Choď na obsah Choď na menu
 


21. 3. 2023

AUTOBUSOVÁ DOPRAVA VO VEĽKÝCH KAPUŠANOCH

AUTOBUSOVÁ DOPRAVA VO  VEĽKÝCH KAPUŠANOCH

Igor Juhás

Úvod

Veľké Kapušany boli počtom obyvateľov obcou, ktorá patrila na začiatku 20. stor. medzi väčšie obce. Stali sa aj sídlom okresu, ktorý patril do Užskej župy, neskôr Zemplínskej a od roku 1923 do Košickej župy. Aj napriek tomu, že Veľké Kapušany boli sídlom okresu, nesídlili tu všetky štátne orgány, či úrady. Napríklad Štátna stavebná služba, lesná služba a Štátna riečna služba bola najbližšie v Michalovciach. Do roku 1923 boli niektoré úrady, kde si mohli obyvatelia mesta vybaviť úradné povinnosti v Užhorode. Tak isto najbližšie nemocnice boli v Michalovciach, Užhorode a K. Chlmci. Preto obyvatelia okresu museli pre vybavovanie úradných záležitostí cestovať do iných miest. Využívať mohli najprv železničnú trať Užhorod – Vojany, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1910. Neskôr rozvoju obce určite pomohlo, že v roku 1926 začal z Veľkých Kapušian jazdiť aj prvý autobus. Preprava autobusom sa stala ďalšou možnosťou prepravy, ktorá pomohla aj obyvateľom miest a obcí cez ktoré neviedla železničná trať.

Cieľom príspevku je stručne opísať a zdokumentovať vývoj autobusovej prepravy v meste Veľké Kapušany, sledovať rast ceny cestovného, počet liniek, počet spojov, rast obyvateľstva v meste, v kontexte sledovať vplyv socio-ekonomických faktorov na autobusovú prepravu a pripomenúť niektoré tragické autobusové nehody za obdobie 75 rokov v rokoch 1948-2023.

Pri písaní príspevku sme využili metódy analýzy a syntézy textu, štúdium odbornej literatúry a archívnych materiálov. Z literatúry sme využili najmä cestovné poriadky z rokov 1948-2023.

 

            Autobusová doprava vo Veľkých Kapušanoch pred rokom 1938

 

V období prvej Československej republiky (1918-1938) bolo zavedenie autobusovej prepravy pre obyvateľov novinkou, aj keď niektoré obce mali skúsenosti už z obdobia Rakúsko-Uhorska, kedy dopravné spojenie zabezpečovali poštové úrady monarchie. Automobilovú (autobusovú) dopravu na území Slovenska v Československej republike prevádzkovali Československé štátne dráhy (ČSD) a súkromní prepravcovia.  (Hoffman, 2010)

Prvé autobusové spojenia na území Slovenska, ktoré zabezpečovali poštové úrady  monarchie zahájili prepravu v roku 1911 na trase Spišská Nová Ves – Vondrišel (teraz  Nálepkovo), Bardejov – Bardejovské Kúpele, Bardejov – Stropkov a Košice - Herľany. (Šuman – Hreblay, 2018)

Po prvej svetovej vojne mala na starosti autobusovú prepravu Československá pošta a jej podriadená Správa poštovnej automobilovej prepravy (SPAD). V roku 1927 začali zabezpečovať automobilovú prepravu aj Československé štátne dráhy (ČSD). V roku 1933 dochádza ku spoločnému zastrešeniu štátnej automobilovej dopravy pod ČSD pod správou Ministerstva železníc. (Šuman – Hreblay, 2018)

Prvú správu o začiatkoch autobusovej dopravy vo Veľkých Kapušanoch nám okrem archívneho dokumentu poskytuje staničná kronika z Veľkých Kapušian, kde sa v zápise z roku 1926 okrem počasia, kedy bola suchá zima a daždivá jar a leto, uvádza, že kvôli počasiu objem nákladnej prepravy klesol o 50% a osobná preprava klesla z dôvodu zavedenia autobusovej prepravy. Došlo k zavedeniu pravidelnej autobusovej prepravy na linke Užhorod – Veľké Kapušany. Autobus dochádzal do Užhorodu trikrát denne. (NA Praha, Sbírka staničních kronik (1887) 1902-1961, In. č. 1433)

Podľa pamätníkov, ktorí spomínali na začiatky automobilovej prepravy vo Veľkých Kapušanoch pre mestskú kroniku v roku 1979, bola medzi prvými autobusovými spojeniami v roku 1930 linka z Michaloviec do Veľkých Kapušian. Autobus jazdil tam a späť raz za deň. Prepravcom bol súkromný podnikateľ Juraj Tolin z Pavloviec nad Uhom. Linku prevádzkoval až do roku 1932. Druhou linkou zriadenou v roku 1930 bola linka na trase z Veľkých Kapušian do Užhorodu. Autobus na tejto trase premával len do roku 1932 pre jeho nerentabilitu. Podľa novín Podkarpatské hlasy (1935) sa tak udialo až v roku 1933. (Kronika II. diel)

Vo vyššie uvedených novinách sa o zrušení linky Michalovce – Veľké Kapušany píše: „Ešte v roku 1933 bola privátnej autobusovej linky medzi Michalovcami a Veľ. Kapušanmi zrušená následkom zániku tejto živnosti, ktorej majiteľ prišiel, ako sa na Zemplíne hovorí na „cúres“. Zrušením tejto dôležitej linky utrpeli nielen Michalovce, ale hlavne obyvateľstvo obcí ležiacich na uvedenej ceste alebo v jej blízkosti. Samostatnú kapitolu tvorí prirodzene to, že veľký počet žiactva uvedených obcí, chodiaceho do michalovských meštianských alebo stredných škôl, bolo zrušením tejto autobusovej linky pripravené o možnosť návštevy uvedených škôl s použitím autobusu. Okrem toho má táto autobusová linka veľký význam hospodársky a to ako pre Michalovce, tak i Veľké Kapušany. Je zapotreby, aby kompetentní činitelia učinili patričné kroky, aby doprava na tejto trati bola autobusmi zahájená a to buď štátnymi alebo privátnymi. (Podkarpatské hlasy 1935, s. 3)

Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadlo mesto Veľké Kapušany Maďarskému kráľovstvu, kde zabezpečovali dopravu tamojšie úrady. Nepodarilo sa nám zistiť či existovala v tomto období pravidelná autobusová doprava, ktorá prechádzala cez územie mesta.

