3.kapitola
Keď som vstala, pozrela som sa na hodinky. Bolo len 7:29. Sakra! A to som dúfala, že dnes spravím osobný rekord v stávaní neskoro. No nič. Nepodarilo sa...
Bože, čo to bolo? Ale vážne ja skutočne nie som paranoidná. Počula som nejaký zvuk. A tuším to bolo dole...
Zišla som dole po schodoch a samozrejme... Čo som mohla čakať?! Je to ako inak moja sestrička! Oh, bože! A videla ma! Takže sa nemôžem vypariť!
Radosť z mladšej sestry??? Nie!
„Dobré ráno! Ako to, že si už hore? Myslela som, že keď si, včera, chatovala až do asi jednej v noci, tak budeš spať až do jedenástej,“ pozdravila a zároveň spýtala sa ma moja sestra, ktorá bola, očividne, šokovaná.
„Hej! Dobré ráno! Mimochodom... Eh, vieš vŕta mi to v hlave asi tak 30 sekúnd... Ako si vedela, koľko je hodín, Perla?“ Perla je meno tej hlupane. Rodičia jej ho totiž dali, lebo si mysleli, že keď ich prvorodená dcéra, Emily, nie je proste Perla, tak druhá bude. Podotýkam: mylné myslenie!
„Predsa som sa pozerala na hodinky! A čo si si myslela? Že som ako tí tvoji hlúpi upíri? Že mi stačí otočiť hlavu a viem koľko je hodín?“ Ja ju asi zabijem!
Už som sa chystala, vziať sekáčik na mäso, keď vošla mama.
„Dobré ráno! Emily ty si vstala?! Myslela som, že po tvojom polnočnom fláme, budeš spať až do jedenástej!“ Nemohla som odpovedať. Jedinou mojou odpoveďou, bolo prevrátenie očí. Vraj polnoční flám? Ale ja som nebola na párty a neopíjala som sa tam ako nejaký posadnutý alkoholik!
„Dobré ráno, mami! Nechcela si sa náhodou spýtať ako som sa vyspinkala? Tak ja ti to teda poviem. Zle. A vieš prečo? Lebo som zaspala v tureckom sede, s hlavou na klávesnici. A poznáš následky??? Boliaci krk, otlačený ksicht o klávesnicu (veď vidíš nie?) a stŕpnuté nohy. Čo ty nato?“
„Tak to je hrozné zlatko! A čo by ste chceli na raňajky? Napríklad, hm, toasty so zeleninou?“ Tak toto je na poľutovanie! Vlastnej matke je jedno, že sa hrbím ako zvoník u matky božej, ledva sa držím na nohách a vyzerám ako tá najhoršia nočná mora na svete? No super.
Nakoniec som to vzdala a prinútila som svoje, skoro chromé nohy, k pohybu. Vyliezla som po schodoch rovno do kúpeľne, dúfajúc, že teplá kúpeľ s bublinami pomôže.
Hmm... Bublinková kúpeľ... To je niečo pre mňa! Je úžasné, čo dokáže spraviť teplá voda, však? Tomuto vravím kúzlo!
Škoda je, že my vlastne nemáme vaňu, ale sprchový kút, do ktorého, keď si sadnete, vyjdete síce horúci a skoro nič vás nebolí, no zato vás rozhodne bolí otlačený zadok a stŕpnuté nohy.
A samozrejme, keď som vyšla z kúta, pocítila som nepríjemne stŕpnuté nohy a otlačený zadok. Načo som myslela, keď som rodičom povedala, že chcem sprchový kút?! Väčšina ľudí, by povedala, že na nič, ale ja nie som taká hlupaňa, aby som nevedela povedať, načo som myslela.
Myslela som nato, že chcem vyskúšať čosi nové. Och! Od zúfalosti nad blbosťou spred troch rokov, som sa tresla po čele. Ja hlupaňa!
Z kúpeľne som vyšla obalená v uteráku a s uterákom na hlave, aby som si mohla ísť po oblečenie, lebo holá by som po dome neprešla ani za smrť.
