol James.
“Tak fajn, to čo ty?”
“Hej”
“OK, ja idem za Katie, ty Remus choď za Karin, ak ťa hneď neodbije a ty Peter, ty choď do Veľkej Siene, možno tam ešte niečo zostalo z obeda.” povedal Sirius. Všetci sa rozbehli do dievčenskej izby.
James “nežne” zaklopal.
“Kto je to?” znudene sa ozval dievčenský hlas.
“No kto asi? Tvoja jediná láska”
“No tak sa hneď prac.”
“No, ale sú tu so mnou aj moji skvelý kamoši a chceli by íst za svojimi dievčatami. A bez bozku sa neodpracem.”
“Fajn, zavolám Snapa? Ten ti môže dať bozk.”
“Nie, bez tvojho neodídem.”
“Škoda, tak to asi neodídeš nikdy.”
“No a budem ti tu liezť na nervy.”
“Dobre vzdávam sa Susan, choď otvoriť.”
Susan sa postavila z postele a išla otvoriť.
“Ty mi naozaj dáš ten bozk?”
“Nie James, to preto otváram, aby mohli íst tí tvoji skvelý kamoši za babami.”
Sirius aj Remus si odvliekli Karin s Katie von. No a keď James prosil Lilly, aby išla s ním na chodbu, že jej chce niečo povedať, ani sa nepohla.
“No tak Lilly prosím, iba na chvíľu.” hodil na ňu prosebné psie oči.
Susan sa len nemo prizerala, ako sa James snaží a na ňu sa ani nepozrie a začala normálne žiarliť. Hádzala na nich nenávistné pohľady. Keď už James prosil asi dvadsiaty krát nevydržala to a išla von, nemohla sa na to pozerať.
“No, tak keď sme tu už samy môžeme sa porozprávať a ani nemusíme íst von.” povedal James prosebne.
“Vieš, teraz keď sme kamoši, nemohla by si pre mňa niečo urobiť?”
“A čo také James?”
“Nešla by si so mnou na rande?”
“V žiadnom prípade!”
“Vieš ja som sa s kamošmi stavil”
“O čo prosím ťa?”
“O to, že dnes pôjdeš so mnou na rande.”
“Tak to si urobil riadnu somarinu. A čo si stavil?”
“Svoju metlu.” smutne povedal James. “A už napozajtra je zápas.”
“Ach, čo máš v hlave?”
“Lilly, prosím, nechcem o ňu prísť, je to jediná vec, ktorá ma v živote nesklamala a ktorú mám najradšej, ak nepočítam teba Remusa a Siriusa.”
“Ja neviem, bude do blbé, že som zrazu zmäkla.”
“A na tomto ti záleží?”
“Hmm.. dosť.”
“Lilly, prosím ťa splním ti hocičo, len ma nepriprav o moju metlu.”
“Tak fajn. Všimla som si, že Susan po tebe pokukuje, takže s ňou pôjdeš na rande. Je to skvelý trest.”
“To musím?”
“Ak chceš svoju metlu tak hej.”
“Ale ona mi potom už nedá pokoj, bude si myslieť, že ju chcem.”
“Tak potom už svoju metlu nikdy neuvidíš, jedine tak v Siriusových rukách.”
“Tak dobre, dobre. I keď nerád.”
“Tak fajn James, kedy má byť to rande?”
“Ak by sa ti dalo tak dnes.”
“Prepáč, ale dnes nemôžem a ani si nemám čo obliecť.”
“Obleč sa presne tak, ako chodíš oblečená, kľukne poď aj takto.”
Lilly sa na seba pozrela a pomyslela si, že keby s ňou chcel íst nejaký chlapec na rande, určite by nechcel, aby bola oblečená v tomto. Mala na sebe roztrhané, rozťahané staré tepláky, tričko odpornej mrkvovej farby, a papučky s obrovskou rybyčkou na predu. A to sa ešte nepozrela do zrkadla na svoje vlasy. Vyzerala ako nejaká lazníčka, ale Jamesovi to zjavne vôbec nevadilo.
“Tak fajn, skúsim si niečo nájsť. A o koľkej asi tak?”