Autobusová doprava po druhej svetovej vojne

 

V roku 1946 na základe rozhodnutia povereníka dopravy a verejných prác Gustáva Husáka bola vydaná „Organizácia štátnej automobilovej dopravy na území Slovenska“. Vznikla Autospráva ČSD, ktorá na východnom Slovensku zriadila tri autostanice, z ktorých najbližšie ku Veľkým Kapušanom bola autostanica v Michalovciach. (Gašpar, Szabová, 1989)

Prelom nastáva v roku 1949, keď sa automobilová doprava odčleňuje od železničnej, kedy sa vytvára jednotný podnik pre celé územie Československa, ktorý nesie názov Československá automobilová doprava (ČSAD), neskôr zákonom č. 148/50 sa zmenil názov na Československá štátna automobilová doprava. (Gašpar Szabová 1989, SAD Lučenec)

Po oslobodení mesta v roku 1944 trvalo 4 roky kým boli opäť zavedené autobusové spoje vo Veľkých Kapušanoch. Od 9. mája 1948 premávala do Veľkých Kapušian jedna linka 8204 Michalovce – Pavlovce nad Uhom – Veľké Kapušany, na ktorej bolo zavedených do V. Kapušian 8 spojov.  Cesta trvala 1 hodinu a 35 minút a lístok z V. Kapušian do Michaloviec stál 37 Kčs. (CP, 1948) Od 15. júla 1949 bola  linka predlžená na trase Michalovce - Veľké Kapušany – Kráľovský Chlmec. (Kónya,2019)

V tom istom roku to boli aj autobusové spoje na linke do Veľkých Slemeniec. Prvými šoférmi

boli Karol Keher, Vincent Pagurko, Michal Eštók, Juraj Latko a Vojtech Vidňanský. (Kronika II. diel)

Pravidelná autobusová doprava bola v roku 1950 na linke, kde premávali tri autobusy do Michaloviec, V. Slemeniec a Beši. (Kónya, 2019)

ČSAD bola organizovaná celoštátne, riadená Ústredným riaditeľstvom v Prahe, s podriadeným oblastným riaditeľstvom v Bratislave, ktoré riadilo prepravu na Slovensku. K zmene dochádza v roku 1953, keď boli vytvorené krajské podniky ČSAD (k. p. ČSAD), ktoré organizovali automobilovú dopravu v krajoch a medzi krajmi. Po zrušení Hlavných správ v roku 1957 bola zriadená Ústredná správa pri Ministerstve dopravy, ktorá riadila automobilovú prepravu metodicky a priame riadenie zabezpečovali krajské národné výbory. (Gašpar, Szabová, 1989)

Automobilovú prepravu cez Veľké Kapušany zabezpečovali krajské podniky ČSAD v Košiciach a v Prešove, pričom pre Veľké Kapušany bol dôležitý krajský podnik ČSAD v Prešove, ktorý zabezpečoval autobusovú dopravu pre Veľké Kapušany na štyroch linkách a v tom čase mesto a okres Veľké Kapušany patrili do Prešovského kraja. Krajský podnik ČSAD v Košiciach zabezpečoval prepravu na jednej linke.

Autobusovú prepravu technicky zabezpečovali  autobusy značiek Praga, Avia, Škoda, Fiat a iné. Autobusy boli nizkokapacitné, obsadiť ho mohlo približne 30-40 cestujúcich vrátane stojacich cestujúcich. (SAD Zvolen)

Z Veľkých Kapušian a späť boli v roku 1953 zriadené štyri linky s 29 spojmi, ktoré prechádzali cez mesto. Boli to linky:

            19 230 Veľké Kapušany – Michalovce – Veľké Slemence

            19 231 Veľké Kapušany – Lekárovce – Bežovce

            19 232 Veľké Kapušany – Vojany – Malčice

            19 233 Veľké Kapušany – Čičarovce

Krajský podnik ČSAD Košice zaviedol aj linku 18 150 Kráľovský Chlmec-Poľany-Veľké Kapušany, v ktorej boli vedené dva spoje do Veľkých Kapušian a späť, ktoré však boli označené značkou „h“ – spoj t. č. nepremáva.

Počas ďalších rokov pribúdal počet liniek a spojov. Aj napriek tomu však neexistovalo priame autobusové spojenie s Kráľovským Chlmcom a Trebišovom. Udialo sa tak až v roku 1956, kedy boli zriadené linky 18 159 Kráľovský Chlmec – Leles - Veľké Kapušany, ktorú obsluhovalo deväť spojov a 19 228 Veľké Kapušany - Kráľovský Chlmec, ktorú obsluhovali 4 spoje.

            Z K. Chlmca bola zavedená aj linka do Košíc, obyvatelia tak mohli cestovať z V. Kapušian do Košíc s jedným prestupom. Cesta z K. Chlmca do Košíc však trvala 3 hodiny a 38 minút. V tom istom roku vznikla aj linka 19 250 Sobrance – Pinkovce – Veľké Kapušany s dvanástimi spojmi. Susedná obec Čierne Pole na autobusové spojenie s Veľkými Kapušanmi musela čakať až do roku 1959, kedy bola vytvorená linka 19 228 Čierne Pole – Veľké Kapušany – Kráľovský Chlmec.

V dekáde 1950 – 1959 boli do podnikov ČSAD dodávané veľkokapacitné autobusy Škoda 706 RO. Škoda 706 RO (Rekonštruovaný omnibus)bol typ československého autobusu, vyrábal sa v rokoch 1947-1958. (SAD Zvolen, Šuman - Hreblay, 2018)

V päťdesiatych rokoch v meste ešte neexistoval areál, či budova autobusovej stanice. Autobusy zastavovali na rázcestí na železničnú stanicu a Ulici Víťazstva (dnes Ulica Zoltána Fábryho).

