3. kapitola
„Čože?!“ pozrel na starca muž predomnou so značne pochybovačným pohľadom. Celý kruh narušila vlna znepokojenia. Ako inak, Kľúč je najmocnejšií druh mágie, aký kedy existoval a aký kedy existovať len bude.
„Pozri sa na jej oči...“ sklopila som zrak.
„Najprv chcem vedieť, kde je Malkécia!“ protestovala som rozhodne.
„Pred tebou,“ usmial sa starec a za jeho chrbtom sa pomaly objavovalo obrovské mesto. Väčšie než som kedy videla, väčšie než som si kedy predstavovala. Celé mesto pozostávalo z obrovských budov s viac než sto poschodiami. Na okraji mesta stáli malé domčeky so záhradkami.
„Tak tu ju máš a teraz mu dovoľ pozrieť sa ti do očí,“ prerušil môj šok starec. Pozrela som na muža predomnou.
„Ale nech si dá dolu kapucňu,“ namietla som. Muž si stiahol kapucňu a odhalil tvár. Dokonale ma prekvapil. Mohol mať toľko čo ja, ale jeho hlas znel oveľa staršie. Mal dlhšie čierne vlasy a tmavé oči, že mi nebolo jasné, či sú hnedé alebo až čierne. Nahodil chladný pohľad a zadíval sa mi do očí. Zrazu sa na jeho tvári zjavil prekvapený výraz.
„Ona... ona... má tam znaky Kľúča...“ spýtavo pozrel na starca. Ten len s úsmevom prikývol.
„Poď dovediem ťa pred radu,“ chtiac, či nechtiac som sa pobrala za ním.
Prechádzali sme ulicami, kde pobehovali deti. Pomali sme sa blížili k jednej z väčších budov. Avšak ešte predtým, než sme k nej došli, zabočili sme vpravo a prišli až k veľkému, nádherne vytesanému oblúku. Starec zatlačil na veľkú špirálu, vytesanú na pravej strane oblúka medzi ostatnými runami a ornamentami a vošiel do oblúku. Von z neho však nevyšiel. Spýtavo som pozrela na Torrona, no on na mňa len panicky vyvalil oči. Postupne do oblúka vstupovali postavy v plášťoch, až zostali len poslední dvaja. Muž, ktorý so mnou hovoril na okraji lesa a jeden z jeho „kolegov“.
„Až po tebe,“ s úškrnom ukázal na oblúk. Hrdo som prešla oblúkom. Bolo to hnusné, ako keď sa ocitnete v nejakom mixéry. Keď sa „mixérovanie“ konečne skončilo, ocitla som sa uprostred veľkej chodby. Krútila sa mi hlava a ledva som sa udržala na nohách. Torron bol na tom podobne.
„V pohode?“ zachytil ma niekto tesne predtým ako som spadla na zem. Bola to jeden z tých postáv v čiernych plášťoch. Pritom ako ma chytala, jej skĺzla kapucňa na plecia. Vďačne som jej pozrela do tváre. Bolo to asi o rok mladšie dievča ako ja a rozhodne to bola elfka. Mala dlhé rovné gaštanovo hnedé vlasy, ktoré jej siahali pod plecia a hravé čokoládovo hnedé oči. Pustila ma a postavila sa k ostatným, ktorý si tiež začali skladať kapucne. Všimla som si, že všetci sú v podobnom veku ako to dievča, no všetci ostatný boli chlapci. Bolo tu veľa elfov a zopár čarodejníkov. Muž, ktorý so mnou vtedy rozprával bol rozhodne čarodejník z Veľkého kniežactva draka, zrejme aj jazdec. To mnohé vysvetľovalo. Väčšina dračích jazdcov bola dosť arogantná a drzá.
Keď sme už všetci stáli na chodbe, pobral sa starec, nasledovaný ostatnými smerom k dvojkrídľovým dubovým dverám. Bez dotknutia ich otvoril a vstúpil do nádherbnej kruhovej sály s mohutnými stoličkami, umiestnenými po jej obvode. Bolo ich 10, na keždej strane 5 a na niekto každej sedel. Vpredu, oproti dverám, bola ešte jedna, no oveľa zdobenejšia a bola prázdna. Na tú si sadol starec v striebornom plášti. Všetci v tmavých plášťoch sa postavili ku stene na oboch stranách dvier a zavreli ich. Muž sa postavil pred ne. Nevedela som, čo mám robiť.
„Predstúp!“ prikázal mi starec. Podišla som do stredu kruhu.
„Stojíš pred radou Malkécie. Som Starší tejto rady, Meurim Goldaw. Tvoje meno!“ mlčala som.
„Meno!“ zopakoval.
„Meno značí moc, ak ho vieme správne používať...“ odpovedala som ticho. V kruhu zašumelo.
„No dobre... Tak inak. Kto si a odkiaľ prichádzaš?“
„Pochádzam z Tigrej zeme a toto je môj tiger. Som...“ poobzerala som sa po sále, „Kľúč“ Tentoraz kruhom prešla oveľa väčšia vlna zneistenia a prekvapenia. Napätie v sále sa dalo krájať. Potom prehovoril Meurim. Vravel im o tom, čo sa stalo na okraji lesa, niektorý začali protestovať a vraveli, že nie je možné, aby som bola Kľúč. Stála som tam a počúvala ako sa hádajú. Nevnímala som čo hovoria, ignorovala som ich.
„Es Ach’ite umit’a Ach’ielle, risee’s elm on’yl Tia!” ozvala som sa po chvíli. Všetky oči sa otočili na mňa.
„Mŕtvy elfský jazyk, staroelfština...“ zašepkal elf sediaci napravo na stoličke uprostred.
„Aj nemožné sa stane možným, ak máš vieru!“ preložila som. Hodnú chvíľu bolo v sále ticho. Nakoniec sa ozval Meurim:
„Rhonn,“ no kruhu vstúpil muž.
„Máš na starosti jej výcvik. Naučíš ju bojovať proti „Deťom noci“. Zdokonalíš ju v mágii. O tom, čo budeme robiť potom sa dnes dohodne Rada. Máš týždeň na to, aby si všetko zvládol. Potom uvidíme ako ďalej. O tigra sa postará Lutk.“
„Ako rozkážete, pane,“ uklonil sa a naznačil mi, aby som šla za ním. Spolu aj s ostatnými v čiernych plášťoch sme vyšli zo sály a zavreli dvere.
„Vy dvaja pôjdete na stráž,“ ukázal na dvoch chalanov, ktorí prikývli a odišli, „Lyphntsay, budeš ma tento týždeň zastupovať. Je to tvoja šanca postúpiť, nepokaz si to,” žmurkol na ňu, „a vy ostatní, odveďte tigra k Lutkovi a potom máte pre dnešok voľno.“
Keď odišli, otočil sa s prísnym pohľadom na mňa.
Ach jaj, to bude ťažký týždeň! podpichol Torron a zmizol za ostatnými.
Komentáre
Prehľad komentárov
Poids est comment calleux votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre coeur bat, il pompe le sang par vos arteres a la prendre facilement de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/vente-cialis-pharmacie-tunisie/
Expensive Blood Crushing and Heart Disease
(AAssodorom, 26. 7. 2018 22:23)