“Ako chceš, mne je to jedno, kedy ti to vyhovuje?”
“No ak beriem do ohľadu svoj výzor, bude mi to trvať minimálne dve hodiny.”
“Dobre takže o šiestej si po teba prídem.”
/Nemôžem uveriť, že dievča ktoré ma nechcelo už päť rokov , teraz pôjde a to len kvôli mojej metle. Ja som vedel, že tá metla je poklad. Musím íst síce na rande so Susan, ale to mi nevadí tú odkopnem ľahko. Musím teraz Lilly dostať do stavu zaľúbenosti, takúto šancu už nebudem mať, takže do toho samec./ z myšlienok ho pretrhla nejaká uplakaná dievčina. A on si pomyslel / To musel byť určite Sirius, dúfam, že len nie ja./
Za chvíľu mu došlo kto to bol. Bola to uplakaná Susan.
Pobral sa naspäť do izby a rozmýšľal nad tým. A neskôr začal rozmýšľať aj o tom ako sa oblečie.
*********************************************************************
Sirius Katie zobral do jednej chodby kde nikto nechodil.
“Sirius?”
“Áno?”
“Nechceš tu so mnou nič také robiť?”
“Čo také?”
“No to čo robievaš s tými krásavicami.”
“Á…Nie.”
“Odľahlo mi. Ty máš asi veľmi rád to tvoje Á…Nie. Však?”
“Hej, je to potom také napínavé.”
“Fajn, tak na čo si ma sem potom zobral?”
“No vieš nechcel som, aby ma pri tom vyrušovali tie krásavice, ako im hovoríš, tak som ťa vzal sem.”
“No ale na čo?”
“Páčilo sa ti to?”
“Čo myslíš tým TO?”
“No to v tom dome…”
“Aha tak to. Prečo sa pýtaš?”
“Ja len tak, že či by sme si to nezopakovali.”
“No porozmýšľam o tom.”
“Chcel som sa ťa spýtať, či by si so mnou nešla niekam von.”
“Takže mám to brať, ako pozvánku na rande?”
“Nejak tak.” povedal Sirius a pekne sa na ňu usmial.
“Tak v tom prípade, ak sa na mňa ešte tak pekne usmeješ asi prijímam.”
“Super. Tak kedy?” potešil sa Sirius a usmial sa na ňu.
“Zajtra o siedmej?”
“Platí. Prídem po teba.”
“Tak fajn, už môžem íst? Necítim sa tu veľmi dobre.”
“Jasné tak sa zatiaľ maj. Papa.”
“Ahoj.” Katie mu zakývala a odišla naspäť do izby, kde ju čakalo ďalšie prekvapenie.
*******************************************************************
“Remus, čo sa deje? Si taký vážny.” spýtala sa Karin, hneď ako vyšli z klubovne a usmiala sa na neho.
“No vieš, v tomto nie som až taký dobrý ako James so Siriusom, no pokúsim sa o to. Vieš chcel by osm si s tebou spraviť znova zraz.”
“Aha dúfam, že to nedopadne tak ako minule, ešte stále neviem čo sa v ten večer stalo. Ale ak mi to nechceš povedať, tak ťa do toho nebudem nútiť.”
“Nie neboj, nedopadne to ako minule.” povedal a nasilu sa usmial.
“Tak kedy? Kde? O koľkej?” spýtavo sa na neho usmiala.
“No zajtra pri jazere, o ôsmej?”
“Súhlasím. Už sa teším.”
“Aj ja. Tak sa zatiaľ maj, ja si musím ešte niečo vybaviť.”
“No fajn, tak ahoj.” usmiala sa na neho a jemne ho objala. Toto nečakal. Remus ju ešte raz pobozkal a odišiel do izby. Zvedavý, či sa to Jamesovi podarilo, aj keď už teraz vedel, že nie.
Izba Záškodníkov bola plná úžasu, nechápali, ako sa mu to mohlo podariť.
“Ako sa ti to podarilo?” spýtal sa ho Sirius.
“No stačilo použiť môj šarm.” zaklamal.
“A vy ste ako obišli?”
“Tak isto môj milý.”
“Tak navaľte peniaze.”