Neskôr bolo zriadené nástupište na Ulici Víťazstva, kde autobusy zastavili pre nástup a výstup cestujúcich a pokračovali do garáži ČSAD. Od tretieho štvrťroku 1973 bola plánovaná výstavba autobusovej stanice. (Kronika II. diel)  „Výstavba nového autobusového nástupišťa v meste sa s oneskorením  začala v máji 1975. Predpokladaný náklad bol takmer 10 miliónov korún. V rámci toho sa popri prístupových cestách, nových nástupištiach budovala aj nová viacúčelová budova. Stavba bola dokončená v roku 1977.“ (Kónya, 2019, s. 436)

Od roku 1960 dochádza k územnej a správnej reorganizácii. Okres Veľké Kapušany zanikol, bol začlenený do okresu Trebišov, ktorý patril do Východoslovenského kraja so sídlom v Košiciach (Volko, Kiš, 2007)

V tom istom roku dochádza k ďalšej zmene, kedy sa vytvorili národné podniky ČSAD v každom okrese. V 60. rokoch 20. storočia dochádza aj ku zrušeniu ústredného plánovania a financovania ČSAD prostredníctvom ústredných orgánov a národný podnik sa tak stáva samostatným hospodársky riadeným podnikom. (Gašpar, Szabová, 1989)

Počnúc rokom 1960 majú Veľké Kapušany autobusové spojenie aj s okresným mestom Trebišov na novovytvorenej linke 18 128 Trebišov – Sirník – Oborín – Veľké Kapušany – Čičarovce so 4 spojmi premávajúcimi len v pracovných dňoch. O rok neskôr sa počet liniek rozšíril o linku 10 840 Sečovce – Trebišov – Sirník – Oborín – Veľké Kapušany so 4 spojmi a linku 10 848 do Vysokej nad Uhom s ôsmymi spojmi.       

Počet spojov ovplyvňuje aj začiatok výstavby elektrárne Vojany v roku 1961, kedy za prácou dochádzajú stavebný robotníci podieľajúci sa na výstavbe elektrárne. Výroba elektrickej energie sa začala v roku 1961, kedy bolo potrebné zabezpečiť pre elektráreň zvoz pracovníkov na smeny.

            V roku 1965 začína premávať linka 10 819 Košice – Sečovce – Trebišov – Vojany, ktorá nepokračovala do Veľkých Kapušian, ale bola špecifická tým, že mala iba 10 zastávok a cesta trvala 2 hod. a 35 min. Vo Vojanoch mali cestujúci možnosť prestúpiť na niektorí spoj, ktorý pokračoval do V. Kapušian, na výber mali zo 106 spojov. O rok neskôr (1966) už bolo zavedených v úseku V. Kapušany  - Vojany 150 spojov. V tomto roku sú tiež zavedené linky z Čiernej n. Tisou cez V. Kapušany do Ptrukše. Z V. Kapušian do Vysokej n. Uhom, Boľu, (Zemplínskych) Kopčian a z Vojan do Vihorlatskej Sĺňavy (Zemplínska Šírava), čo bola sezónna linka, na ktorej premávali spoje od 1.júna do 31. augusta s turistickou zľavou.

Nárast počtu spojov ovplyvňuje aj zvyšujúci sa počet obyvateľstva a rozvoj priemyslu v meste a blízkom okolí.  „V roku 1966 bol dokončený prvý blok tepelnej elektrárne vo Vojanoch, v roku 1974 bola dokončená hlavná preberacia stanica Tranzitného plynovodu, ktorá prepravovala zemný plyn zo Sovietskeho zväzu cez Československo do štátov západného bloku (Rakúsko, NSR, Francúzsko) a do NDR. Bol vybudovaný Štátny semenársky podnik, Jednotné roľnícke družstvo, boli postavené byty pre tieto podniky a taktiež byty bytového družstva, zdravotnícke zariadenie (od roku 1951) a obchody.“ (Juhás, 2020, s.30)

Kriticky sa však musíme vyjadriť k ranným spojom pre zamestnancov Tranzitného plynovodu, ktorý bol od intravilánu mesta vzdialený približne 4 km a zamestnanci dochádzajúci z obcí zo smeru Trebišov nemali cez víkend zabezpečené spoje. Spojenie do Trebišova v čase medzi 5:55 až 14:20 neexistovalo. Zamestnanci spoj o 5:55 nestíhali, keďže nočná smena sa končila o 6:00.

Prvá medzinárodná linka z Veľkých Kapušian bola zavedená v roku 1967 do Maďarskej ľudovej republiky do Miskolctapolca. K tejto medzinárodnej linke pribudla v roku 1968 linka do Hajdúszoboszló. Autobusy premávali v utorok, štvrtok a piatok s odchodom z V. Kapušian o 6:00 a z Hajdúszoboszló o 17:00. Cestovný lístok stál 61 Kčs, resp. 82 Forintov (Ft).

Jazda trvala 4 a pol hodiny a mala 192 kilometrov (km). Druhá medzinárodná linka premávala do Miskolca a v období od 26. mája do 15. októbra 1969 pokračovala až do kúpeľov v Tapolcafürdö. Jazda trvala 3 hodiny a 9 minút, merala 128 km a stála 40 Kčs, resp. 53 Ft.

            Rok 1970 priniesol pre obyvateľov Veľkých Kapušian novú priamu linku do Košíc a linku Michalovce – Trhovište – Veľké Kapušany. Do Košíc boli zavedené 4 spoje s odchodom z V. Kapušian o 5:00 a 14:30, cesta trvala 2 hodiny a 40 minút. Došlo však aj k obmedzeniam, a to k zrušeniu resp. skráteniu medzinárodnej linky do Hajdúszoboszló. Spoj premával už len z Kráľovského Chlmca.

Sedemdesiate roky minulého storočia priniesli vo svete ropnú krízu z roku 1973, ktorá mala vplyv na cenu ropy a teda aj pohonných látok.

