Základné pojmy
6. 10. 2011
Základné pojmy
Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu statkov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.
Delí sa na :
1. mikroekonómiu – skúma správanie jednotlivých podnikov, domácností
2. makroekonómia – skúma celú ekonomiku – celé národné hospodárstvo
Ekonomika má viaceré významy. Chápeme ju napríklad ako oblasť (územie), kde prebieha hospodársky proces, alebo ako činnosti, ktoré v hospodárstve prebiehajú.
Potreby a uspokojovanie potrieb
Potreby sú vrodené alebo získané požiadavky ľudského organizmu, ktoré si človek uvedomuje ako pocity nedostatku a snaží sa ich odstrániť.
Potreby rozdeľujeme podľa jednotlivých hľadísk:
1. podľa významu
- základné (primárne) – životne nevyhnutné, sú spojené s biologickými potrebami človeka – jesť, piť
- vyššie (sekundárne) , tie rozdeľujeme na luxusné (viažu sa na určitý stupeň životnej úrovne, napr. mať auto) a kultúrne (sú spojené s duševnými požiadavkami človeka (divadlo, kino, kniha, vzdelanie)
2. podľa subjektu
- individuálne – týkajú sa jednotlivca (potreba kúpiť si kolieskové korčule)
- kolektívne – týkajú sa skupiny ľudí, prípadne celej spoločnosti (kanalizácia v obci)
3. podľa charakteru
- fyzické (materiálne) – potreba stravovania, odievania
- duševné – potreba vzdelávania, kultúrneho vyžitia
- sociálne – potreba priateľstva.
Uspokojovanie potrieb
Potreby môžeme uspokojovať rôznym spôsobom:
1. statkami
2. službami
Statky sú prostriedky, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb. Sú výsledkom výroby alebo prírody.
Statky rozdeľujeme na:
- podľa spôsobu získania
- voľné – vyskytujú sa zdanlivo v neobmedzenom množstve (voda, vzduch, svetlo, morská voda)
- vzácne (ekonomické) – sú výsledkom hospodárskej činnosti a vyskytujú sa v obmedzenom množstve (potraviny, nábytok)
- podľa účelu použitia
- spotrebné – slúžia na bezprostredné uspokojovanie potrieb (napr. jednorázovo – potraviny, alebo dlhodobo – elektrické spotrebiče)
- kapitálové – slúžia na výrobu ďalších statkov a služieb (napr. stroje, materiál)
- podľa charakteru
- hmotné – majú materiálny charakter (výrobky, suroviny)
- nehmotné – majú nemateriálny charakter (slnečné žiarenie, softvér)
Služby sú cudzie činnosti, ktoré uspokojujú potreby svojim priebehom.
Rozoznávame:
- vecné služby (materiálne) – viažu sa na statky (oprava obuvi)
- osobné (nemateriálne) – viažu sa na jednotlivca (pedikúra, manikúra)
Zdroje uspokojovania potrieb
Väčšinu potrieb uspokojujeme pomocou vzácnych ekonomických statkov, ktoré musíme najskôr vyrobiť. Na ich vytvorenie musíme zabezpečiť vstupy, ktoré označujeme aj pojmom výrobné faktory (inputy, výrobné činitele). Tie sa v procese výroby menia na výstupy (outputy, výkony).
Výroba je činnosť, pri ktorej sa menia vstupy na výstupy
Vstupy ––––> výroba ––––> výstupy
Výrobné faktory výkony
(práca, pôda, kapitál) (služby, statky)
Výsledkom výrobnej činnosti sú výkony, ktoré majú podobu statkov a služieb. Na označenie statkov používame pojem výrobky.
Výrobok je hmotný statok, ktorý je výsledkom výroby. Je určený na vlastnú spotrebu v podniku alebo na ďalšie použitie vo výrobe.
Tovarom označujeme statky a služby, ktoré sú určené na predaj.
Základné výrobné faktory
1. pôda
2. práca
3. kapitál
Pôda a prírodné zdroje predstavujú všetko, čo človek získava z prírody a využíva pri výrobe statkov a poskytovaní služieb. (základnými zložkami prírodných zdrojova sú nerastné bohatstvo, lesy, pramenitá voda, vzduch, vietor a pod.)
Práca je cieľavedomá činnosť ľudí zameraná na tvorbu statkov a služieb, ktoré uspokojujú ich potreby.