“No, nemáme tu dôkaz, čo keď nás ťaháš za nos?”
“Ja? Veď som váš kamarát. Tak sa choď spýtať jej.”
“Fajn ideme. Ale nie hneď, počká to.”
********************************************************************
Karin vošla do izby a tiež skoro skolabovala. Uvidela Lilly, ako sa v jednom kuse obzerala vo veľkom zrkadle, v nádherných červených šatách s bielymi bodkami. Boli asi tak po kolená. Bola v nich ako princeznička. Všade naokolo boli porozhadzované všelijaké veci od topánok až po tričká. Karin došlo o čo asi ide. Lilly si zháňala to najkrajšie na seba.
“Ideš na nejakú dôležitú ….niečo?”
“Nie, len chcem vyzerať pekne.” zaklamala Lilly, nechcela predsa, aby vedeli, že ide na rande s chlapcom, ktorého odjakživa nenávidela.
“To ti tak uveríme. Prečo by si chcela byť taká vyfintená pre nás?”
“No rozmýšľala som, že si tu urobíme niečo ako diskotéku, nie je to dobrý nápad?”
“Ty na diskotéku?” Povedala Katie a hlasno sa zachechtala.
“No áno ja, chcem tiež vedieť, aké je to, a čo vám to príde také divné? Aj ja sa chcem zabaviť.”
“Ty a zabaviť?” ešte viac sa rozosmiala.
“Okamžite sa prestaň smiať Katie Wanová!!!”
“Tak prepáč. Len mi to prišlo trochu vtipné, ty a na diskotéku.”
“Jasné.”
Teraz sa začala ozývať už aj prekvapená Karin.
“Neverím ti, určite je za tým chlap, prezraď nám to, nenahneváme sa na teba, veď aj ty môžeš niekoho mať.”
“Nie je to chlap, nie, nie, nie, nie je to chlap, a ešte raz nie.”
“No táaak Lil. Nebuď tvrdohlavá, cítim to z teba.”
“NIE. Rozumiete?”
“Nie nerozumieme ti.”
“Tak to skúste.”
“a keď to my skúsime, ty nám povieš s kým ideš na rande. Inak na teba použijeme veritaserum.” Karin už zdvihla hlas. Lilly hlasno preglgla.
“Tak dobre, idem na rande s chlapom. Stačí?”
“Nie nestačí, chcem vedieť meno, priezvisko, ročník, fakultu.”
“Tak fajn, ale budete sa smiať, a dúfam, že sa vám nestane nič zlé, keď to budete počuť. Možno vás trafí šlak. Ale chceli ste to tak tu to máte.”
“Neboj sa o nás, a nebudeme sa smiať. Sľubujeme.”
“Fakulta : Chrabromil.”
“To bolo skoro isté.”
“Ročník: šiesty.”
“Mladšieho by si si nevybrala.”
“Meno: James.”
“Pre bohaaaa. Dúfam, že nie…”
“Priezvisko: Potter.”
“To nemyslíš úplne vážne, však nie?” spýtala sa s obavami na to najhoršie Karin.
“Smrteľne vážne.” odpovedala Lilly.
“To je úplne skveléeee.” pridala sa Katie.
“Ako to myslíš skvelé?” Karin znova zvýšila hlas.
“Však dlho na ňu čakal, zaslúži si ju.”
“Myslím, že nezaslúži, toľko rokov jej robil naprieky.” zasa Karin.
“No to máš jedno nie? Ona sa rozhodla. A on ju stále ľúbil.”
“Ach no tak je to hádam môj vzťah nie? Nemiešajte sa do toho.” rozdelila ich Lilly.
“Fajn.” drzo povedala Karin.
“Fajn.” povedala Katie.
“A to ho máš zrazu tak rada, že ti záleží na tom, ako budeš vyzerať?” spýtala sa Karin.
“No, tak hádam nepôjdem ako nejaká tupá krava, ktorá sa ani nevie obliecť. A čo je na tom, keď si raz zoberiem niečo pekné?”
“Presne, to je na tom najčudnejšie, že vtedy, keď ideš na rande s Jamesom.”