Počiatky ropnej krízy sa začínajú datovať 8. októbrom 1973, kedy vo Viedni rokovali štáty združené v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) o revízii dohody o cenách ropy, kde štáty Perzského zálivu odmietli 15% zvýšenie ceny a požadovali nárast ceny ropy za barel o 100%. V tom istom čase sa cena ropy zvýšila o 70% z 3,01 amerického dolára (USD) na 5,11 USD za barel. Táto cena ešte narástla v decembri toho istého roku na 11,65 USD, za dva mesiace tak cena ropy vzrástla skoro o 300%. (Sorby, 2015)Ropná kríza nemala vplyv ani na cenu obyčajného cestovného. V tarifnom pásme 1-3 km bola cena 1 Kčs nezmenená už od roku 1950.

Cena sa zmenila iba pri robotníckych jednosmerných týždenných lístkoch napr. v tarifnom pásme 1-3 km z 1,20 Kčs v roku 1953 na 1,50 Kčs v roku 1977.  Robotnícke týždenné obojsmerné, mesačné jednosmerné a obojsmerné lístky zostali bez zmeny ceny cestovného.

Autobusová doprava vo Veľkých Kapušanoch však zasiahnutá nebola.  Pre porovnanie uvádzame, že rok po ropnej kríze môžeme pozorovať úbytok liniek z 21 v roku 1970 na 19 v roku 1974. Počet spojov však výrazne neklesol – v roku 1970 to bolo  463 a v roku 1974 462 spojov.

            Nasledujúci rok začali premávať z Veľkých Kapušian do Bardejova a z Bardejovských Kúpeľov dve linky. Linku 01011 Bardejov – Giraltovce – Vranov – Michalovce – Veľké Kapušany zabezpečovala výpravňa Bardejov. Premávali na nej dva spoje, jeden s odchodom o 6:00 a s príchodom do V. Kapušian o 9:30 a druhý spoj s odchodom o 15:20 z V. Kapušian a príchodom do Bardejova o 19:05. Autobusy premávali denne okrem 25. a 31. decembra a 1. januára. Druhú linku 08422 z V. Kapušian cez Trhovište, Vranov, so zachádzkou do Prešova a následne do Bardejova a Bardejovských kúpeľov zabezpečovala výpravňa V. Kapušany. Premávali na nej dva spoje, jeden s odchodom o 5:45 z V. Kapušian a príchodom do Bardejova o 9:50 a Bardejovských Kúpeľov o 9:57 a druhý s odchodom o 15:10 z Bardejovských kúpeľov a príchodom o 19:35 do V. Kapušian. Autobus premával denne okrem 25. decembra.

V máji 1978 boli zavedené dve nové diaľkové linky a to linka 08425 do Tatranskej Lomnice, ktorá premávala denne s odchodom z V. Kapušian o 5:20 a príchodom o 11:25 do Tatranskej Lomnice, a s odchodom z Tatranskej Lomnice o 15:55 a príchodom do V. Kapušian o 21:52.

Ďalšou novou linkou bola linka zavedená na trase V. Kapušany – Oborín – Trhovište – Košice – Rožňava, na ktorej premávali 4 spoje. Dva spoje do Rožňavy a dva z Rožňavy, ktoré premávali v pracovných dňoch a v dňoch pracovného voľna, s odchodom z V. Kapušian o 6:00 a príchodom do Rožňavy o 10:13 a s odchodom z Rožňavy o 12:30 a príchodom o 16:58 do V. Kapušian. Dva zvyšné spoje premávali na tejto linke len v úseku Petrikovce – Košice.

Od roku 1970 sa začali vyrábať v závodoch Karosa nové autobusy Karosa ŠL11, ktoré boli dodávané do podnikov ČSAD. Skratka ŠL znamenala Škoda linkový a číslo 11 predstavovala dĺžku 11 metrov.

Išlo o autobus, ktorého kapacita bola 75 cestujúcich – 45 sediacich a 30 stojacich. Ich konštrukčná rýchlosť bola 70 – 100 km/h. (Harák, 2005)

ČSAD prichádza v roku 1978 aj s novinkou pri vydávaní cestovných lístkov. Je to strojček od anglickej firmy Setright, ktorý vytlačil na papierovú pásku informácie o cene, linke, čísle spoja, dátume, vodičovi a iné.

            Nahradili tým dovtedy vydávané cestovné lístky, na ktorých bola uvedená cena a štvorcová sieť s číslami, do ktorej vodič kliešťami predierkoval čísla podľa dátumu, či iných špecifík.

Kronika mesta nás informuje, že v jubilejnom 30. roku od založenia ČSAD prepravili pracovníci ČSAD prevádzka V. Kapušany 1 200 000 osôb, zabezpečovali prepravu na 24 linkách a mali o 46 spojov viac ako prevádzka v Trebišove. K dispozícii mali 32 autobusov s troma osobnými prívesmi. Pracovníci vytvorili aj brigádu socialistickej práce (BSP), ktorí boli držiteľmi bronzového odznaku prvého stupňa. 1 500 000 km bez nehody mali odjazdené Ladislav Švistoň, Alexander Szatmáry. Štefan Tóth prešiel bez nehody 1 250 000 km. (Kronika II. diel)

Začiatok osemdesiatych rokov priniesol v autobusovej preprave na linkách Veľkých Kapušian zmeny. Neboli vytvárané a ani rušené linky, ale dochádzalo len k zmenám v rámci liniek a to napríklad doplnenie trasy o nový smer ako napríklad pri linke 08401 (predtým 10840) do Miskolctapolca, ktorá bola doplnená o spoje zo zastávkami Zemplínska Šírava, Michalovce, Hatalov, Budkovce, Slavkovce, Kopčany a Malé Raškovce, tieto spoje neprechádzali cez V. Kapušany.  Na tej istej linke sa zmenila aj frekvencia premávky autobusov. Napríklad spoje z V. Kapušian premávali už denne, kde predtým premávali len v pondelok, sobotu a v nedeľu, avšak premávali už len do Miskolca. Na linke 00020 do Košíc pribudol nový spoj z Košíc o 9:20 a do Košíc o 12:20.

