didasko.estranky.sk

 Téma: Aktívne a pasívne bankové operácie

  banková sústava, banka, emisná banka,  aktívne bankové operácie,  pasívne                     bankové operácie, krátkodobé úvery, strednodobé a dlhodobé úvery,  spotrebný                       úver, účel použitia,  hotovostný, bezhotovostný, kombinovaný  platobný styk,                       formy bezhotovostného platobného styku  využívané v cestovnom ruchu,                             zmenárenské  služby  v cestovnom ruchu,  bankové a nebankové zmenárenské                     miesta, kurzový lístok

Charakteristika a členenie bankovej sústavy

Banková sústava – patrí do nevýrobnej sféry národného hospodárstva. Vo vyspelých ekonomikách je dvojstupňová:

1.      stupeň – emisná banka – nazýva sa aj centrálna banka , banka bánk, banka štátu, ceduľová banka, ústredná banka. Jej cieľom nie je dosahovať zisk. Jej úlohou je :

a.       zabezpečiť stabilitu meny

b.      vydávať bankovky a mince

c.       riadiť peňažný obeh

d.      koordinovať platobný styk a zúčtovanie bánk

e.       vykonávať dozor nad bankovými činnosťami.

Okrem toho:

·        vykonáva funkciu pokladnice štátneho rozpočtu

·        zabezpečuje emisiu štátnych cenných papierov

·        riadi medzinárodný platobný styk

·        riadi devízové hospodárstvo štátu

·        zastupuje krajinu v medzinárodných menových inštitúciách

·        koordinuje rozvoj informačného systému bánk

2.      stupeň – obchodné /komerčné/ banky – ich cieľom je dosiahnuť maximálny zisk. Ich základnou úlohou je prijímanie vkladov a poskytovanie úverov. Vo vzťahu ku svojim klientom vystupujú vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Členenie obchodných bánk

1)      podľa rozsahu vykonávanej obchodnej činnosti:

a.      univerzálne – vykonávajú všetky druhy bankových operácií. Väčšina našich bánk

b.      špecializované – zameriavajú sa iba na určitý okruh bankových operácií. Patria sem:

·         akceptačné banky – akceptujú /prijímajú/ od svojich klientov zmenky na poskytnutý úver

·         depozitné banky – špecializujú sa na vkladové operácie a na poskytovanie krátkodobých úverov

·         devízové banky – vykonávajú devízové operácie

·         hypotekárne banky – poskytujú dlhodobé úvery zaručené nehnuteľnosťou

·         investičné banky – sú zamerané na financovanie investícií

·         komunálne banky – bankové služby poskytujú orgánom miestnych samospráv /miest, obcí/

·         záručné banky – špecializujú sa na poskytovanie bankových záruk pre vybraných klientov

2)      podľa vlastníctva:

a.      štátne

b.      súkromné

c.       kombinované /podiel štátu + súkromných osôb/

3)      podľa právnej formy –  u nás iba akciové spoločnosti

Národná banka Slovenska /NBS/

Charakteristika:

·                je centrálnou bankou SR

·                jej hlavnou úlohou je zabezpečiť stabilitu meny

·                hoci je právnickou osobou so sídlom v Bratislave, nezapisuje sa do OR

·                jej cieľom nie je dosahovať zisk

·                pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov má postavenie ako ministerstvá a iné orgány štátnej správy

Orgány NBS

• banková rada – najvyšší riadiaci orgán. Členstvo v bankovej rade je 5 - ročné. Člen bankovej rady nemôže byť poslancom NR, vo vláde .... Bankovú radu tvorí 11 členov /z nich najviac 3 nemusia byť v pracovnom pomere k NBS /:
• guvernér – vymenúva a odvoláva ho prezident na návrh vlády a po schválení národnou radou
• 2 viceguvernéri – vymenúva a odvoláva ich prezident na návrh vlády a po schválení národnou radou
• 2 vrchní riaditelia – vymenúva a odvoláva ich vláda na návrh guvernéra NBS
• ďalší členovia – vymenúva a odvoláva ich vláda na návrh guvernéra NBS

