Chrabromilská 8.- 13. kap.- Skoré budenie
Katie si sadla oproti Siriusovi. Lilly oproti Jamesovi, Karin oproti Remusovi a Susan si sadla vedľa Lilly aby bola čo najbližšie k Jamesovi. Katie sa pozrela na Siriusa, ktorý vyzeral rovnako zničene ako ona. Peter tam len sedel, akoby bol do počtu a načúval.
“Ahoj Katie, čo sa ti stalo, keď sa na mňa tak nepekne pozeráš hneď zrána?” povedal znudene Sirius.
“Nič, a ty? Nevyzeráš najlepšie. Tým som ťa nechcela uraziť samozrejme.” povedala a jemne sa na neho usmiala.
“Tiež nič, no vlastne stalo sa veľa. Ja toho Jamesa zabijem!!! Prisahám, on proste nie je normálny. Ráno ma začal budiť o takej pol šiestej, že sme zaspali a keďže sme sa ani jeden nepohli z postele, tak prišiel s vedrom plným vody a každého naś oblial, vraj nemieni meškať na obranu proti čiernej mágii. Jeho obľúbený predmet, však James?” povedal strašne rozzúrene, že sa ho Katie začala báť a pozrel sa na Jamesa, ktorý sa rozpačito pousmial, akože ja nič ja muzikant.
“To je nič Sirius naša Lillynka začala o šiestej tiež vystrájať. A keďže sme presne ako vy nevyliezli s tej postele ani za ten svet, zobrala budík, natiahla ho a priložila ho každej k uchu. Ja by som ju bola zabila a hlavne vtedy som ju skoro zabila, keď som zistila, koľko je vlastne hodín. Však Lilly?” pozrela sa na ňu a Lilly sa pozrela na Jamesa.
“Aha, takže vy dvaja ste si to naplánovali však?” povedala Katie a všetci sa pozreli na vyplašenú Lilly a Jamesa.
“Nie, čo si to myslíš? Nevedela som, koľko je hodín to je všetko. Mýliť sa je ľudské.” povedala Lilly a začala si natierať rožok maslom.
Vedeli, že Lilly nič nepovie, tak svoje zraky zarýpali do Jamesa.
“Ani ja som to neurobil náročky.” ohradil sa a tiež začal jesť, lebo vedel, že jedine tak sa ich zbaví.
V tom sa prudko otvorili dvere veľkej siene tak, že sa všetci strhli a Jamesovi vypadol z úst kúsok rožka na čo Lilly dostala záchvat smiechu, Siriusovi zabehli cereálne a Katie ho búchala po chrbte, aby sa jej nezadusil. Cez dvere vošla trojica ktorá si o sebe myslela, že je lepšia ako Záškodníci a to nerozlučné trio tvoril Regulus Black, Malfoy a Snape.
“Nie je divné, že sú tu tak skoro? Chodia až medzi poslednými.” povedala potichu Lilly.
“Asi majú tiež medzi sebou niekoho ako si ty Lilly, alebo James.” povedala ironicky.
“Nie, nie Katie oni sú prví a poslední dvaja na celom Rokforte a musia byť práve s nami. Inak dokonale sa k sebe hodíte.” doplnil ju Sirius.
V tom sa znova otvorili dvere no na ich prekvapenie tam stála Belatrix Lestrangeová.
“Alebo, že by to bola tretia, čo vie pekne budiť?” začal zasa Sirius.
“Sirius, mohol by si si láskavo prestať robiť srandu? Ďakujem” povedal James a znova sa vrátil k jedlu.
“Nie to tu majú asi stretávku.” povedal Remus podráždene.
“A slizolinskú.” doplnila ho Susan, ktorá sa doteraz neozvala, len v duchu ľutovala Jamesa , ako sa môže cítiť, keď na neho každý kričí. Skupinka slizolinčanov sa im ani nepozdravila(čo ani nečakali)len na nich škaredo zazerala a sadli si ku svojmu stolu vedľa seba. Potom začali o niečom vášnivo rozprávať. Lilly sa pozrela na hodinky a povedala:
“To už je toľko?”
“Nie Lilly, to si si len zase pomýlila ktorá ručička je ktorá. Veď som ťa to učila. “ povedala Katie a uškrnula sa.
“To by tu už bol nával harmonicky mysliacich detí.” doplnil Sirius.
“Ste vtipný, dobre, stačilo už. Nemôžete si nájsť inú obeť ako mňa s Jamesom?”