Dochádza aj k negatívnym zmenám. K najvýraznejšej došlo na linke z Bardejova do V. Kapušian, ktorú zabezpečovala ČSAD v Bardejove. Autobusové spoje na tejto linke premávali už len z Bardejova do Vranova nad Topľou. Do V. Kapušian bola opäť predĺžená v roku 1983, ale spoj premával iba v dňoch pracovného voľna a pracovného pokoja. Spojenie z Bardejovom ešte zabezpečovala linka z V. Kapušian do Bardejovských kúpeľov. Podľa mestskej kroniky na tejto linke spravil vodič Jozef Üveges k roku 1985 bez nehody 950 000 km. Ako najlepší vodiči boli v tom istom roku hodnotení Barnabáš Bódy, Dionýz Šipoš a František Dioszéghy.

V roku 1987 už táto linka nepremávala vôbec a na linke 08420 začal premávať autobus do Svidníka. V tom istom roku bola obmedzená aj linka do Miskolcu, ktorá premávala len štyrikrát za týždeň ( v stredu, piatok, sobotu a nedeľu). Bola zmenená a skrátená linka 08420, ktorá premávala dovtedy do Rožňavy, bola skrátená do Košíc a premávala už po zmenenej trase cez Trebišov a Sečovce.

            Z mestskej kroniky sa dozvedáme, že prevádzka vo Veľkých Kapušanoch v roku 1983 zamestnávala 126 ľudí z toho 9 žien. Priemerný zárobok zamestnancov bol 2800 Kčs. Zabezpečovala prepravu na 18 linkách. Nočný spoj do obce Čierne Pole bol zrušený pre úsporu pohonných hmôt. Na linkách prepravili mesačne 258 600 osôb a ročne 3 103 200 cestujúcich a zabezpečili dopravu na 305 zájazdoch. Pre osobnú dopravu mali k dispozícii 35 autobusov. Na prevádzke boli 4 vodiči autobusov, ktorí mali najazdených milión kilometrov bez nehody a to: Ladislav Švistoň, Alexander Szatmáry, Ladislav Vasók a Ľudovít Sninský. Vedúcim prevádzky bol Andrej Masnica. (Kronika III. diel)

V novom cestovnom poriadku na sezónu 1989/1990 platnom od 28. mája 1989 chýba linka do Bardejovských Kúpeľov. Autobus do Miskolca premával už iba raz týždenne a to iba v období od 5. júla do 30. augusta 1989. Linka 08425 Veľké Kapušany – Tatranská Lomnica bola skrátená a začínala v Trebišove. Naďalej však premával autobus do Tatranskej Lomnice priamo, bez prestupu z V. Kapušian, oba spoje však boli rozdelené medzi linky 08420 V. Kapušany – Trebišov – Sečovce – Košice a 08425 Trebišov – Košice –Poprad – T. Lomnica.

Od roku 1990 premávali na medzinárodnej linke do Maďarska štyri spoje. Dva spoje do Miskolca, premávali v stredu a v piatok a dva spoje do Sátoraljaujhély, ktoré premávali v sobotu a v nedeľu. Všetky spoje na tejto linke premávali iba sezónne a to od 1. júla do 30. septembra. 

Všímame si, že udalosti 17. novembra 1989 nemali zásadný vplyv na cenu cestovného, počet liniek alebo spojov, ak ich porovnávame s cestovným poriadkom vydaným pre obdobie rokov 1989/1990.

V roku 1992 prevádzka V. Kapušany zabezpečovala prepravu na 19 linkách v regióne  a jednu medzinárodnú linku do Maďarska, ktorá bola sezónna. Boli prepustení štyria vodiči. Celkovo, teda aj s nákladnou prepravou bola v prevádzke zamestnaných 96 pracovníkov z toho 8 žien. Vedúcim pracovníkom bol Anton Sinay. (Kronika, IV. diel)

            Česká a Slovenská federatívna republika zaniká ku dňu 31.12.1992 a 1.1.1993 vznikajú dva štáty – Česká republika a Slovenská republika. Dochádza aj k rozdeleniu ČSAD a na Slovensku vzniká Slovenská autobusová doprava (SAD). Krajský podnik ČSAD v Košiciach, ktorý zabezpečoval prepravu na linkách prechádzajúcich cez mesto Veľké Kapušany mení svoj názov na Slovenská automobilová doprava, štátny podnik Košice, ktorý používa do konca roka 1994 a od roku 1995 mení názov na Slovenská autobusová doprava, štátny podnik Košice. Do konca roku 1995 sa tento štátny podnik rozčlenil na niekoľko okresných podnikov. (wikipedia.org)

Pre Veľké Kapušany zabezpečovali autobusovú dopravu podniky SAD Košice, SAD Trebišov a SAD Michalovce. Prevádzka Veľké Kapušany patrila pod podnik SAD Trebišov.

V roku 1994 odštepný závod Veľké Kapušany zabezpečuje medzinárodnú autobusovú prepravu do Maďarska na linke 08401 V. Kapušany – Sárospatak – Miskolc v období od 1.10. do 31.5. každú stredu a piatok do Sárospataku a v období od 1.6. do 30.9. len každú sobotu. Spoj do Miskolca premával len v období od 1.6. do 30.9. každú stredu a piatok.

Medzinárodný spoj bol zavedený aj na Ukrajinu na linke 08056 Trebišov/Michalovce – Veľké Kapušany – Jenkovce – Užhorod. Na linke premávali 3 spoje. V stredu, piatok a v sobotu spoj vychádzal z Trebišova a v pondelok, utorok a vo štvrtok premával len z V. Kapušian. Tretí spoj zabezpečovala ukrajinská prepravná spoločnosť „Zakarpatské TVO Užhorod“. Premával denne z Trebišova a zastavoval iba na zastávkach v Hrani, Veľkých Kapušanoch, Bežovciach a Užhorode. Od roku 1996 bol tento spoj zrušený bez náhrady. Diaľková linka bola iba jedna a to do Tatranskej Lomnice. Linka opäť vychádzala z V. Kapušian. Bol zavedený spoj do Prešova premávajúci na dvoch linkách cez Trebišov a Vranov nad Topľou.