Keď som sa obliekla do niečoho dôstojného (t.j. parádne čierne triko s nápisom DEATH, čierne nohavice s dierou, ktorá bola spôsobená mojou rukou, ponožky s kostričkami, čiernu bundu na zips a náramky), vrátila som sa do kúpeľne, vysušila si vlasy a povypínala ich maličkými čiernymi štipčekmi (pozn. pre chlapčenských čitateľov: prepáčte, som dievča a nemohla som to nenapísať, lebo je to akási čudná dievčenská potreba).
Keď som už bola hotová, zišla som dole. Snáď, po prvý krát v živote som cítila nejakú vôňu v našej kuchyni (alebo mi len láska zatemnila mozog).
„Hm... Mami to vonia úžasne! Čo je to?“, spýtala som sa mami.
„Predsa toasty! Ja viem je to nezdravé, ale keď je v tom zelenina tak to nemôže byť až tak zlé.“, usmiala sa mama.
„A mohla by si mi dať len tie toasty? Dám si na ne len soľ, lebo tak je to lepšie, vieš? A daj mi aj uhorku.“, nemusela som ani spresniť, o akú ide, lebo mama nikdy nič nezavárala.
„Keď je tam uhorka, nemôžem nesúhlasiť.“
Potom som odkráčala k telke (Čudné aká som teraz v podstate normálna, čo?), ale nič v nej nebolo, len detské rozprávky a dáke správy o konci prázdnin. Čo?! To je už koniec prázdnin?
Nie, nie, nie! Ja som si chcela užívať váľanie sa v posteli a tiež... No hlavne som bola rada, že sa nemusím ani za mak učiť! Oh bože!
A skôr ako som si to stihla uvedomiť, prázdniny skončili a ja som musela ísť do školy. Mama mi spravila desiatu a šla som.
Keď som prišla do školy, nebolo tam nič nové. Rovnaká farba, hrozná trieda, v ktorej bolo výnimočne čisto a odporné lavice s mini stoličkami, do ktorých si aj škriatok len ťažko sadne.
Našťastie som nemusela čakať na kamošky dlho.
„Čau, Emily!“, pozdravila ma moja BFF Zuzka, ktorú som cez prázdniny vôbec nevidela.
„Ahojky, Em!“, pozdravila ma naša Ninka, ktorá mi hrozne chýbala a objala ma rovnako ako Zuzka.
O pár sekúnd prišla aj naša milovaná Emmka.
„Čau Emily!“, pozdravila ma daľšia z naj kamošiek aké môžu byť.
„Čaute, kočky!“, pozdravila som ich aj ja a potom nasledovalo spoločné objatie.
„Tak čo, aké boli prázdniny?“, spýtala som sa všetkých.
„Perfekt! Teda ak sa ti páči kvasenie u starkej, s tvojou nemožnou malou sestrou a starším, namysleným a sebeckým bratom.“, povedala Nina, ktorá bola veľmi rada, že prázdniny sú na konci.
„Hm, celkom okej. S Marekom sme sa konečne dali dokopy.“, povedala naša Zuzka, ktorá o tom svojom Marekovi sníva už asi rok. Spoločne sme zvýskli. Ona sa snažila robiť akože je nad vecou, ale bolo vidieť, že je veľmi šťastná a za chvíľu bude výskať s nami.
„Boli celkom okej akurát, že nudné. Veľmi som nemala čo robiť. Iba, keď prišla starká, tak som jej pomohla na wecko a tak.“, ozvala sa Emmka.
„No aj ja som mala v podstate nudný Halloween. Veď to viete: príde rodina, stretnete lásku..“
Zmĺkla som, lebo sa im na tvárach zračil šok. Oh! Jasné! Pamätám sa ako som povedala, že ja nikdy nenájdem nikoho s kým strávim večnosť.
„To vážne? Neklam, prosím ťa.“, povedala Zuza.
„Áno, vážne. Nedivte sa!“, povedala som mierne urazená.
„Ty a kto to je? Poznáme ho? Je pekný? Je to blonďák?“, sypala na mňa otázky Nina.
Nebola som si istá, či sa s nimi o ňom chcem podeliť. Predsa len je úžasný a ja som nevedela či to chcem. Sú to kamošky, ale...
famous
(nins 98, 17. 1. 2011 12:17)