Kapitál sú všetky statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov a služieb. Jeho súčasťou sú aj peniaze potrebné na výrobu. Rozlišujeme :
1. fyzický kapitál – predstavuje statky, ktoré slúžia na výrobu ďalších statkov alebo poskytovanie služieb
2. peňažný kapitál – predstavuje peniaze (vlastné zdroje, cudzie zdroje)
Vlastnosti výrobných faktorov:
1. sú vzácne , ich množstvo je obmedzené (napr.zmenšuje sa zásoba pitnej vody)
2. majú alternatívne použitie – t. j. viažu sa na rôzne účely (napr. pôda – poľnohospodárstvo, stavebný pozemok, výstavba dialníc)
Vlastníctvo výrobných faktorov prináša majiteľom dôchodky (príjmy):
Pôda – renta
Práca – mzda
Kapitál – zisk, úrok.
Základné ekonomické otázky, typy ekonomík
Každá ekonomika rieši 3 základné ekonomické otázky
Čo vyrábať?
Čo vyrábať?
Ako vyrábať?
Pre koho vyrábať?
Podľa spôsobu riešenia týchto otázok rozlišujeme štyri typy ekonomík:
1. tradičná
2. príkazová
3. trhová
4. zmiešaná
Tradičná ekonomika
- rieši základné ekonomické otázky na základe inštinktov, zvykov. Inštinkt je vrodený spôsob správania, zvyk je činnosť, ktorá prechádza z generácie na generáciu.
Medzi základné znaky patrí málo rozvinutý, prekonaný typ ekonomiky (existoval v prvotnopospolnej spoločnosti).
Príkazová ekonomika
- všetky otázky rieši štát.
Základnými znakmi sú štátne vlastníctvo, centrálne plánovanie, riadenie, nedostatková ekonomika. Ekonomickým centrom je štát – ten plánuje, riadi, kontroluje
Trhová ekonomika
- základné otázky rieši trh a to:
O tom čo sa bude vyrábať, rozhodujú spotrebitelia, ktorých voľba závisí od ich príjmov a ochoty spotrebúvať, výrobcovia sa riadia záujmom dosiahnúť zisk
O tom ako sa bude vyrábať, rozhoduje konkurencia medzi výrobcami, usilujú sa znížiť náklady, rozhodujú o použití vhodných technológií a postupov
O tom pre koho sa bude vyrábať rozhoduje trh prostredníctvom ponuky a dopytu.
Základnými znakmi trhovej ekonomiky je súkromné vlastníctvo, trhový mechanizmus, voľná tvorba cien a konkurencia.
Zmiešaná ekonomika
Základom je trhový mechanizmus, prevláda súkromné vlastníctvo. O jednotlivých otázkach rozhoduje trh, ktorý je ovplyvnený zásahmi štátu do ekonomiky. Plní úlohu regulátora, určuje zákony, na druhej strane vytvára vhodné podnikateľské prostredie. Štát sa usiluje dosiahnúť ciele prospešné pre celú spoločnosť: rieši nezamestnanosť, podporuje školstvo, zdravotníctvo.
Patria tu všetky hospodársky vyspelé ekonomiky, aj Slovensko.
Riešenie základných ekonomických otázok v zmiešanej ekonomike
ČO VYRÁBAŤ?
Odpoveď na otázku dávajú spotrebitelia svojím rozhodovaním, čo si kúpia a čo nie. Rozhodujú sa najmä na základe svojich potrieb a výšky príjmov. Výrobcovia budú vyrábať výrobky , o ktoré majú spotrebitelia záujem, lebo len vtedy výrobky predajú a môžu dosiahnuť zisk.
AKO VYRÁBAŤ?
O tejto otázke rozhodujú ostatní výrobcovia, konkurenti. Každý z nich chce dosiahnúť čo najvyšší zisk, preto sa snaží znížiť vstupy. Jedným zo spôsobov znižovania vstupov je zavedenie nových výrobných postupov (technológií)
PRE KOHO VYRÁBAŤ?
Táto otázka sa rieši na trhu výrobných faktorov. Každý trh stanovuje svoju cenu. Otázka Pre koho vyrábať rieši, ako sa budú rozdeľovať výsledky výroby, kto bude spotrebiteľom statkov a služieb.
Hospodárstvo
Každá domácnosť predstavuje určité hospodárstvo. Ľudia, ktorí v ňom žijú, vykonávajú rôzne činnosti. Zabezpečujú statky a služby, aby si uspokojili svoje potreby. Domácnosti považujeme za najnižší stupeň hospodárstva.