Pri medzimestských linkách dochádza k väčším úpravám na linke 08431 do Čierneho Poľa, kde je vedených iba 10 spojov z toho do Č. Poľa iba štyri a na linke 08442 do Vysokej nad Uhom, kde premávalo iba 7 spojov. Linka 03014 z Michaloviec mala konečnú zastávku už vo V. Kapušanoch a nepokračovala do K. Chlmca.

K obmedzeniam dochádza aj v roku 1997, keď podľa požiadaviek Krajského úradu v Košiciach mala SAD zabezpečiť až 30% obmedzenie spojov. Týkalo sa to najmä víkendových, skorých ranných a večerných spojov. Podľa mestskej kroniky boli najviac zasiahnutými okrajové obce. (Kronika V. diel)

V roku 1998 došlo k spájaniu liniek s inými linkami, napr. linka do Michaloviec 807412 sa spojila s inými linkami do linky 807411. Boli zrušené linky do Čierneho Poľa, Vysokej nad Uhom, Zemplínskych Kopčian a medzinárodná linka do Užhorodu . Linka 807481 (predtým 08442) do Pinkoviec bola skrátená do Lekároviec.

Po období stagnácie v pravidelnej autobusovej doprave bola v roku 2003 vytvorená nová medzinárodná linka prechádzajúce cez mesto Veľké Kapušany do Mladej Boleslavy v Českej republike. Spoj premával denne s odchodom o 17:10 a nepremával v období od 23.12. do 1.1. a cez Veľkonočné sviatky. Naďalej premával spoj na linke do maďarskej Nyíregyházi.

Od 1. mája 2005 je nástupcom SAD Michalovce akciová spoločnosť Arriva Michalovce, ktorá zabezpečuje dopravu najmä v okresoch Michalovce, Trebišov a Sobrance.

Neskôr boli všetky medzinárodné a diaľkové linky prechádzajúce cez mesto Veľké Kapušany zrušené.

V roku 2022 prechádza cez V. Kapušany 11 prímestských liniek s 337 spojmi. Má priame autobusové spojenie s krajským mestom Košice a okresným mestom Michalovce, ďalej s mestami Čierna nad Tisou, Kráľovský Chlmec, Trebišov a Sobrance. Prechádza tadiaľ aj jeden zrýchlený spoj do Košíc na linke 811489 K. Chlmec – V. Kapušany – Trebišov – Košice.

Dopravné nehody autobusov

Žiaľ ani autobusovej preprave na linkách mesta sa nevyhli smutné a tragické udalosti.

            Dňa 4. augusta 1983 o 12:05 hod. došlo na štátnej ceste II. triedy medzi obcami Veľké Raškovce a Vojany na linke 08052 Trebišov - Veľké Kapušany a spoji č. 34a k dopravnej nehode autobusu s nákladným autom značky Tatra 148 Rašelinových závodov v Spišskej Belej. Pri stretávaní sa vozidiel príves nákladného automobilu zachytil ľavú časť autobusu, ktorú úplne zdemoloval. Na mieste nehody zomrelo 6 cestujúcich, dve ženy, dvaja muži a dve dievčatá - sestry, 10 ročná E. P. a 18 ročná Š. P., ich ťažko zranená matka sa len bezmocne prizerala. Na miesto nehody bol vyslaný záchranným vozidlom aj MUDr. M. P. - otec sestier, nevediac, že na mieste nehody nájde svoje dve mŕtve dcéry a ťažko zranenú manželku. Na mieste len skonštatoval, že deti dlho netrpeli. (Kronika III. diel, Východoslovenské noviny,1983, Stop, 1983)

14. apríla 1986 o 10:50 hod. na križovatke v obci Vojany došlo k stretu osobného automobilu značky Wartburg a linkového autobusu. Osobný automobil riadila M. Š. z Veľkých Kapušian a pri prechádzaní križovatkou jej vodič autobusu nedal prednosť. Vodička zomrela na mieste, jej bývalý manžel G. Š., s ktorým sa vracala z rozvodového konania a jeho sestra  boli ťažko zranení. (Kronika III. diel)

17. októbra 1993 sa stala nehoda na železničnom priecestí v obci Vojany. Autobus na linke Košice-Veľké Kapušany prechádzal cez železničné priecestie aj napriek spusteným závorám a výstražnému červenému svetlu.

Od obce Vojany prichádzal k železničnému priecestiu rýchlosťou asi 55 km/h so zaradeným 4. rýchlostným stupňom.

Asi 20 metrov pred priecestím mal už nižšiu rýchlosť, zaradil druhý rýchlostný stupeň. Niekoľkokrát sa pozrel doprava a doľava no vpravo od Veľkých Kapušian žiadny vlak nevidel, vošiel s autobusom na priecestie. A predsa, vlak na koľajniciach bol. Pri prechádzaní priecestia do pravej prednej časti autobusu narazil posunovaný diel. Náraz do autobusu bol tak silný, že autobus bol posúvaný asi 15 metrov, až kým ho nezastavil reléový domček.

V autobuse bolo 36 cestujúcich. Na mieste zahynul jeden cestujúci, ktorý keď videl blížiace sa vagóny odhodil svoju dcéru z miesta kde sedeli a tým jej zachránil život. Jedna osoba bola ťažko zranená a šesť osôb ľahko. (Nový Zemplín, 1993, Sme,1993, Gulík, 2006)

Záver  

            Autobusová doprava vo Veľkých Kapušanoch začala písať svoju históriu v roku 1926, kedy na trase Užhorod – Veľké Kapušany premával autobus trikrát denne. V roku 1930 bola zavedená linka do Michaloviec a V. Slemeniec. Po 2. sv. vojne bola autobusová doprava vo V. Kapušanoch zavedená opäť až v roku 1948 do Michaloviec. V roku 1953 už premáva cez V. Kapušany 5 liniek s 29 spojmi. Neskôr pribúda počet liniek a spojov s maximom v roku 1978 s 535 spojmi na 23 linkách. Vplyv na autobusovú prepravu vidíme aj v rozvoji priemyslu v okolí Veľkých Kapušian. V roku 1961 sa začalo s výstavbou elektrárne Vojany, v 70. rokoch s výstavbou Tranzitného plynovodu. Obmedzenie dopravy nastáva v roku 1994 kedy sú rušené linky a počet spojov je približne 330. Počet spojov sa pohybuje okolo tohto čísla až do roku 2023. Cena cestovného v tarifnom pásme 1-3 km bola 1 Kčs resp. 1 Sk nemenná 62 rokov. V roku 1993 stúpla cena v tarifnom pásme 1-3 km o 200% na 3 Sk a v apríli 2022 na 0,70 eur (približne 21,09 Sk). 

