EMO Emily-2.kapitola
14. 1. 2011
2. kapitola
„Pozri, niečo iste vymyslíme a budeme sa častejšie vídať. Okej? Akurát teraz musíš ísť. Ani nie ešte teraz. Počkaj chvíľku! Strýko, strýko!“ Zakričala som a on okamžite pribehol.
„Čo sa deje? Oh, bože James! Prestaň!“, pribehol k nemu a zobral mu nožnice. A ako náhle boli nožnice z dosahu, pribehla som k nemu a objala ho celá šťastná, že ešte žije.
„Bože! Toto mi už nerob, hej? Fúúú! Bála som sa, že keby si to neprežil, tak sa zbláznim a skončím ako svoja sestra. Videl si ju predsa, tak iste vieš ako to myslím.“ Potriasol hlavou.
„Predsa, že sa budem usmievať ako mix úchyla a psychopata, budem bývať hlboko v lese a keď zapadne slnko tak vybehnem do neďalekej dediny a budem tancovať medzi domami brušné tance až nevybehne nejaký chudák z domu a nezavreští na mňa, že ak nevypadnem tak zavolá policajtov a...“ Nemohla som dokončiť, lebo sa na mne až tak smial, že som si myslela, že mu vytrisknú slzy. Dosť čo sa už prehýbal od smiechu (a ja s ním).
„Tak toto mi teda bude chýbať.“
„Vážne a čo také? Predsa na bláznovi ti nič chýbať nemôže. Možno len to, že keď sa v noci zobudíš na nejaký hluk, tak zistíš, že nad tebou stojí hlúpo sa uškierajúci človek, s nožom v ruke a ty sa vydesíš až tak, že už nikdy nevylezieš spod periny.“
„Ale nie „toto“, povedal so smiechom.
„Tak teda?“
„To ako ma dokážeš rozosmiať! Si neskutočne smiešna, pekná a aj keď si EMO tak aj múdra. Ale nechcem samozrejme povedať, že EMO- ľudia sú sprostý alebo čo.“
„Hm, diky.“ Samozrejme (ja sprostaňa) som sa hneď začala červenať ako nejaká trapoška z amerických komédií.
Potom už nás mama zavolala dole, vraj, že už musia ísť domov. Tak sme zišli po tých nemožne dlhých schodoch dole, vedľa seba. Ako sme išli dole chytil sa ma za ruku. Keď sme už zišli dole sestra (tá bláznivka) na mňa pozrela a hovorí: „Čo si taká červená, Emily? Zasa si postávala na balkóne a potom sa šla sprchovať horúcou vodou?“
„Nie, ty hlupaňa.“ Hm. Tá ma dokáže tak strápniť. Už som hovorila, že sa hanbím aj zato, že som jej sestra? Oh, bože! cítila som na sebe jeho pohľad. Fúúú!
„Tak ahojte a majte sa dobre a tiež dobrú cestu aaaa....“ Tak toto sa snažila moja sprostučká sestra, sformulovať do jednej normálnej vety všetko čo sa hovorí, keď sa lúčite.
„Tak teda sa maj.“ Povedala som a mala som slzy na krajíčku. Bolo mi tak ľúto, že sa s ním teraz musím rozlúčiť. Ah, život je fakt ťažký, keď sa zamilujete.
„Hej, neplač. Budeme si písať cez facebook. Zvláštne ako sa nám úloha histerky vymenila.“ Poza slzy som sa zasmiala. Bude mi chýbať!
„Okej!“ Povedala som, pobozkala ho na líce a neochotne si vyslobodila svoju ruku z jeho. A potom som už len postávala pri okne a pozorovala ako si sadá do auta, ako mi kýva
a smutne sa usmieva. Vyzeral ako smutný, padlý anjel....
Potom som už (ako napokon každý deň) vyliezla po schodoch do izby, zapla notebook a spolu s ním aj chat a youtube. Pozrela som sa kto je prihlásený. Nikto... Super. A teraz čo? Sa tu začnem, len tak z nudy, rozpúšťať. A tak (kôli nude) som nakoniec bola nútená zliezť dole a pozerať telku, čo som už pár mesiacov nerobila.
„Aha, aha! Ktože nám to zišiel dole, pripojiť sa k príjemnému rodinnému večeru.“ Povedala mama. Haha. Strašne smiešne, mama.
„Áno. Zliezla som dole, len preto aby som si pozrela telku. Nie aby som tu s vami hrala „monopoly“ a podobné sprostosti. Jasné?“ V tom prišla do izby sestra. Už sa prezliekla z hipí obleku do pyžama. Ani to však nebolo normálne. Bolo zasa farebné a vyzeralo ako keby sa poliala všetkými farbami sveta. Na toto môžem povedať len čisté „grrr!“.
„Hm?! Emily? Ty si s nami? A odkedy si tu dole s nami? Chcem povedať...eh?“ Tak toto bola moja sestra, ktorá mala menšiu slovnú zásobu ako novorodeniatko.
„Oci! Poď sem prosím!“
„Áno! Hm! Čo? Ty si tu dole?“ Ježiš! Tak toto je moja rodina? Vážne? A niesú to len tak náhodou prevtelené papagáje?
„Zavolala som ťa sem aby som vám všetkým povedala: 1. Som tu z nudy. 2. Prestaňte opakovať a 3. Silence, please!!!“ Hmmm. A po tomto svojom predslove som sa rozhodla vydriapať do izby. Hneď ako som sa ocitla v izbe nesmierne som sa potešila. Emil sa prihlásil na facebook!!! Hurááá!!! Oh a píše mi!:
Cawko :*! Tak mu odpíšem nie? Veď konečne!...:
Ahoj :**!
Ako sa mas?
Ja dobre...A ty?
Odpísal, že fajn a že mu chýbam (To je tak romantické!). Viete som odporne citlivá a ak vidím čokoľvek, čo je dojímavé, hneď sa mi zahmlia oči slzami a hneď na to sami už rinú z očí slzy ako hrachy. A presne to sa mi teraz stalo.
Chýba mi a niečo píše, ale nemôžem sa pozrieť, lebo...Zzzzzzz
Komentáre
Prehľad komentárov
no dik ze smiesne tak dakujeme a vymysli co budem ja pls niaku dolezitu funkciu :D
ehm
(MOI, 17. 1. 2011 12:02)jasne jasne :D ae moji rodicia uy povedalii ze budu spravovat moje kese :D inac suhlasim :D ste smiesne
ily
(niem28, 17. 1. 2011 11:58)
emily aj 2. kapitola je super
takze vydáme knihu ninka bude tvoj manažér, zuzka tiez daco také
a ja este nwm a mozno bude aj film alebo seriál :):):):):)
ily
(niem28, 17. 1. 2011 12:03)