A práve vtedy vošla do izby uplakaná Susan, keď uvidela Lilly takú peknú a pripravenú íst von, rozplakala sa ešte viac.
“Čo sa ti stalo Susan?” ustarostene sa jej spýtala Lilly.
“Nič, uži si to.” drzo odpovedala Susan.
“Čo by som si mala užiť?” podráždene sa jej opýtala.
“No predsa skvelé rande s Jamesom a za ním krásnu noc. Tak ako skončia všetky.”
“Ale prosím ťa. Vieš, že to sa nikdy nestane.”
“Ale stane. Cítim to.”
“A prečo ťa to tak veľmi zaujíma?”
“Len tak.” povedala, a rozbehla sa zasa von.
“Čo jej nesadlo na nos?” spýtala sa prekvapená Katie.
“Nič, len vieš ona ľúbi Jamesa. Všimla som si to.” povedala Lilly.
“Aha, tak to je prúser.” povedala Katie.
“To teda je, ale nechajme ju nech sa z toho dostane sama.” povedala Karin.
“A ako ste pochodili vy?” spýtala sa ich Lilly.
“No ja pôjdem so Siriusom na rande zajtra o siedmej.” povedala Katie nadšene.
“Čože??? Kde prosím ťa?”
“To ešte neviem dohodneme sa potom.”
“Šibe ti? Veď vieš, že on si na každom mieste nájde čas len na to, aby si užil! Ešte to oľutuješ Katie.”
“A ty nie?”
“Nie ja nie. A ty Karin?
“Ja zajtra o ôsmej pri jazere.”
“No tak vám držím palce, ja sa už musím dorobiť, za chvíľu je tu.” povedala Lilly a hneď sa začala hýbať.
*********************************************************************
James bol nervózny. Behal a pýtal sa kamarátov , čo má robiť.
“James, nejdeš na rande prvý krát, tak čo sa vypytuješ?” povedal mu pobavene Sirius.
“Ale toto nie je normálne rande, chápeš to? Ide tu o ňu, vieš o Lilly. Mám jedinečnú šancu a nesmiem ju pokaziť.”
“Len jej prosím ťa nedávaj návrhy ako: Pôjdeš so mnou na ďalšie rande?, Budeš so mnou chodiť? Alebo : Nepôjdeme niekam mimo ľudí, kde budeme samy a môžeme to skúsiť? Na to posledné si dávaj obzvlášť pozor.”
“Prepáč? Ja by som sa ju na tú poslednú otázku nikdy nespýtal.”
“Len aby James, mne to už pár krát ušlo a potom som dostal poriadnu facku.”
“Hej, ale mne sa to nemôže stať, a vieš prečo? Lebo ja nie som ty. Ja nemyslím len na to, ako ty.”
“Ako si na to prišiel?”
“Ach rob si srandu.”
“A ak chceš vedieť, ja nemyslím len na to, ale aj na to.”
“Dobre ty to. Keby si mi radšej pomohol, pozri ako vyzerám.” povedal mu James s miernym úškrnom.
“Koľko je hodín?” spýtal sa po chvíli roztržito James.
“Pol šiestej, prečo?” kľukne a ľahostajne mu odpovedal Remus.
“Pre boha, pozri ako vyzerám, musím sa robiť, o trištvrte tam musím byť.”
“Dobre veď kľud, ukľudniť sa a v pohode sa obliekaj. Vlasy máš určite dobré, ako vždy.”
“To my pomohlo Sirius, ďakujem.” podráždene mu povedal James.
“Čo keby som sa učesal?”
“To nemyslíš vážne? Nemôžeš predsa stratiť emage! Vyzeral by si hrozne.”
“Tak fajn, dám na tvoje rady aj keď….”
“Prestaň James.”
“Čo robím?”
“Nič, ale mal by si, pretože za chvíľu je trištvrte.”
“Jasné, už idem.” O päť minút vyšiel James z kúpeľne a pobral sa do dievčenských internátov. Sirius mu ešte na rýchlo zakričal:
“Držím ti palce!”
“Ďakujem.” zakričal mu a už klopal na dvere do Lillynej izby.
“Kto je?” počul asi prvý krát, ako pekne sa to opýtala.
“Ja, Lilly už si?”
