Chrabromilská 8.-11. kap.- Lillyne slzy
Vonku husto pršalo, takže po chvíli bola celá mokrá a veľmi silno plakala, takže sa to odzrkadlilo aj na jej tvári. Pod očami mala veľké prúdy čiernej špirály, ako vodopády. Šaty, na nej viseli, ako na strašiakovi na vrabce a jej vlasy, tiež nevyzerali dva krát vábne. Ešte stále utekala, až skončila pri jednom starom veľkom strome, pri ktorom si sadla a bez prestania plakala. Bola sklamaná, smutná a nevedela čo vlastne chce. Čo od neho čakala?
*******************************************************************
James poskakoval po izbe celý nesvoj. Keď ho to už nebavilo, zišiel do klubovne pozrieť sa, či sa Lilly vrátila. Jej kamarátky však Jamesovi oznámili správu, že ju odvtedy nevideli, a že sa o ňu dosť boja. James sa rozbehol z klubovne a počul za sebou len krik tých dvoch.
“James kam bežíš?”
On však nereagoval, bál sa o ňu. Bežal tak rýchlo, ako sa mu dalo. Tiež zmokol. Bolo mu to úplne jedno. Vedel, že spravil chybu a musí ju napraviť. Hľadal ju okolo jazera, bežal popri zúrivej vŕbe, okolo Hagridovej chalupy, no nikde ju nevidel. Až po dlhom čase hľadania mu došlo, že je neschopný, ale nedal sa odradiť, hľadal ďalej.
Keď si začal myslieť, že je to márne, zbadal starý strom, pri ktorom sa chúlila drobná osoba v habite s nádhernými červenými vlasmi, ktoré tak miloval. Opatrne sa priblížil. Lilly sa nepohla, ani nemohla, nepočula ho. Sadol si k nej a ona sa strhla, pričom si utrela slzy rukávom habitu.
“Čo tu robíš?” spýtala sa a prerývane dýchala pomedzi plač.
“Nemohol som ťa tu nechať takto. Veľmi ma to mrzí. Odpusť mi.”
Lilly nehovorila. James sa snažil povedať niečo čo by nevyznelo zle, ale nič ho nenapadlo a tak sa rozhodol, že bude najlepšie ak bude mlčať. Po piatich minútach ticha už James neodolal a chytil ju za ruku pozrel sa jej do tváre a utrel jej slzu z líca. Lilly sa len oprela o jeho plece a privrela oči. Sedeli tam tak dlho, no im sa ale zdalo, že tam prišli pred chvíľou. V mysli mali len jeden druhého a posledné udalosti. James si všimol, že Lilly sa trasie a tak sa jej spýtal, či by nešla do hradu. Ona súhlasila. Ako tak kráčali ruka v ruke, Lilly zastavila Jamesa a pozrela sa mu do očí. Do tých jeho krásnych očí v ktorých sa utápala. Keď sa na ňu spýtavo pozrel ona mu povedala tie slová o ktorých už dávno vedel, že ich raz vysloví, teda si to aspoň myslel. Ona mu vždy tvrdila opak.
“James, ľúbim ťa.” usmiala sa na neho.
Jamesa to prekvapilo. A prekvapilo ho aj to, s akým presvedčením mu to povedala, vôbec sa nehanbila a nekoktala. Nebolo jej to trápne ani nič podobné.
“Lilly aj ja ťa ľúbim, ale to ty predsa vieš.” povedal James.
“Ja som si vždy myslela, že si so mňa len strieľaš.” povedala a z líca jej spadla ďalšia slza.
