let s l-410
DUBNICA AIR
Hneď po príchode na slávnické letisko som si išiel kúpiť letenku do stánku, vedľa ktorého už parkoval L-410 registrácie OM-ODQ spoločnosti Dubnica Air, s ktorým som mal letieť. Po zakúpení letenky som sa postavil do fronty medzi ostatných . Asi po 30 minútach sa nazbieral potrebný počet pasažierov a tak sa začalo s nástupom na palubu kde som nastúpil medzi poslednými, preto sa mi ušlo miesto 3A vedľa ľavého motora.
Na palube bolo celkovo 21 ľudí, z toho traja členovia posádky a osemnásť cestujúcich. Miest na sedenie však bolo len sedemnásť. Po kontrole leteniek sa ukázalo, že jeden pán si zmýlil nielen číslo letu, ale aj typ lietadla, pretože pôvodne mal letieť s An-2 a nie s L-410 :-) Vyriešilo sa to tak, že jeden chlapík, ktorý letel so svojou malou dcérkou, si ju vzal na kolená a tak sa jedno miesto uvoľnilo. Stevard zavrel dvere, ale žiadne safety demo sa nekonalo :-) Povedal nám iba to, že v prípade potreby vo vreckách sedadiel pred nami nájdeme vrecká na vracanie a že ak chceme, tak sa máme pripútať. Ja som bol však asi jediný, kto toho využil... však človek nikdy nevie :-). Piloti naštartovali motory a rolovali sme na koniec dráhy, kde sme sa otočili a odštartovali. Keďže dráha bola trávnatá, tak sa lietadlo pri štarte strašne triaslo, ale ako náhle sme vzlietli otrasy prestali.
Vo vzduchu som sa cítil veľmi dobre, hlavne keď bolo cítiť, že lietadlo o niekoľko metrov stúpa a zase klesá. Foťákom, s ktorým som detailne zdokumentoval štart, som začal fotiť okolitú krajinu každý kopec a oblak. Trasa viedla smerom na Púchov, kde sme sa otočili a vrátili späť. Pri otáčaní sa lietadlo naklonilo vľavo a tak okolité kopce sa mi stratili z dohľadu a na okamžik som videl to ,čo bolo priamo pod lietadlom. Na ceste späť ma steward upozornil na An-2, ktorý letel vedľa nás a ktorý sa mi podarilo aspoň z diaľky odfotiť.
Začali sme klesať a ja som sa nemohol dočkať toho keď lietadlo dosadne a všetko sa roztrasie :-)) Pri vystupovaní som ešte cvakol lietadlo, čím som spravil svoju prvú spottersku fotku (o kvalite pomlcim).
Trochu ma však mrzela trasa letu. Myslím, že by bolo zaujímavejšie letieť ponad trenčianskym hradom ako nad púchovskými gumárňami. Ja som však neletel kvôli výhľadu, ale kvôli tomu, aby som konečne zistil, aké je to letieť.
Tento zážitok sa mi moc páčil a ďakujem Aluše a Michalovi, že som ho mohol vďaka nim zažiť.
