Prológ
Náš príbeh začína v dobách, dávno zapadnutých prachom. Boli to časy, keď múdrosť elfov, sídliacich v hlbinách lesov, presahovala vedomosti každej inej rasy a moc čarodejníc ovládala všetky živly Zeme. Časy, keď sa v tieňoch zakrádali upíry a vo vysokých vrchoch vládli magickí draci.
Upíry, dovtedy žijúci len v malých klanoch, sa spojili a presvedčili ľudí aby im pomohli ovládnuť svet. Nenávideli elfov, ktorých nedokázali premôcť vďaka ich skúsenostiam a dokonalej schopnosti splynúť s lesom. Nenávideli čarodejnice, ktoré odrážali ich útoky mocou živlov. Ľudí považovali za ľahký nástroj, ktorý im pomôže zvíťaziť. Nasľubovali im moc, bohatstvo, slávu, výmenou za pomoc pri vyhladení ostatných rás. No podcenili ich. Tým, že im poskytli istú ochranu, sa ich počet neuveriteľne znásobil. Vďaka svojej vytrvalosti, ktorú dostali od prírody, vyhrávali väčšinu bitiek. Neuvedomovali si, čo vlastne robia. Túžili len po jedinom, víťazstve.
Elfovia, čarodejnice, draci, víly a všetky ostatné rasy sa nakoniec presídlili na jediný ostrov, posledné miesto ich odporu. Zopár ľudí, ktorých upíry úplne neomámili, si uvedomilo, že upíry, aj keď im ľudia pomôžu zvíťaziť, ich aj tak nakoniec zabijú. Presťahovali sa na ostrov, kde sa zaviazali slúžiť mu a chrániť ho. Elfovia im predali svoju múdrosť, čarodejnice ich naučili ovládať živly a draci ich vycvičili v sile. Nazvali ich Ochrancovia.
Po výcviku sa teda aj s poslednými zvyškami armády vybrali bojovať o slobodu. Po mnohých prehratých bitkách, keď celá Zem nasiakla krvou, sa posledný dvaja Ochrancovia rozhodli pre poslednú možnosť záchrany ostrova. Pomocou mágie, ktorú im poskytla Bohyňa, ho oddelili od Zeme a vytrhli z priestoru aj času, ktorý tam plynul. Ostrov tak získal maximálnu ochranu.
Oba svety žili niekoľko rokov nezávisle od seba. Na deň čo deň oba svety upadali. Od pradávna patrili k sebe a teraz už nedokázali existovať osamote.
Bohyňa sa teda rozhodla vytvoriť Kľúč. Magický predmet nevýslovnej moci. Mal schopnosť premiestňovať bytosti z jedného sveta do druhého, a tým ich navzájom spájať. Mal takisto mnoho iných schopností, ktoré však zostali pre nezasvätených skryté.
Ochrancovia, ktorým bol Kľúč zverený, potajme navštívili Zem. Namiesto toho aby videli upírov kruto vládnucich nad ľuďmi, stretli ich len znovu zakrádajúc sa v tme. Ľudia, vycvičení z dlhých bitiek s ostatnými rasami, dokázali ľahko poraziť málopočetnú rasu upírov, ktorá najviac trpela oddelením svetov, pretože bola na svete najstaršia. Upíry, vyštvaní ľuďmi hlboko do lesov, z pomsty striehli počas tmavých nôc a zabíjali každého, kto sa odvážil túlať sa v noci sám. Vytvorením Kľúča sa nad nimi uvalila kliatba noci. Nedokázali už viac vyjsť na slnečné svetlo, ktoré by ich spálilo na popol. Stali sa otrokmi noci.
Podobne aj, dovtedy zabudnutá rasa lykantropov, agresívnych krížencov človeka a rôzneho dravého zvieraťa, bola touto kliatbou postihnutá. Nemohli sa už premieňať kedykoľvek chceli. Stali sa z nich služobníci splnu. Začali loviť ľudí, nad ktorými už nevisela ochrana ani elfov či čarodejníc, ani upírov. Medzi upírmi a vlkolakmi bola odjakživa istá nenávisť a teraz sa ešte viac prehĺbila. Museli sa deliť o korisť a preto medzi nimi vznikali mnohé boje. Ľudia sa teda začali báť tmy, počas ktorej tieto bytosti, nazývané „Deti noci“ lovili. Vymýšľali mnoho príbehov pre svoje deti, aby sa báli splnu, počas ktorého sa vlčie zavýjanie nieslo vzduchom, a tmavým uličkám, kde na nich striehli ostré zuby upírov.
Jeden z Ochrancov zaviazal svoj život pomoci ľuďom. Pomocou Kľúču sa neustále vracal na Zem, kde vďaka jeho obrovskej mágii, ktorú v sebe Kľúč mal, tajne ochraňoval ľudí. Druhý Ochranca sa vrátil naspäť na ostrov, kde dožil svoj dlhý a pokojný život.
Teraz preskočme niekoľko tisíc rokov, počas ktorých sa prestriedalo mnoho Ochrancov a vypočujme si príbeh mladého dievčaťa z ostrova, magického sveta nazývajúceho sa Ultima Thule.
Jej príbeh nášho sveta...