“Ehm….no áno.”
“Tak otvor.”
“Nie.”
“Prečo neotvoríš?”
“Lebo……sa hanbím.”
“Mňa? Prosím ťa, veď ma neznášaš tak na to kašli.”
“Nie toho za tebou.”
James sa začal obzerať ale nikoho tam nevidel.
“Lilly poď von.”
“Nie. Vyzerám otrasne.”
“No to asi ťažko, ty nevyzeráš otrasne, ani keď máš na sebe to čo si mala na sebe keď som ťa prosil, aby si so mnou išla.”
“Mám na sebe niečo úplne strašnejšie.”
“Ja sa ťa nezľaknem, ani keby že máš na sebe to najhoršie, čo sa nájde. No tak už otvor.”
“Nie James, nepôjdem ja to nezvládnem, som nervózna.” Tak takúto ju ešte James nepoznal. Bol z toho úplne vedľa.
“Myslíš, že ja nie? Aj ja sa bojím. Ale poď už prosím.”
“No tak poď radšej ty dnu, ja, dobre otvorím.”
Lilly pootvorila dvere a jedným očkom sa poza okraj dverí pozrela von. James ju ale odtlačil, pretože čakal, že znova zavrie.
“James, nepozeraj sa na mňa!!!” zakričala na neho. James sa zľakol no nedal sa odradiť a aj tak sa na ňu pozeral.
“A, že vraj vyzeráš strašne, veď si nádherná.”
“Hm…ďakujem.”
“Tak môžeme íst?” netrpezlivo sa jej opýtal James. Lilly len prikývla a ešte raz sa s výrazom, že sa bojí otočila na svoje kamarátky, no tie jej ukázali gesto rukami, ktoré naznačovalo jediné : SUPER.
James s Lilly sa vybrali do Rokwillu za Rosmertou, James si s ňou výborne rozumel.
Keď tam už boli, otvorili dvere a Rosmerta sa hneď začala starať o svojich hostí.
“Dáte si niečo?”
“No áno, ja si dám ďatelinové pivo, a ty si dáš čo Lilly?”
“Tak, neviem ohnivú whisky?”
“James len nadvihol obočie, ale keď sa na neho usmiala len povedal:
“Tak jednu ohnivú whisky, alebo viete čo hneď tri jednu mne a jednu aj vám a na to pivo sa vykašlite. Pozývam vás.”
“Tak fajn, ale ako budem obsluhovať ostatných, keď sa opijem?”
“Ale no tak, môžete zavrieť nie? Tak často sa to predsa nestáva.”
“No máš pravdu. Keď si to ty.”
“Je bohovská.” povedala Lilly.
Po hodine sa Rosmerta totálne opila a oni dvaja sa na nej zabávali.
Boli tam ešte veľmi dlho keď nakoniec Lilly zahlásila, že jej už klipkajú oči.
“Fajn, tak Rosmerta prepáč, ale my už pôjdeme.”
“Á tak sa majte.” opito im odpovedala a oni dvaja sa vybrali naspäť do Rokfortu.
Pred obrazom tučnej panej ju James na chvíľu zastavil a začal rozprávať:
“Lilly, vieš bolo to skvelé, neviem či sa to aj tebe páčilo, ale ja som sa skvele zabavil.”
“No áno James aj ja.”
“No rozmýšľal som, či by sme si to nezopakovali, ak samozrejme budeš chcieť. Vieš nechcem íst s tebou len kvôli nejakej metle, a kvôli tomu, že si sa nado mnou zľutovala.”
“No myslím, že je to dobrý nápad.”
“No čakal som síce ďalšie odmietnutie, ale som nenormálne štastný.”
Lilly sa len usmiala a ani nevedela, ako ale neodolala a dala mu na líce jemný bozk. Potom sa mu pozdravila a odišla do izby.
James tam ešte chvíľu stál ako prikovaný, ale cítil, akoby lietal. Keď sa spamätal rozbehol sa všetko povedať svojim kamošom.
“To je super.” povedal Sirius, keď im James všetko vyrozprával.
“Takže možno z vás bude skvelý párik.” zasnene sa pridal Remus.