Tvorcovia príspevku sa snažili uviesť autorov všetkých použitých fotografií. Touto cestou si dovoľujeme požiadať autorov fotografií, ktorých sa  nám nepodarilo identifikovať, aby sa obrátili na autorov na e-mailovej adrese.

Zoznam bibliografických odkazov:

Cestovný poriadok Slovenska. 1948. Bratislava: Čedok Československá cestovná a dopravná kancelária v Bratislave.

Cestovný poriadok autobusových tratí kraj Prešov: platí od 17. V. 1953. Bratislava: ČSAD, 1953.

Cestovný poriadok autobusových tratí kraja Košice: platí od 3. októbra 1954. Bratislava: Povereníctvo dopravy, 1954.

Cestovný poriadok autobusových tratí kraj Prešov: zima 1954-55. Bratislava: Povereníctvo dopravy, 1954.

Cestovný poriadok autobusových tratí kraja Prešov: platí od 22. mája 1955. Bratislava: Československá autobusová doprava, 1955.

Cestovný poriadok autobusových tratí kraja Košice: platí od 2. októbra 1955. Bratislava: Povereníctvo dopravy, 1955.

Cestovný poriadok ČSAD autobusových tratí kraja Košice: platí od 3. júna 1956 : leto 1956. Bratislava: Československá autobusová doprava, 1956. 

Cestovný poriadok ČSAD autobusových tratí kraja Prešov: platí od 3. júna 1956 : leto 1956. Bratislava: Československá autobusová doprava, 1956. 

Cestovný poriadok ČSAD autobusových tratí kraja Košice: platí od 30. 9. 1956. Bratislava: Československá autobusová doprava, 1956

Cestovný poriadok ČSAD autobusových tratí kraja Prešov: platí od 30. 9. 1956. Bratislava: Československá autobusová doprava, 1956

Cestovný poriadok ČSAD autobusových tratí kraja Košice: 1959-60 : Platí od 31. mája 1959. [Praha]: ČSAD, 1959.

Cestovný poriadok ČSAD autobusových tratí kraja Prešov: Platí od 31.mája 1959. [Praha]: ČSAD, 1959.

Cestovný poriadok ČSAD autobusových tratí: východoslovenský kraj : 1960-1961 : platí od 29. mája 1960 do 27. mája 1961. Bratislava: Československá autobusová doprava, 1960

Cestovný poriadok autobusových tratí: Východoslovenský kraj 1961-1962. Praha: Ministerstvo dopravy a spojů, [s.a.].

Cestovný poriadok autobusových tratí: východoslovenský kraj 1962-1963. Praha: Ministerstvo dopravy a spojů, 1962.

Cestovný poriadok autobusových tratí: východoslovenský kraj 1964/1965. Bratislava: Československá autobusová doprava, 1964.

Cestovný poriadok autobusových tratí ČSAD: 1965-1966 : Východoslovenský kraj : Platí od 30. mája 1965 do 21. mája 1966. Košice: ČSAD, 1965

Cestovný poriadok autobusových tratí: východoslovenský kraj. Platí od 28. mája 1967 do 25. mája 1968. Košice: ČSAD, 1967.

Cestovný poriadok autobusových tratí ČSAD: platí od 26. mája 1968 do 31. mája 1969. Praha: Nakladatelství dopravy a spojů, 1968, 1. diel, 10. časť, Východoslovenský kraj.

Cestovný poriadok autobusových tratí ČSAD: Východoslovenský kraj : platí od 31. mája 1970 do 22. mája 1971. Košice: ČSAD, 1970, 1. diel

Cestovný poriadok autobusových liniek ČSAD: 1974-1975 : Východoslovenský kraj : platí od 26. mája 1974 do 31. mája 1975. Košice: ČSAD, 1974, 1. diel.

Cestovný poriadok autobusových liniek: 1976-1977 : Východoslovenský kraj : Platí od 30. mája 1976 do 21. mája 1977. 1. diel. Košice: ČSAD, 1976.

Cestovný poriadok autobusových liniek 1978-1979 Východoslovenský kraj. 1978. Košice: ČSAD, n. p.

Cestovný poriadok autobusových liniek 1980-1981 Východoslovenský kraj. 1980. Košice: ČSAD, n. p.

Cestovný poriadok autobusových liniek 1981-1982 Východoslovenský kraj. 1981. Košice: ČSAD, n. p.

Cestovný poriadok autobusových liniek 1982-1983 Východoslovenský kraj. 1982. Košice: ČSAD, n. p.

Cestovný poriadok autobusových liniek 1983/1984 Východoslovenský kraj. 1983. Košice: ČSAD, n. p.

Cestovný poriadok autobusových liniek 1984/1985 Východoslovenský kraj. 1984. Košice: ČSAD, n. p.

Cestovný poriadok autobusových liniek 1987/1988 Východoslovenský kraj. 1987. Košice: ČSAD, n. p.

Cestovný poriadok autobusových liniek 1989/1990 Východoslovenský kraj. 1989. Košice: ČSAD, n. p.

Cestovný poriadok autobusových liniek 1990/1991 Východoslovenský kraj. 1990. Košice: ČSAD, n. p.

Cestovný poriadok autobusových liniek Východné Slovensko 1994-1995. 1994 Košice: Slovenská autobusová doprava, š. p. Košice

Cestovný poriadok autobusových liniek Východné Slovensko 1996-1997. 1996 Košice: Slovenská autobusová doprava, š. p. Košice

Cestovný poriadok autobusových liniek Košický kraj 1999-2000. 1999 Košice: Slovenská autobusová doprava, š. p. Košice

Cestovný poriadok pravidelnej autobusovej dopravy okresov Michalovce, Sobrance a Trebišov platný o 28.5.2000 do 9.6.2001. 2000. Michalovce: SAD Michalovce, š. p.

