Samnya Dall
[inventár] [úspechy a ocenenia]
Meno: Samnya Dall
Vek: 17 rokov
Povolanie: obyčajná čarodejníčka
Rasa: polovíla
Narodeniny: 14.august
Rodičia: Monica Uniss, Lucas Dall
Sova: dievčatko53@azet.sk
Predtým Jedného dňa, mala som približne 10 rokov sa môj život zmenil rýchlosťou, ktorú som nedokázala napodobniť. Mojím rodičom prišiel list. Už keď zazreli adresu odosielateľa, tvárili sa nanajvýš prekvapene. Sedela som za stolom a potichu som jedla svoj prídel stravy. Tvárila som na nezúčastnene, len aby som začula o čom sa v obývačke budú baviť. Veľmi ma to zaujímalo. Monica a Lucas neboli ľudia, ktorým chodili domov záhadné listy. Nemali nepriateľov. 10 minút po čom, čo obaja zaliezli do obývačky, sa dvere opäť otvorili. Zmätene som si premeriavala ich strnulé výrazy. V momente som bola na nohách a žiadala som vysvetlenie. Nedostalo sa mi odpovede. Poslali ma do svojej izby stým, aby som si zbalila len to najnutnejšie. Vraj pocestujem za starou mamou. Isabela Dallová bola stará vdova, ktorá sa starala len a len o svoje mačky. Rodina ju netrápila. Avšak jej prístup sa zmenil, keď sme zaklopali na jej dvere, a mamka jej do ruky vsunula ten záhadný list. Očami rýchlo preletela obsah. S výrazom šialenca len pokrútila hlavou a naznačila nech ideme dnu. Po takmer hodinovom rozhovore, bolo konečne rozhodnuté. Sediac na schodoch mi ocko oznámil, že sa znovu sťahujeme. Povedal, že o pár dní sa vrátia a zoberú ma zo sebou. Nevrátili sa.... Už 7 rokov žijem s Isabelou. Už 7 rokov márne čakám na svojich rodičov. Niekde hlboko vo vnútri cítim, že už neprídu. No tá myšlienka je tak desivá, že som si ju za ten čas nepripustila, ako reálnu možnosť. Každý deň sa prejdem po príjazdovej ceste, a napäto hľadím do útrob lesa, ktorý je neustále tichý. Každú hodinu dúfam, že niekto zaklope na dvere a budú to oni. No sny tu nie sú preto aby sa plnili. Sú to len sny...
Narodila som sa dvojici naozaj úžasných ľudí. Moja matka pracovala ako predavačka v obchode s rybárskymi potrebami. Často krát som jej ako 4-ročná chodila podávať poháriky. Čo sa týka môjho oca...ťažko to opísať. Už od môjho narodenia trpel nenormálnou túžbou získavať, skúmať a opravovať muklovské haraburdy. Za domom si zriadil (ako tomu hovoríme len my dvaja) „tajnú základňu“. Opatril ju čarami, cez ktoré moja mamka nedokázala prejsť. Bolo to také naše skryté miestečko. Tak ako mame, aj jemu som chodila vypomáhať. Veľmi ma bavilo objavovať zakaždým nové zákutia života, tak odlišného od toho nášho...
Potom