James jej ju utrel a povedal jej tichým takmer priškrteným hlasom: “ Nie nerobil som si srandu. Ja to myslím vážne.” usmial sa na ňu a pred dverami do Rokfortu sa ešte na chvíľu zastavili a len tak sa na seba pozerali. Iní by povedali, že je to blbé len tak stať a nič nehovoriť, lenže im to ticho vyhovovalo, boli spokojní, len si prezerali jeden druhého a mlčali, každý vo svojich myšlienkach. Potom sa spamätali a vošli do Rokfortu, celú cestu nič nehovorili len pri portréte tučnej panej sa na seba usmiali Lilly povedala heslo a obraz ich vpustil dnu. James si myslel, že Lilly pôjde do svojej izby a neostane s ním ako obyčajne, no ona ho potiahla za ruku, sadla si na gauč a on si k nej prisadol. Pozerali sa do ohňa, držali za ruky a boli nevýslovne štastní. Lilly sa oprela o Jamesovo plece a po hodinke zaspala. James sa na ňu ešte hodnú chvíľu díval a nemohol si pomôcť, musel to urobiť. Pobozkal ju na ústa a zaspal.
*********************************************************************
Zobudili sa neskoro ráno, na Siriusove otázky.
“James? Lilly? Čo tu robíte? Kde ste boli celú noc?”
“Nedalo by sa to aj tichšie Sirius?” Spýtal sa čerstvo prebudený James a pozrel sa na Lilly, či ešte spí. Nie ona už na neho pozerala a nechápala čo sa deje.
“No spali sme tu čo asi?” povedal podráždene James.
“Aha, fajn pôjdete na raňajky?” spýtal sa Sirius a žmurkol na Jamesa.
James sa pozrel na Lilly a ona len prikývla a tak sa vybrali držiac sa za ruky za Siriusom s Katie von z klubovne.
Na raňajkách toho veľa nezjedli, veď ani poriadne nemali kedy. Katie s Karin aj s ostatnými Záškodníkmi tých dvoch neustále zasypávali otázkami. James s Lilly sa na nich len usmievali. Občas im povedali na niektoré otázky jednoslovnú odpoveď a to bolo všetko. Nechcelo sa im o tom rozprávať. Keď sa James so Siriusom a tými dvoma dostali do izby Sirius to už nevydržal a začal na Jamesa hádzať novú vlnu otázok.
“James?”
“Hm?”
“Ty si s ňou niečo mal?”
“Nie prečo?”
“Tak prečo je taká, štastná?”
“Asi preto, pretože mi povedala , že ma ľúbi…a ja som jej to povedal tiež.”
“Čo? To si mi nemohol povedať skôr, sme predsa kamaráti nie?”
“Áno sme, ale proste som ťa chcel trošku ponaťahovať.” uškrnul sa na neho.
*********************************************************************
“Tak Lilly, povieš mi už, či s ním niečo máš alebo nie?” dobiedzala Katie
“No, neviem…možno….”
“No tak Lil.” zapojila sa už aj Karin.
“Tak fajn, prišiel za mnou, ja som mu odpustila a povedala som mu…..”
“No čo si mu povedala? Lilly nenaťahuj nás.” prosebne sa na ňu zadívali tie dve.
“Povedala som mu…..že ho ľúbim.”
“Juuuj…Čo?” pišťali tie dve od radosti.
“Konečne, myslela som si, že ten chlapec to bude musieť vzdať.” vravela Katie a usmievala sa na Lilly.
“Fajn tak a teraz by sme mohli íst niekde, ja neviem napríklad do kuchyne osláviť čo hovoríte?” zasnene sa stále rozprávala sama so sebou Katie.
“No ja neviem…..tak dobre.” súhlasila Karin.
“A ty Lilly? Bez teba nepôjdeme, veď ide o tvoju oslavu. Hih.” spýtavo sa na ňu pozreli.
“No myslím, že vzhľadom na to, v akej sme situácii, by sme to mohli risknúť.”
“Super. Lilly ani nevieš aké sme z toho štastné.”
Keď sa dostali do kuchyne a sadli si ku malému stolu, zbadali prichádzajúcich chalanov a tak ich zavolali k sebe. James si sadol ku Lilly , Sirius ku Katie a Karin sa síce spočiatku trošku odsúvala od Remusa, ale keď videla, že ju nejde zjesť tak sa ukľudnila.