Cestovný poriadok pravidelnej autobusovej dopravy 2003 – 2004. 2003. Košice: SAD – Košická dopravná spoločnosť, a. s.

Cestovný poriadok pravidelnej autobusovej dopravy okresov Michalovce, Sobrance a Trebišov platný od 12.12.2004 do 10.12.2005. 2004. Michalovce: SAD Michalovce, a. s.

Cestovný poriadok Pravidelnej autobusovej doprav. Okres Košice a Košice okolie 2008 – 2009. 2008. Košice: Eurobus, a. s.

Cestovný poriadok autobusových liniek Východné Slovensko 2002-2003. 2002 Košice: Slovenská autobusová doprava, Košická dopravná spoločnosť, a. s.

GAŠPAR, M., SZABOVÁ, M. 1989. 40 rokov národného podniku ČSAD Košice. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1989 ISBN 80-85176-23-5.

GÉCZI, L. 2006. Nagykapos a 2. évezred alkonyán. Bratislava:Madách-Posonium. ISBN 80-7089-419-9.

GULÍK, J. 2006. Železničné nehody na Slovensku. Praha: Korona. ISBN: 80-86116-39-5.

HALLON, Ľ, SABOL, M. 2018. Dopravný problém v Česko-Slovenských vzťahoch 1918-1938. In: Česko-slovenská historická ročenka 2017-2018. Holec, R., Goněc, V. (eds.) Bratislava: Veda, 2018. ISBN 9788022417129.Začiatok formulára

HARÁK, M. 2005. Encyklopedie československých autobusu a trolejbusu. Praha: Corona. ISBN 80-86116-31-X.

HOFFMAN, P. 2010. Dějiny státní autobusové dopravy v českých zemích a na Slovensku. 1.díl Poštovní autobusy 1908-1914. Litomeřice: Vydavatelství dopravní literatury. ISBN 978-80-86765-17-4.

Jízdni řád Zima 1953-54.Kraj Košice. 1953. Bratislava: ČSAD

JUHÁS, I. 2020. Mikrogeografia obce Veľké Kapušany: záverečná práca. Prešov: Prešovská univerzita.

KÓNYA, P. a KOL. 2019. Dejiny Veľkých Kapušian. Nagykapos története. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity. ISBN 978-80-555-22777-7.

Krajská správa Slovenského štatistického úradu v Košiciach. 1974. Sčítanie ľudu, domov a bytov 1970 vo Východoslovenskom kraji. Košice: Krajská správa SŠÚ v Košiciach.

Krajská správa štatistického úradu v Košiciach. 1982. Sčítanie ľudu, domov a bytov k 1. novembru 1980 vo Východoslovenskom kraji. Košice: Krajská správa SŠÚ v Košiciach

Kronika mesta Veľké Kapušany II. diel roky 1979-1983.

Kronika mesta Veľké Kapušany III. diel roky 1984-1989.

Kronika mesta Veľké Kapušany IV. diel roky 1990-1996

Kronika mesta Veľké Kapušany V. diel roky 1997-20??

Národní archív České republiky Praha. f. Sbírka staničních kronik, S SK (1887) 1902 – 1961, č. sb. 814, Inv. č. 1433, č. pomocné 1666, Staničná kronika Veľké Kapušany, Výpis z pamätnej knihy, Rok 1926, s.6

NEHERA, O. Veľké Kapušany. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry. 1964.

PAUL, P. Veľké Kapušany. Bratislava: Vydavateľstvo Press foto.

Podkarpatské hlasy.(1935) O zřízení autobusového spojení Michalovce – Veľké Kapušany In: Podkarpatské hlasy, r. 11, č. 20, Užhorod: Nakladatelstvi F. Svojše.

Sčítaní Lidu V Republice Československé Ze Dne 15. února 1921. 1924. Praha: Státní úřad statistický

SAD LUČENEC. História SAD v SR. Dostupné online na: <http://www.sadlc.sk/public/index.php?option=com_content&task=view&id=14&Itemid=33>

SORBY, K. 2015. Ropná kríza koncom roku 1973. In: Almanach: aktuálne otázky svetovej ekonomiky a politiky. Bratislava: Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. ISSN 1339-3502, 2015, roč. 10, č. 4   s.210-216. Dostupné online na <https://fmv.euba.sk/www_write/files/dokumenty/veda-vyskum/almanach/Almanach_4_2015.pdf>

Spišák, J. 1993. Nešťastie na trati In: Nový Zemplín Roč. 3, č. 44. s.4

Šesť obetí. Tragédia na ceste v Trebišovskom okrese. Východoslovenské noviny. 4. august 1983, Roč.32, Č. 184.

Štatistický úrad Slovenskej republiky. Demografické a sociálne štatistiky. [online] Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky . Dostupné na internete: http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7101rr/v_om7101rr_00_00_00_sk

Štatistický úrad Slovenskej republiky. 2019.Pohyb obyvateľstva v Slovenskej republike.

Štátny archív Košice. Inv. č. 201,  Rok 1926, č. škatule 554 autobusova doprava na trase Uzhorod-Vel'ke Kapusany - sprava (61718)

ŠULEK, T., M. 1983. Vpád prívesov In: Stop auto moto revue. Roč. 13. Č. 24. s. 8-9.

ŠUMAN – HREBLAY, M. 2018. Autobusy. České a Slovenské autobusy, trolejbusy a minibusy od roku 1900 do současnosti. Brno: CPress. ISBN 978-80-264-2342-3.

VOLKO, V., KIŠ, M. (eds.) 2007. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR.

TASR. 1993. Cez koľajnice prejsť nestihli In: Sme Roč. 1, č. 235 s.10

Za takéto lístky by ste dnes dostali u revízora pokutu! Pozrite sa, ako cestovali naši predkovia. 2019. Dostupné online na: https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/za-taketo-listky-by-ste-dnes-dostali-u-revizora-pokutu-pozrite-sa-ako-cestovali-nasi-predkovia/10087/

Online zdroje:

https://arriva.sk/michalovce/primestska-doprava/cestovne-poriadky/#primesto-michalovce

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.