Menové nástroje NBS

NBS na realizovanie svojej menovej politiky využíva 2 druhy menových nástrojov:

1.      Priame nástroje

·      stanovuje minimálne úrokové sadzby z vkladov, ktoré obchodné banky prijímajú

·      stanovuje maximálne úrokové sadzby z úverov, ktoré obchodné banky poskytujú

·      stanovuje maximálny objem úverov, ktoré môžu obchodné banky poskytovať

·       vydáva ďalšie rámcové pravidlá , ktoré upravujú činnosť obchodných bánk

2.      Nepriame nástroje

·           stanovuje minimálnu mieru povinných rezerv – obchodné banky musia mať v NBS uloženú určitú časť svojich vkladov ako rezervu.

·           určuje základnú sadzbu – je to úroková sadzba, za ktorú si obchodné banky požičiavajú peniaze od NBS.

·           operácie na voľnom trhu -  ide o obchodovanie s cennými papiermi.

Obchodné /komerčné/ banky

Banka –  je to právnická osoba, založená ako akciová spoločnosť. O udelení bankového povolenia rozhoduje NBS, v niektorých prípadoch po dohode s Ministerstvom financií SR

Výška základného imania - minimálne 500 miliónov Sk len v peňažnej forme.

Orgány banky – také ako v každej akciovej spoločnosti:

1.      valné zhromaždenie – najvyšší orgán

2.      predstavenstvo – štatutárny orgán

3.      dozorná rada - kontrolný orgán

Činnosti obchodných bánk /môžu ich vykonávať iba tie právnické osoby, ktoré majú na ich výkon povolenie:

1.      prijímanie vkladov – vklad/depozit/

2.      poskytovanie úverov – úrok – 

3.       iné činnosti  - leasing, zmenárenská činnosť

Aktívne a pasívne bankové operácie

Aktívne bankové operácie – sú to tie činnosti, ktorými sa mení objem aktív. Zahŕňajú:

·         úverové operácie

·         investičné činnosti

Úverové operácie – banka v nich vystupuje ako veriteľ.

Bankový úver – predstavuje dočasné požičanie peňazí obchodnou bankou /veriteľ/ jej klientovi /dlžník/ za určitú cenu – úrok.

Banka pri rozhodovaní o poskytnutí úveru musí brať do úvahy nasledovné princípy:

1. zmluvný princíp – úverový vzťah medzi bankou a klientom sa vždy zakladá podpísaním zmluvy o úvere /zmluva musí byť vždy písomná/.
2. princíp účelovosti - kúpa nehnuteľnosti, predmetov dlhodobej spotreby,
3. princíp návratnosti – žiadateľ o úver nemá na úver žiadny právny nárok.
4. princíp zabezpečenia úveru – predstavuje opatrenia, ktoré umožňujú úspešne uplatniť nároky banky voči dlžníkovi alebo voči tretej osobe a tak dosiahnutie splatenie úveru.
5. princíp zúročiteľnosti – dlžník je povinný od momentu poskytnutia úveru platiť dohodnutú výšku úrokov. /v prípade omeškania aj sankčné úroky/
6. princíp terminovanosti – znamená splatenie úveru v dohodnutom termíne splatnosti.

Základné druhy úverov  - Krátkodobé úvery:

1.  kontokorenský úver – ide o kombináciu vkladového a úverového účtu. Ak sú výdavky klienta väčšie ako príjmy, účet sa dostáva do debetu, ale len do výšky úverového limitu.

2.  eskontný úver – úver je krytý zmenkami. Banka nakupuje od klienta zmenky pred ich splatnosťou za nominálnu hodnotu zníženú o diskont – úrok. V čase jej splatnosti ju predkladá zmenkovému dlžníkovi na úhradu.

3.  ručiteľský úver – úver krytý ručením treťou osobou.

4.  lombardný úver – úver, ktorý je zabezpečený založením hnuteľného majetku (cenné papiere, drahé kovy, umelecké diela, tovar, zásoby). Výška lombardného úveru je od 60 – 90% z hodnoty zálohy.