“Nie” povedali naraz Karin, Katie a Sirius.
“A od kedy, ťa zaujíma, čo kto zlé nahovorí o Jamesovi? Veď doteraz si to robievala s nami nie?”
Lilly sa začervenala a povedala:
“Časy sa menia.” podotkla a začala znova jesť, a oni vedeli, že s plnými ústami nič nepovie. To bola jej zásada.
“No konečne.” neodpustila si Katie.
Susan sa zamračila a otočila sa naspäť k jedlu. Neznášala, keď jej Jamesa spájali s Lilly. Po dlhej chvíli sa Lilly spýtala:
“Nemali by sme íst do učebne? Aspoň sa viac naučíme, keď tam budeme skôr.” začala zasa.
Na toto James súhlasil s radosťou, pretože obrana pre neho nebola hodina, bolo to pre neho niečo posvätné, na čo sa tešil vždy najviac. Niečo ako Lilly na elixíry.
“Jasné, poďme, rýchlo rýchlo.” začal trošku akoby bol psychicky narušený. Remus, Karin, Katie a Sirius napokon súhlasili. Susan a Peter, o ktorom ani nevedeli, že tam je tam zostali. Susan sa totiž nechcelo pozerať, ako sa James túli k Lilly a tá si to nechá.
“Vy nejdete s nami?” spýtal sa James, keď sa pozrel, či si niečo nezabudol zobrať zo sebou.
Susan na neho hodila najkrajší úsmev aký vedela vyčariť a povedala mu:
“Áno, nezdá sa mi, že by si bol rád, keby sme išli.”
“Nie, mne to vôbec neprekáža, keď s nami pôjdete. Netrep hlúposti.”
“Nie nebudem sa učiť viac ako by som sa mal. Len choďte, my tu zostaneme, alebo aspoň ja.” povedal Peter rozhodne.
“Tak fajn.” povedali a pobrali sa do učebne obrany proti čiernej mágie.
Učebňa bola otvorená, tak si zložili tašky a hľadali učiteľa.
Keďže ho nenašli, rozhodli sa, že si zatiaľ precvičia nejaké kúzla ako rozcvičku.
James sa dal do dvojice s Lilly. Čo ostatní predpokladali. Sirius s Katie a Karin i keď nie veľmi nadšene s Remusom. Dlho si tam precvičovali kúzla a potom do triedy vošiel profesor Moody už aj s ostatnými deťmi. Peter a Susan išli pozadu a hľadeli na tých štyroch, čo tu asi tak mohli robiť celý ten čas.
Susanine myšlienky boli asi takéto /No jasné, celý čas sa tu s ním oblizovala. Ja jej to nedarujem. Veď ešte uvidí, keď bude môj. Asi som mala íst radšej s nimi, aby som videla, čo tu robili./
A Petrove zase takto/Možno ju už James naozaj dostal. Ale čo si to namýšľam, on ju nikdy nedostane. A nemal som si predsa zobrať zo sebou ten tekvicový koláčik? Alebo radšej ten hamburger. /
“Takže, dnes sa mi nechce veľmi vás učiť, aj tak to nebudete vedieť, takže budeme si precvičovať nejaké tie obranné kúzla, ktoré sme doteraz brali a tú najlepšiu dvojicu duelantov obodujem. Takže rozdeľte sa a hlavne sa snažte.” povedal a bolo na ňom vidieť, že je nejaký unavený, alebo nevyspatý. Obyčajne by im všetko vysvetľoval a zgustol by si na tom, ako by to nevedeli a teraz mu to všetko bolo fuk.
“Čo sa s ním deje? Je prepacovaný, alebo čo?” spýtala sa Katie.
“Alebo má nejakú ženu to vie dať zabrať.” povedal Sirius a jedným očkom pokukol po Katie, ako zareaguje.
“Sirius, čo si tým myslel?” zamračila sa na neho.
“Ale nič. Veď vieš, že si robím srandu.”
Katie mu na to vyplazila jazyk a začala sa smiať a utekať mu, lebo sa za ňou rozbehol.
Po čase ich to ale prešlo, pretože si všimli Moodyho nepekný pohľad.
Všetci žiaci sa rozdelili do dvojíc a začali s cvičením. Jedine Peter a Susan ostali stáť a nehýbali sa. Moody k nim prikročil a opýtal sa.