Zabávali sa tam ani nie dve hodiny, keď ich to tam prestalo baviť. Rozhodli sa, že to dooslavujú v klubovni. Okolo obeda išli do Veľkej siene trošku zahnať hlad a na večer si dohodli hromadné rande v nepoznateľnej miestnosti.
********************************************************************
“Lilly, prosím ťa poď už, vyzeráš výborne, chalani tam už určite čakajú.” kričala na Lilly do kúpelne Katie.
“Veď hej, počkaj ešte chvíľku.” zakričala jej Lilly.
“Jéjda, veď nejdeme na módnu prehliadku.”
“Ja viem.” povedala Lilly a vyšla z kúpelne taká krásna, že baby zabudli zavrieť ústa.
“Si krásna.” povedala Katie a pozrela sa na Karin, ktorá očividne nemala slov.
“Áno, krásna.” povedala Karin, keď si všimla ako na ňu čumia.
“Ďakujem. Teraz sa môžete íst urobiť vy dve.”
“Dobre.” povedali a vystriedali sa v kúpelke.
Lilly mala na sebe čierne šaty s bielymi bodkami po kolená a vo vlasoch čelenku z rovnakej látky. Vlasy mala rozpustené, čo u nej nebolo obvyklé. Najradšej ich nosila v cope zviazanom zelenou stužkou. Kučery sa jej teraz krásne vlnili okolo krku.
Katie mala na sebe biele šaty a čierne vlasy mala vypnuté do drdola.
Karin mala na sebe sukňu po kolená a top v podobnom odtieni aký majú Lillyne vlasy.
Keď sa všetky tri dobre vyobzerali v zrkadle vybrali sa na šieste poschodie. Stáli pred dverami päť minút a Lilly už začala byť nervózna a keď bola nervózna, bola aj dosť nepríjemná.
“Kde trčia? Nepovedali, že tu budú o siedmej?” začala Lilly. Tie dve sa radšej nezapájali do rozhovoru, pretože vedeli, ako to dopadne.
Keď už chcela Lilly odísť na stene sa objavili veľké dvere a Katie ich otvorila. Záškodníci tam už boli a začali sa ospravedlňovať.
“Prepáčte, nevedeli sme, že tam už stojíte.”
“Dobre to je v poriadku.” povedali Karin s Katie a pozreli sa na Lilly čo povie ona.
“No tak dobre máte odpustené.” napohľad to Lilly vzdala.
“Tak čo tu ideme robiť?” spýtala sa Katie a začala sa obzerať po izbe. Vyzerala útulne. Bolo tam teplo. Steny mali sýto oranžovú farbu, podlaha bola pokrytá kobercom béžovej farby, boli tam kreslá, lampy farby podobnej tej na stene a vyzeralo to tam ako nejaká obývačka.
“No mohli by sme sa zahrať nejakú hru.” povedal Sirius a usmial sa.
“Súhlasím.” odpovedali všetci. Hrali sa rachotiacu sedmu, potom šachy a aj všelijaké slovné hry. Boli tam veľmi dlho až kým sa im všetkým nezačalo zívať. Rozhodli sa íst spať veď na druhý deň mali znova školu.
Lilly sa ešte zastavila pred schodmi do izieb a zavolala Jamesa.
“James, mrzí ma to, ale ja som sľúbila Susan, že s ňou pôjdeš na rande. Ja nechcem ju zase počúvať, ako bude celý mesiac smútiť. Ale medzi nami to ostane takto. Len chcela by som, či by si mohol…..”
James jej zakryl ústa a pošepkal jej:” Áno, pôjdem tam, ale len kvôli tebe.” dopovedal to a pozrel na Lilly ktorej pustil ústa. Tá sa na neho zadívala a pristúpila k nemu bližšie. James sa začervenal a Lilly to dalo jasný signál. Neodolala a pritisla svoje pery na tie jeho. Keď sa od seba ako sa hovorí odtrhli James jej ešte vtisol takú malinkú pusu na ústa a odišiel do svojej izby.