Hospodáriť znamená rozhodovať sa o tom, aké statky a služby budeme používať na uspokojovanie potrieb, ako ich získame a ako ich spotrebujeme. Keďže zdroje sú obmedzené, hospodárenie znamená vždy voľbu medzi niekoľkými možnosťami.
Krajina ako celok predstavuje hospodárstvo, ktoré tvoria hospodárske jednotky.
Hospodárstvo je súhrn hospodárskych jednotiek a ich činností, ktorých cieľom je uspokojovanie ľudských potrieb.
Základnými hospodárskymi jednotkami sú:
1. domácnosti
2. podniky
3. štát
Hospodárske jednotky sú od seba navzájom závislé.
Domácnosti
predstavujú na jednej strane spotrebiteľov, ktorí spotrebúvajú statky a služby, na druhej strane ponúkajú svoju prácu, za ktorú dostávajú mzdu, ktorú použijú na nákup statkov a služieb
Podniky
sú základným článkom ekonomiky. Využívajú výrobné vstupy na výrobu statkov a služieb, väčšinou s cieľom dosiahnúť zisk.
Štát
je špecifickou hospodárskou jednotkou. Na jednej strane dostáva od domácností a podnikov statky a služby, prácu , dane a poplatky. Na druhej strane poskytuje podnikom a domácnostiam platby. Štát obstaráva statky a služby na verejný účel (napr. osvetlenie).
Deľba práce
Ľudia sa líšia nielen svojimi potrebami, ale aj tým , ako sa podieľajú na obstarávaní statkov a služieb, t.j. akú prácu vykonávajú.
Deľba práce je proces rozdelenia práce medzi jednotlivcov alebo skupiny ľudí.
Z hľadiska vývoja rozlišujeme
1. prirodzenú deľbu práce
Prirodzená deľba práce je historicky prvá forma deľby práce. Ľudia si rozdeľovali prácu podľa osobných predpokladov (muži, ženy)
2. spoločenskú deľbu práce
· V dôsledku rýchleho rozvoja ľudskej spoločnosti sa neskôr oddelilo poľnohospodárstvo od pastierstva a lovu a vznikla prvá spoločná deľba práce.
· Rozvoj poľnohospodárstva (napr. objavenie pluhu) a pastierstva (spracovanie koží) viedlo k potrebe vzniku ďalších činností (napr. kováčov, obuvníkov, pekárov). Oddelenie remesiel od poľnohospodárstva a pastierstva predstavuje druhú spoločenskú deľbu práce.
· Rozdelenie práce na jednotlivé činností vyvolalo potrebu výmeny výsledkov týchto činností. Miestom výmeny sa stal trh. Vzniká tovarová výmena a obchod. Oddelenie obchodu od ostatných činností sa označuje ako tretia spoločenská deľba práce.
1. spoločenská deľba práce = poľnohospodárstvo + pastierstvo
2. spoločenská deľba práce = poľnohospodárstvo+pastierstvo+remeslá
3. spoločenská deľba práce=poľnohospodárstvo+pastierstvo+remeslá+obchod
Súčasné formy rôzne podniky vyrábajú rôzne statky a poskytujú rôzne služby. Hovoríme, že podniky sa špecializujú. Špecializácia je zameranie ľudí alebo podnikov na určitý druh práce.
Špecializácia predpokladá spoluprácu. Hovoríme ,že podniky medzi sebou kooperujú. Kooperácia je spolupráca niekoľkých osôb alebo skupín zameraná na dosiahnutie rovnakého cieľa.
Rozlišujeme
1. vnútropodnikovú deľbu práce – vo vnútri podniku sa úlohy rozdelia na čiastkové úlohy, ktoré vykonávajú jednotlivé útvary a jednotlivci
2. medzipodnikovú deľbu práce – každý podnik sa špecializuje na výrobu určitých statkov alebo služieb
Ďalšie delenie:
1. vnútroodvetvová deľba práce – v rámci jedného odvetvia - napr. v rámci priemyslu (strojárstvo, chemický priemysel)
2. medziodvetvová deľba práce – medzi jednotlivýmim odvetviami , napr. poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel.
3. národná deľba práce – deľba prebieha v rámci jedného štátu
4. medzinárodná deľba práce – uskutočňuje sa medzi krajinami.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.