5.  účelový (spotrebiteľský) úver – poskytuje sa jednotlivcom na nákup tovaru a služieb, napr. dovolenky

6.  faktoringový úver – odkúpenie krátkodobých pohľadávok

Základné druhy úverov  - Strednodobé a dlhodobé úvery

1.  Emisná pôžička – úver je poskytnutý odkúpením dlhopisov, ktoré dlžník (podnik) emituje za účelom obstarania finančných zdrojov. Emitent sa obracia s ponukou na odkúpenie dlhopisov na širokú verejnosť. Emisiu dlhopisov zabezpečuje banka, pričom spravidla časť dlhopisov odkúpi a tým poskytne podniku emisnú pôžičku. Po uplynutí lehoty splatnosti vyplatí podnik majiteľom dlhopisov ich menovitú hodnotu a úrok.

2.  Pôžička na úverový úpis – dlžník podpíše banke záväzkovú listinu – úverový úpis

3.  Hypotekárny úver – hypotekárne obchody môže uskutočňovať každá komerčná banka ak dostane na túto činnosť povolenie od Národnej banky Slovenska. Hypotekárny úver banka poskytuje právnickým i fyzickým osobám na výstavbu, rekonštrukciu a údržbu nehnuteľností. Ide o dlhodobý úver s lehotou splatnosti minimálne 5 a najviac 30 rokov. Vo vyspelých štátoch je to minimálne 15 – 20 rokov. Úver musí byť zabezpečený záložným právom. Záložné právo je právny prostriedok zabezpečenia pohľadávok (ručí sa za úver inou nehnuteľnosťou). Úver sa môže poskytnúť do výšky 60% hodnoty založenej nehnuteľnosti. Žiadateľ o hypotekárny úver musí spĺňať dve podmienky:

-  musí vlastniť nehnuteľnosť, ktorú využije na krytie úveru,

-  musí mať dostatočný príjem na splácanie úveru a úrokov.

4.  Komunálny úver – je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti majetku obce. Je financovaný prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou bankou.

5.  Účelový (spotrebný) úver – poskytuje sa väčšinou jednotlivcom na financovanie predmetov dlhodobej spotreby. Môže byť krátkodobý alebo strednodobý.

Pasívne operácie obchodných bánk
 
Podstata – ide o sústreďovanie cudzích zdrojov kt. predstavujú rozhodujúcu časť bankového kapitálu potrebného na podnikanie
- banka tu vystupuje ako dlžník
 
Formy sústreďovania cudzieho kapitálu:
1. vklady
o v užšom zmysle
•  vklady na požiadanie
•  úsporné vklady
•  termínované vklady
o v širšom zmysle
•  vkladové listy
•  bankové obligácie
2. úvery a pôžičky
o od centrálnej banky
o od iných obchodných bánk

Faktory dôležité pre obchodnú banku pri získavaní cudzích zdrojov:
- štruktúra získaných zdrojov – podľa doby uloženia banka rozhodne o ďalšom použití týchto prostriedkov
- výška úroku ktorú sa banka zaväzuje zaplatiť

Vklady na požiadanie
- ide o vklady na videnie, vista vklady, denné vklady
- klienti ukladajú peniaze na svoj bežný účet a môžu nimi voľne disponovať
- ide o vklady bez časovej viazanosti
- pre banku sú veľmi nákladným a najmenej stabilným cudzím zdrojom
- z hľadiska likvidity predstavujú pre banku veľké riziko
- sú najmenej úročené
- druhy vkladov na požiadanie:
o vklady podnikateľských subjektov – tvoria najväčší podiel
o vklady obyvateľstva
o vklady vlády a miestnych orgánov
o vklady bánk
o ostatné vklady
 
Vklady na požiadanie podnikateľských subjektov
- predstavujú bežný účet podnikateľského subjektu,
- môže byť bez úverového rámca al. s úverovým rámcom,
- na bež. Účte bez úverového rámca musí byť určitý zostatok peňažných prostriedkov,
- bežný účet je určený na ukladanie peňazí a na realizáciu platobného styku pre PO a FO.
 
