Katrina Aerin Isilme
"Accidit in puncto quod non speratur in anno"
[inventár] [úspechy a ocenenia]
Meno: Katrina Aerin Isilme
Rasa: upír
Vek: 28
Funkcia: profesorka elfštiny, vedúca Adurny a zástupkyňa riaditeľky
Narodeniny: 7.4.
V tú, dá sa povedať osudnú noc, bolo nebo akési nepkojné. Závesy temných okien, ešte temnejšej izby zúrivo poletovali popri otvorených okeniciach a chvíľkami dnu vpúšťali matné svetlo mesiaca. Uprostred západnej setny stála veľká baldachýnová posteľ z ktorej sa ozývali bližšie neurčiteľné povzdychy. Divoký vietor vohnal do izby zopár zoschnutých lístkov, ktoré popristávali na písacom stolíku a v jeho blízkom okolí. Nič v izbe sa okrem závesov ani nepohlo no atmosféra v izbe bola nepríjemne chaotická, akoby sa blížil koniec... V onom okamihu, keď bolestné stonanie akosi nabralo na intenzite, vkročili do izby ďalšie postavy. Vysoký, šľachovitý muž. Jeho čierne, dozadu sčesané kučery sa chladne leskli vo svite mesiaca. Za ním sa potichu triasla zavalitá slúžka, ktorá niesla ďalšie čisté uteráky, povlečenie a teplú vodu v keramickej nádobe. Ako sa Gabriel priblížil k posteli v ktorej sa bolesťami zvíjala jeho žena, zasiahla aj jeho srdce mučivá bolesť. Namodralé svetlo, ktoré sa zlovestne šírilo spod pokožnky brucha jeho ženy už tak neveštilo nič dobré. Komorná, ktorá sa len s hrôzou prizerala, nakoniec ušla a za sebou nechala len spúšť....Mokrú dlážku a porozhadzované veci. Mužovi sa podlomili kolená a klesol pod úroveň dreveného rámu postele, na ktorom ležala jeho utrápená manželka. Snažil sa len vyrovnať s bolesťou, viac nie. Nebál sa...Nikto z rodičov sa nebál. Vedeli že všetci prežijú, ale za akú cenu? Museli však urobiť to čo urobili, aby ostali spolu. Aspoň na tie krátke roky...
Po niekoľkých bolestivých a úmorných hodinách sa narodilo dievčatko. Tá natoľko neviná tvárička. Len ťažko mohli uveriť, že to ona im spôsobovala toľkú bolesť...Či už to bolo zámerne alebo nie. A na druhý deň zabudli. Zabudli na to, čo bolo sľúbené- Zabudli na dohodu. Zabudli na tajomstvo, ktoré nemalo ostať dlho zahalené temným závojom...
...
Ono tajomstvo sa totiž uráčilo keď mala Katrina, spokojne prechádzajúca svojim detstvom, asi dvanásť rokov. Bol to samotný Lucifer, ktorému nechali dieťa ešte pred jeho narodením pokrstiť. To preto toľko bolesti a utrpenia. Katrina z časti patrila peklu. Vyžiadal si sľúbenú službu. I napriek nariekaniu rodičov však podpis na zmluve bol neoblomným dôkazom toho, že Kat musí ísť... A ona, nemohla nijak zasiahnuť. Bola však vždy zvedavá a , i keď sa to nikomu nepozdávalo, vždy akosi hlboko vo vnútri inkriminovala ku zlu. Šla teda. Nemala čo stratiť, okrem pekných chvíľ s rodičmi.
A tak sa Katrina stala niečím, čomu v Japonsku hovoria Shinigami - alebo tiež Anjel smrti a posol pekla. Do daru dostala od krstného otca krídla a tak sa stala ešte nespútanejšou ako predtým. A jej voľnomyšliekárstvo sa jej stalo aj osudným. Presne osemdesiat rokov slúžila peklu. Presne tisíc dvesto ľudí sa jej tam podarilo priviesť. Presne dvaadsať mala, keď urobila tú hlúpu chybu a odpustila si ďalšiu cestu s ďalším hriešnikom. Bol to mladý chalan, hlúpy. Ona bola hlúpa tiež. Myslela si, že ten cit môže povyšovať na lásku, na ktorú ona nemala nárok. Prišla o krídla, po ktorých ostali len jazvy, prišla o miesto, o rodičov, ktorí mali byť nažive len dovtedy kým ona bude konať svoju prácu, to bola dohoda. Prišla o všetko. Ocitla sa vo svete, ktorému spôsobovala len bolesť. Len s tým málom skúseností, čo nabrala v detstve. A vtedy náhodou našla to miesto...
Prijali ju tam vľúdne a bez výčitiek. Nevravela im kto je, kým bola. A až teraz jej hodiny elfštiny s jej otcom prišli vhod. Ako profesorka elfštiny na Delarine sa ujala. Neskôr ju povýšili aj na vedúcu Adurny. Keď si pred niekoľkými rokmi myslela, že je šťastná, až teraz zistila že to tak nebolo. Až toto miesto ju naplnilo. Až jej priatelia, lásky budúce i minulé, to všetko.
Bude tomu rok čo jej tam dole odpustili hlúpu chybu. Vedela že jej to nevráti rodičov, no vzala to. Aj to bola jedna z vecí ktorú mala skutočne rada a túžila po nej. Po nociach tajne dúfala. Dostala však dohľad. Ryuk, shinigami dohliadajúci doteraz nad pekelými démonmi, sa stal jej takmer neoddeliteľkou súčasťou. Nevidia ho však tí, pre ktorích nechce byť viditeľný. Má však právo byť sama.
Teší sa z prítomnosti. Riešiť každodenné starosti, po večeroch vykonávať povolanie ktoré robila od detstva....A tie útrapy čo to prináša k tomu proste patria. Vždy keď sa však vráti medzi delarinčanov, vráti jej to úsmev na tvár...Vždy keď si sadne k úlohám alebo na hodinu s niektorým z ročníkov.
Je to proste život taký ako má byť. Zlo v každom z nás...
Čo o nej možno nevieš: jej nekromanský sluha sa volá Becky; má malé tetovanie vzadu na krku; rada šermuje a miluje potulky cintorínom a nočnými lesmi.