29. kapitola
„Ona má meno, Natália.“, zavrčal cez zaťaté zuby.
„A prečo ju obhajuješ? Túto nulu, toto nič? Hm? S losermi sa predsa nebavíme, nie?“, povedala nechápavo, ako pravá hlúpa blondína.
Keď ma takto nazývala, cítila som sa trápne. Vrcholne trápne. Vedela som, že som nič, ale hovoriť to nahlas? Pred mojím frajerom?
Zružovela som, odstúpila od Ema a následne pozrela kamsi na špinavú podlahu triedy.
Em sa ku mne doreže nepritlačil, zozadu ma objal jednou rukou okolo brucha a pohladkal ma po líci.
Keď prehovoril, znel zúrivo, naštvane.
„Natália, prestaň ju urážať. Nie je nula. Je to to najúžasnejšie dievča, ktoré som kedy ľúbil. Je to jediné dievča, ktoré som kedy ľúbil. A za to, že ty si nula, nemusíš nám ostatným ukazovať, aká si, keď sa snažíš samej sebe dokázať, že máš nejaké sebavedomie.“, zavrčal, až na tretiu a štvrtú vetu, ktoré povedal jemne a nežne. Hovoril to im, ale vedela som, že tie slová patrili len mne.
„Ja mám veľké sebavedomie!“, povedala nafučane.
„Skôr ego.“, zamrmlal Em a ja som sa usmiala.
„Moje ego vôbec nie je veľké. Em, čo sa to s nami stalo?“, podotkla zúfalo. Myslela som, že sa hodí na zem a začne ho prosiť, aby s ňou začal chodiť.
„S nami? Natália ja som s tebou nikdy nič nemal.“, povedal o čosi menej nehnevane, no stále neznel pokojne.
„Ale áno, mal. Nepamätáš na ten bozk, čo si mi dal?“, spýtala sa, krútiac hlavou.
V tej chvíli, keď to vrchná harpya povedala, som skamenela. On... on ju pobozkal?! Ju?! Veď ona je tak (ako nič proti nej) sprostá a lacná mrcha!
„Ja teba?! No to si robíš srandu, nie? Vlepila si mi ten bozk a ja som ťa nepobozkal naspäť. Nepamätáš? Dala si mi facku, keď som ťa odsotil.“, povedal absolútne zúrivo, bez akýchkoľvek nervov nazvyš. Každým slovom, čo povedala, si ma k sebe silnejšie a silnejšie pritískal, akoby sa neudržal, keby som tu nebola.
„C! No dobre, ale... gr!“, odfrkla si a naštvane odpochodovala.
Keď odišla Em ma pustil a len tak, naštvane stál na mieste. Bez pohybu, bez všetkého.
Otočila som sa a pozrela mu do namrzenej, bielej tváre.
„Hej, si v poriadku?“, spýtala som sa a pozrela mu do očí. Zamrkal akoby ma len teraz videl a potom si asi spomenul, že tu ešte som.
„Ja či som v poriadku?! Nie som! Ako ťa mohla nazvať ničím?! Veď ty si... ty si to najlepšie, čo na svete je! Ty si môj anjelik a mne na anjelika nik nadávať nebude!“, vybuchol naštvane.
„Hej, kľud, sadni si, prosím.“, povedala som a on si poslušne sadol na moje miesto.
„A teraz, tíško, dobre? Som v pohode, nič mi nie je. Podobné veci sa mi stávajú často. Proste som aká som a na podobné sprostosti som si zvykla. Som presne to, čo povedala a ja už som sa s tým dávno zmierila.“, hovorila som chlácholivo a hladkala ho po tvári. Snažila som sa tváriť, čo najsrdečnejšie, ako keď maminka vysvetľuje malému chlapčekovi, že biť sa, je zlé, ale ona ho ľúbi tak mu to povie jemne, zo srdca.
„Ale ja to nedokážem pochopiť. Pozri, čo si so mnou teraz urobila. Som absolútne kľudný, už sa nehnevám. Som pokojný len preto, že si tu. Inak by už dávno bola-“, povedal a tresol päsťou po stole.
„Nerozčuľuj sa. Nemysli na ňu. Milujem ťa a len na tom záleží, jasné? Som tu navždy pre teba.“, hovorila som upokojujúco, kľudne dýchajúc. Ani ja som nebola pokojná, ale snažila som sa tak vyzerať. Predsa nemôžete utešovať niekoho iného, keď sami vyzeráte mimo a naštvane, nie?
„A ja pre teba, anjelik.“, milo sa usmial a postavil, aby mi mohol dať pusu.
No, keď už bol asi tak centimeter od mojej tváre, dala som tvár preč a o krok cúvla, keďže sme na sebe boli v podstate natlačení.