Vklady na požiadanie obyvateľstva
- podiel týchto vkladov rastie najmä s rozširujúcim sa bezhotovostným plat. stykom,
- obyvateľstvo využíva tieto vklady na úhradu svojich platobných záväzkov,
- existujú rôzne podoby týchto vkladov – sporožírový účet, osobný účet.
 
Vklady na požiadanie vlád a miestnych orgánov
- predstavujú malý podiel na celkových vkladoch na požiadanie,
- vznikajú v priebehu rozpočtového roka z prechodného prebytku príjmov nad výdavkami.
 
Vklady na požiadanie bánk v iných bankách
- súvisia s technikou vykonávania platobného styku a zúčtovania medzi bankami,
- niekedy si malé banky ukladajú svoje prostriedky vo veľkých bankách z dôvodu zachovania likvidity a stability al. príp. z iných dôvodov,
- na oboch stranách dlžnícko-veriteľského vzťahu vystupujú banky.
 
Úsporné vklady
- slúžia na dlhodobejšie uloženie prostriedkov klienta,
- nemožno ich využívať v platobnom styku,
- pre banku sú pomerne stabilným úverovým zdrojom,
- banka pri nich poskytuje vyšší úrok ako v prípade vkladov na požiadanie,
- najčastejším dokladom o vklade je vkladná knižka
 
Druhy účtov na kt. sú organizované úsporné vklady:
o vkladové účty – sú najčastejšie a spojené s vkladnou knižkou
o účty majetkového sporenia – ukladajú sa na nich vklady slúžiace na dlhodobé investovanie do CP
o účty stavebného sporenia – sú spojené so štátnou prémiou a organizujú ich špecializované stavebné sporiteľne
o účty poistného sporenia – kombinácia úsporného vkladu a životného poistenia
 
Termínované vklady
- sú to dlhodobejšie viazané vklady,
- klient sa dobrovoľne zaväzuje nedisponovať s vkladom po určitý čas – termín,
- prostriedky sú uložené na vkladovom účte kt. je určený len na uloženie peňaž. prostriedkov,
- pre banku sú pomerne stabilným úverovým zdrojom,
- základnou podmienkou na otvorenie účtu je zmluva a zloženie zákl. vkladu,
- sú často spojené s rôznymi výhodami, napr. pohyblivá úroková sadzba, výplata jednorazovej prémie a pod.,
- sú úročené vyššou úrokovou sadzbou kt. je odstupňovaná podľa výšky vkladu, doby splatnosti a trvania výpovednej lehoty.
 

Členenie termínovaných vkladov:
o krátkodobé – výber prostriedkov je obmedzený od 1 do 12 mesiacov
o strednodobé – výber  prostr. je obmedzený od 1 do 4 rokov
o dlhodobé – vklady uložené na viac ako 4 roky
 
Spôsoby výberu termínovaného vkladu:
- určenie termínu splatnosti, napr. o 3 mesiace od uloženia
- určenie výpovednej lehoty, napr. 1 rok
- kombinovanie – výber najskôr o rok a výpovedná lehota 2 mesiace dopredu
 
V prípade výberu vkladu pred stanoveným termínom výberu al. pred uplynutím výpovednej lehoty, banka uplatňuje voči klientovi sankčné poplatky. Ich výška závisí od predčasne vybranej sumy a dĺžky nedodržanej lehoty. Klient ale nemusí vklad po uplynutí termínu vybrať, ale môže požiadať o predĺženie – prolongáciu a stanovenie ďalšieho termínu výberu.
 
Vkladové listy a bankové obligácie – banka získa cudzie zdroje predajom vkladových listov a bankových obligácií
 

Vzťahy medzi bankami

Žiadna banka nemôže uskutočňovať svoje aktivity bez spojenia s inou bankou – ide o medzibankový styk.

Platobný styk môže byť:

6. • kombinovaný
   • hotovostný – môže sa uskutočniť aj bez účasti bánk
   • bezhotovostný – môže sa uskutočniť iba za účasti bánk – realizuje sa prostredníctvom účtov.