“Vy dvaja, prečo necvičíte? “
“Pán profesor, ja nemám nikoho do dvojice.” povedala Susan a dôležito sa pozrela na učiteľa.
“Ale mne sa zdá slečna, že máš. Peter je tu predsa a tiež nemá s kým cvičiť, tak ma neštvite a cvičte dofrasa.” začal takmer kričať a celý sčervenel od zlosti.
Susan sa len zľaknuto pozrela na Petra a ten na ňu hodil vypleštené oči, ktoré hovorili samé o sebe, že sa ho bojí.
James prišiel a galantne sa poklonil pred Lilly a tá dostala záchvat smiechu. Takéto veci nemala rada, bolo to podľa nej hlúpe. Ani sa jej nečudujem, pretože k Jamesovi sa takáto forma proste nehodila.
“Čo sa smeješ?”
“Ale nič, prepáč.” a smiala sa ďalej.
“No, dobre je ti odpustené. Budeš prosím vo dvojici so mnou?” tentoraz sa nepoklonil, lebo videl, ako sa jej dvíhajú kútiky.
“Myslím, že áno.” usmiala sa a snažila sa zase nevybuchnúť.
Všetci sa postavili na svoje pozície a začali bojovať. Od všadiaľ bolo počuť rozličné zaklínadlá. Takto to trvalo pätnásť minút, až kým nepočuli výkrik. Všetci prestali bojovať a zhŕkli sa okolo niekoho, kto vydal ten výkrik. Lilly bola drobná tak sa pýtala Jamesa či vidí, čo sa stalo.
“James? Prosím, vidíš niečo? Čo sa stalo?” naťahovala sa popri ňom, ako však chcela, nič nevidela.
“Lilly, počkaj ja ťa zdvihnem a ty sa budeš pozerať sama, pretože ja neviem, čo presne chceš vidieť.” povedal jej James, a už ju dvíhal na plecia. Lilly len slabo zapišťala, pretože nejako veľmi príjemné to pre ňu nebolo. No keď ju Už konečne držal na pleciach bola vcelku spokojná. No keď sa už konečne zapozerala, čo sa stalo, zhrozila sa. Nečakala, že to čo uvidí, bude naraz tak smiešne a rovnako hrozné. Videla tam svoju kamarátku. Ak sa to dievča dalo nazvať jej kamarátkou. Mala na celom tele veľké pupence a škrabala sa, pričom plakala od bolesti. Každý ten pupenec bol veľký a krvavý a bola nimi doslova obsypaná. Pekný pohľad to samozrejme nebol. Všetky oči sa potom otočili na chlapca, ktorý sa podľa toho aký bol vyľakaný asi veľmi hanbil.
“Pán Pettigrew, čo ste to robili? Čo sa stalo?” spytoval sa nahnevane Moody.
“No ja neviem, vrhol som na ňu jedno kúzlo, ono znie to nejako ako protudo, alebo poduto, alebo ja neviem.”
“No jasné, kúzlili ste, ani ste nevedeli, čo. Ak ste chceli aby ju odsotilo a znehybnelo, to sa nevyslovuje tak ako ste to vyslovoval Vy. To kúzlo znie Portudto. A to čo ste na ňu vrhli, je asi nejaké kúzlo na nechcene veľa vyrážok.” pokrútil nad tým hlavou, zodvihol dievča, ktoré neustále vzlykalo a chytalo si tvár, na ruky a pozrel sa na triedu.
“Poupratujte to tu, a potom môžete odísť hodina sa týmto končí.” povedal a vybral sa do nemocničného krídla.
“Dobre pán profesor.” povedali jednohlasne a dali sa do upratovania.
*********************************************************************
Pani Pomfreyová sedela na stoličke vedľa pacientov, ktorý tam boli už minimálne tri dni, pretože vyzerali oveľa lepšie. Keď začula, že niekto otvoril dvere, vybrala sa ku profesorovi, ktorého okamžite spoznala.
“Čo sa preboha stalo?” To bola prvá otázka, hneď ako sa pozrela na dievča.
“Ale nič len náš mladý Pán Pettigrew mal zase dobrý deň.” povedal nedbanlivo.
“Ach, ale toto sa nedá len tak vyliečiť, bude tu musieť zostať aspoň pol týždňa.” povedal a pozerala sa na ňu trošku s obavami.
“No, v tom prípade, ak je to nutné, nechávam vám ju tu.” povedal, zložil ju na jednu z postelí a odišiel.