“Prestaňte, vy len dúfajte, že vám to dopadne aspoň tak dobre ako mne.” vrátil im to James.
Chvíľu sa ešte rozprávali a potom zaspali.
*********************************************************************
Na dievčenskej izbe boli rovnaké rozhovory.
“No ako?” spýtala sa Katie hneď ako Lilly vošla do izby. Bola na nepoznanie, bola ako keby niekde lietala.
“Výborne, Nabudúce si to zopakujeme.” vysypala to Lilly.
“Lilly ty si niečo pila?”
“Nie, prečo? Iba jednu malú fľaštičku ohnivej whisky.”
“Ty a ohnivá whisky? Ten James z teba robí trosku.”
“Viete čo? Som unavená, necháme to na inokedy dobre?” a hneď ako dopovedala ľahla si a v tom momente zaspala.
********************************************************************
Nadránom sa tí dvaja zdvihli z postelí a hneď začali robiť hluk.
“Čo si oblečiem?” povedal Sirius.
“Bože ako to vyzerám?” vystrašene hovoril Remus.
James sa len vyškieral, oni si robili srandu z neho, keď to robil pol hodinu pred rande a oni to robia ráno a rande majú až večer. Iba Peter bol v poriadku.
James sa ich snažil celé doobedie ukľudniť no okolo obeda to už nezvládol, a začal byť z nich nervózny. Doslova po nich kričal.
Keď prišiel čas na Siriusov odchod James ho objal a povedal mu, že to určite zvládne.
Sirius teda išiel nervózne po Katie. Keď už boli na mieste kde chceli íst začali sa rozprávať o mnohých veciach, až to skončilo pri otázkach o nich dvoch.
“Sirius?”
“Hm?”
“Nie som len ďalšia na zozname?”
“Nie, Katie, ľúbim ťa.”
“To som rada, aj ja teba.”
Sriusovi tie slová zneli v ušiach donekonečna, uvedomil si, že ona ho naozaj ľúbi a on ju tiež, už nemohol čakať.
“Katie?”
“Áno?”
“Nechcela by si so mnou chodiť?”
“Sirius? Myslíš to vážne?”
“No je to normálne, že nechceš, chápem ťa, nemôžeš mi veriť.”
“Nie nie je to tak, veľmi rada.” Po tejto vete už Sirius cítil ako sa vznáša, bol tak nevýslovne štastný. Ona ho nežne pobozkala a potom sa vybrali ruka v ruke k Rokfortu. Dlho do noci boli ešte v klubovni a rozprávali sa.
Za ten čas sa Remus vybral k jazeru. Karin tam už na neho čakala.
“Čakáš na mňa dlho?”
“Nie, ahoj.”
“Ahoj, vyzeráš úžasne.” pochválil ju.
“Ďakujem.”
Katie musím ti toho veľa povedať”
“Tak hovor.”
“Už ti nemôžem dlhšie zatajovať isté veci, ale chcem, aby si vedela, že ťa ľúbim a dúfam, že to čo sa ti pokúsim povedať, nezmení náš vzťah.”
“No tak to spusti.”
“Ja vieš James, Sirius, Peter to zobrali v celku dobre, tak dúfam, že to zvládneš.
“No vysyp to už Remus.”
“Ja som vlkolak.”
Karin nevedela prečo no zrazu sa rozbehla preč od neho, bála sa ho, ale ľúbila ho. Remus zostal sám pri jazere a po líci sa mu kotúľala slza za slzou. Vedel, že jej to nemal povedať, vedel, že bolo priskoro. No myslel si, že to znesie lepšie. Po hodine sa aj on rozbehol do hradu a keď vošiel do izby a chalani sa ho začali pýtať čo sa stalo, povedal im iba niečo v zmysle, že im to povie inokedy, že teraz si chce oddýchnuť.
*******************************************************************
Karin vošla do izby celá uplakaná. Mysľou jej stále behalo to slovo: VLOKLAK. Dievčatá už spali a tak si aj ona ľahla do postele. Celý večer nemohla zaspať, stále jej prebiehalo mysľou: Ako môže byť vlkolak? To predsa nie je možné…..a podobné veci. Zaspala až nadránom.