„A, a, a. Nie tak rýchlo, môj milý. Už si kľudný?“, spýtala som sa, nadvihla jedno obočie a založila si ruky na prsiach.
„Hej...?“, povedal, v hlase mu bolo počuť čudnú zmätenosť.
„Tak, čo to bolo s tým bozkom, hm?“, spýtala som sa a už sa neusmievala.
„Nič.“, povedal, odrazu zaťato, urazene.
„Aha, tak nič, fajn. Kedy sa to stalo?“, spýtala som sa podozrievavo.
„To-“, začal, ale Natala ho prerušila.
„Predvčerom.“, oznámila s úsmevom.
„Aha, tak predvčerom. Nebol to deň, keď si u nás spal?“, spýtala som sa podozrievavo a tvárila sa, ako detektív.
„Bol, ale nič sa nestalo.“, povedal akoby nič a znova sa začal približovať.
„Nie, stoj, nechoď ku mne.“, povedala som prísne.
„Ale vážne sa nič nestalo.“, povedal takmer nahnevane.
„To ty hovoríš, že nie. Emily, či ako sa to vlastne voláš, chceš počuť moje rozprávanie?“, spýtala sa Natala.
„Spusť.“, povedala som a mykla plecami.
„Takže, v sobotu večer som ho stretla na jednej párty. Boli sme všetci opití- aj on- a robili sme sprostosti. No odrazu, počas tanca, sme sa ocitli pri sebe, tesne blízko seba, stretli sa nám pohľady a odrazu sme sa poriadne, vášnivo bozkávali. Ani jednému sa nechcelo od seba. A to ti teda poviem, že sa vie bozkávať.“, povedala a ja som mala chuť dať mu takú facku, že by mu odletela hlava nabok. Počas celého príbehu vo mne kypel hnev, ale na konci už som mala dosť.
„Fajn, z ničoho je niečo.“, nahnevane som sa usmiala a vybehla z triedy.
Našťastie som narazila na Ninu, ktorá trielila do triedy ako divá.
„Čau! Prečo bežíš?!“, spýtala som sa a zastavila ju.
„Ja nebežím, je to moje normálne tempo, okrem toho-“, povedala Nina, no nebolo jej dovolené dokončiť.
„Ninušká! Čakaj na mňa!“, zakričal Domino a mával, ako o dušu. Dobehol až k nám a objal Ninu.
„Wow, wow, wow. Čo je to Nina? O čom neviem?“, spýtala som sa. Toto bolo nemožné. Bolo len ráno a už som stretla druhého človeka, čo mi niečo zatajuje.
„Chodíme spolu!“, oznámil Domino a usmial sa, ako mesiačik na hnoji.
„A dôvod, čo ti nedovolil povedať, ahoj?“, spýtala som sa prevracajúc očami.
„Hej, chodíme. Od sobotňajšej párty.“, povedala, no neznelo to veselo. Skôr otrávene.
„Aha, takže som jediná, čo nevedela o párty?“, spýtala som sa ešte urazenejšie ako inokedy.
„No, mysleli sme, že nebudeš chcieť ísť.“, povedala rýchlo. Bolo mi jasné, že klame a vyhovára sa.
„Aha. Hm, kto ešte tam bol?“, spýtala som sa absolútne naštvaná a rozzúrená.
„No, Zuzka, Emmka tam síce nebola, ale vedela o tom, Natala, Hyeny, Em, Dominik, ja a ešte pár ľudí.“, povedala.
„Pár? Veď ich tam bolo asi 100! Nechcem sa vychvaľovať, ale väčšinu poznám.“, uškrnul sa Domino. Nielenže sa vyhováral, ale bol aj absolútne samoľúbi.
„No, už to robíš. Kde je Jimmy?“, spýtala som sa, keďže som vydedukovala z Nininho rozprávania, že nebol a ani nevedel o párty, čo znamená, že sa naňho jediného nehnevám.
„Myslím, že bol s niekde pri zastupku. Hneváš sa na mňa?“, spýtala sa, zvraštila obočie a medzi ním sa jej urobila ryha.
„Nie na teba. Na vás všetkých, okrem Jimmyho. Ten tam nebol a nevedel o nej a myslím, že aj keby bol vedel o tej party, zavolal by ma. A na Ema ešte duplom tak, ale ti nemienim hovoriť, prečo.“, povedala som a otočila sa na odchod.
Komentáre
Prehľad komentárov
uff..asi si to em posral u emily... :/ chudáčik...ale tá natala je riadna k*rva :D :D wrr zabijem, ju :D ked ju stretnem xD
...
(Kikuus :D, 4. 5. 2011 20:58)