Medzibankový platobný styk – naše banky ho vykonávajú iba prostredníctvom Bankového a zúčtovacieho centra Slovenska, a. s. , ktoré otvorí každej banke účet v tuzemskej i cudzej mene podľa požiadaviek – banky si navzájom bezhotovostne vyrovnávajú svoje pohľadávky a záväzky prostredníctvom tzv. clearingového centra /teda nie každá banka s každou/

Rozoznávame 3 základné formy medzibankového platobného styku /pozri l. ročník/:

6. • príkaz na úhradu
   • príkaz na inkaso
   • príkaz z tretej strany – môže sa realizovať iba za podmienok, ktoré určila Národná banka Slovenska

Moderné formy platobného styku – elektronické bankovníctvo

6. • platobné karty
   • telephonebanking – klient na spojenie s bankou využíva telefón /Sporotel, Dialóg..../
   • e-mail banking – klient na spojenie s bankou využíva internet
   • internetbanking – klient na spojenie s bankou využíva internet
   • mobilbanking – využíva mobil, je potrebná SIM karta s aplikáciou bankového menu
   • homebanking – komunikácia priamo z kancelárie alebo z domu. Okrem počítača je potrebné aj softvérové vybavenie, ktoré poskytne banka.
   • virtuálna karta – je určená len pre fyzické osoby , na bezhotovostné nákupy prostredníctvom internetu v tzv. virtuálnych obchodoch – nie na výber hotovosti alebo platby na platobných termináloch

Bankové riziká

Každé podnikanie je spojené s rizikom. Pri bankách rozoznávame:

1)      externé riziká – vznikajú nezávisle od činnosti obchodnej banky, banka ich svojou činnosťou nemôže ovplyvniť. Patria sem:

• politické riziká – sú najvýznamnejšie. Ich veľkosť je rôzna. Vznikajú náhle, často neočakávane a ich dôsledky sú katastrofálne. Je veľmi zložité týmto rizikám čeliť.
• teritoriálne riziká – súvisia s politickými rizikami. Je to komplexné zhodnotenie pravdepodobnosti vzniku viacerých druhov rizík v určitom teritóriu. Napr. v dôsledku vojny alebo embargu sa neuplatňujú predpokladané podnikateľské aktivity.
• menové riziko – spočíva v pravdepodobnosti prijatia menových opatrení /devalvácia, revalvácia, nulifikácia meny/. Veľký vplyv na toto riziko má inflácia. Znakom týchto rizík je skutočnosť, že menový vývoj sa môže rýchlo narušiť, ale obnova menovej rovnováhy je dlhodobá záležitosť.
• kurzové riziko – súvisí s menovým, prejavuje sa vo vzťahu k zahraničným menám. Spočíva v tom, že suma kurzových strát môže byť vyššia ako suma kurzových ziskov.
• úrokové riziko – spočíva v zmene úrokových sadzieb. Ich pokles zapríčiní nižšie príjmy banky, alebo zníži trhovú hodnotu banky.

2)      interné riziká – banka ich môže svojou činnosťou ovplyvniť. Patrí sem:

• úverové riziko – závisí od bonity klienta, ktorému banka poskytuje úver. Banka sa preto snaží získať čo najviac informácií o ekonomickej situácii svojich klientov
• riziká majetkových účastí – vzniká pri investovaní do akcií iných spoločností. Pri ich bankrote môže prísť o všetky vložené prostriedky.
• riziko chybného dohľadu – v prípade ak banka uplatní také opatrenia, ktoré ešte zhoršia situáciu v banke
• platobné riziko - môže spôsobiť, že platba nebude vykonaná včas, alebo sa nevykoná vôbec
• likviditné riziko – spočíva v ohrození likvidity banky
• manažerske riziko – je to riziko zlého riadenia – nekvalifikovanosť alebo neskúsenosť riadiacich pracovníkov
• technické a technologické riziká - súvisia so zlyhaním hardveru alebo softvéru banky.