Hovorí sa, že tak ako človek zreje vekom, mení sa aj jeho pohľad na lásku a vzťahy. Prežívať a oceniť hodnotný vzťah s druhou osobou si však vyžaduje aj určitú dávku emocionálnej inteligencie, vzájomnej komunikácie a rešpektu. Vzťah postavený na základoch „vlastníctva“ alebo „zaslepenom zbožňovaní“ sa totiž ľahko stáva nezdravým a je predurčený k zániku.

Ako rozlíšiť ošiaľ od lásky?

Stavy počiatočnej zaľúbenosti alebo poblúznenia v tínedžerskom veku z nás zažil asi každý.

Intenzívne vzťahy ako sú tieto, zvyčajne charakterizujú grandiózne gestá, priam magická, fyzická príťažlivosť až ošiaľ. Túžba venovať všetku svoju pozornosť inej osobe je taká ohromujúca, že akýkoľvek pokus sústrediť sa na čokoľvek iné sa zrazu stáva nemožným.

Odborníci tvrdia, že dlhotrvajúca zamilovanosť sa nakoniec dokáže zmeniť na nedobrovoľnú posadnutosť partnerom, ktorá je sprevádzaná nielen myšlienkami vlastníctva ale i pocitmi a túžbou, aby vaše city boli opätované.

"Zamilovanosť nie je celkom to isté ako láska; je to skôr tienistý, pochybný bratranec z druhého kolena, ktorý si neustále požičiava peniaze a nevie si udržať prácu."

Elizabeth Gilbert

V takomto stave zamilovanosti často strácame aj zdravý úsudok a pohľad na inú osobu. Popierame alebo skresľujeme nielen jeho prirodzenosť, ale aj tú našu. Mnohí z nás sa totiž často v takýchto stavoch začnú chovať tak, aby sa svojmu objektu túžby zapáčili. Poviete si, veď je to predsa prirodzené, že sa tak chováme. Zdravá dávka zamilovanosti je normálnym začiatkom každého vzťahu.

Zdravé však nie je to, ak človek pri svojom ošiali zájde tak ďaleko, že si začne budovať vzťah či dokonca manželstvo na ilúzii.

Prejde zopár mesiacov, možno rokov, keď máte pocit, že ten/tá, ktorého/ktorú ste si vzali, sa niekde vyparil/vyparila ako Džin z čarovnej lampy. A kúzlo je zrazu preč!

„Láska vidí jasne a aj s tým čo vidí, miluje ďalej. Ale zamilovanosť je slepá; keď získa zrak, zomrie.“

Mary Roberts Rinehart

"Nemôžete niekoho skutočne milovať, ak nemilujete aj seba, rovnako ako nemôžete niekoho milovať, ak k nemu nie ste úprimní a on k vám – inak je to len pobláznenie a túžba."

Benjamin Stone

Ako na lásku?

Myslím, že ak človek vie, čo v živote hľadá a ako má nastavené priority, bude sa o to snažiť bojovať. Mladší vek, alebo nazvime to „neprežité roky“ sa nejakým spôsobom môžu prejaviť na jeho pohľade na svet a aj spôsobe ako rieši veci, ale verím, že vždy bude bojovať za to, čo mu našepkáva srdce.

Schválne som napísala srdce, pretože milujeme srdcom. Aspoň tak by to malo byť. Rozum je potrebné taktiež do istej miery zahrnúť, inak by nás toxická láska (ak na ňu náhodou pri životných lekciách natrafíme) úplne zaslepila.

Horšie je to vtedy, ak sa do lásky začne miešať ego. Dokáže dvoch rozdeliť na dva tábory a postaviť im do cesty rieku. A na stavanie spoločného mosta k sebe treba vtedy zapojiť obe strany. Veď predsa obe ramená potrebujú rovnakú podporu pre záťaž a aj rovnakú, starostlivú prácu, vzájomné porozumenie a údržbu. Inak sa ten most ľahko zrúti.

"Zamilovanosť bola dobrá vec. Okorenila život a pridala na pôžitku... Ale bola iná ako láska. Láska stála za všetko a nedala sa za nič vymeniť."

Paul Coelho

Mnohé vzťahy začnú zamilovanosťou. Avšak v zdravom vzťahu aj keď ohnivá, počiatočná fáza zamilovanosti vyprchá,  partnerstvo sa začne budovať na dôvere a rešpekte, namiesto pripútania sa k druhému človeku.

Je určite fajn učiť sa nové veci od niekoho koho milujeme, ​​ale nikdy by sme nemali mať pocit, že musíme skrývať alebo meniť kým sme, len aby sme potešili svojho partnera.

Aj keď žiadny vzťah nie je vždy dokonalý, v zdravom vzťahu by sme vo všeobecnosti mali mať pocit, že zo seba prinášame to najlepšie. Učíme sa predsa zo svojich rozdielov a navzájom oslavujeme svoje silné stránky.

Vo vzťahu nejde o súťaženie a prekáranie sa o to, kto má mať autoritu. A nezhody názorov, či zosmiešňovanie partnera pred druhými alebo vlastnými deťmi už vôbec nepripadá do úvahy.

Čo charakterizuje nezdravú lásku a čo tú pravú?

Skúškou lásky býva obdobie, keď človek prechádza prekážkami, zmenami,  alebo nevhodným zásahom okolia do vzťahu. Ak sa vám partner v takomto období otočí chrbtom, alebo zistíte, že po vzájomnej komunikácii neprichádza žiadna zmena, bola to zamilovanosť, ktorá vyprchala.

Keď si myslíte, že niekoho milujete, ignorujete všetko, a aj to, čím vás druhý zraňuje. Stávate sa mučeníkom, pretože chcete udržať vzťah. Predstierate, že sa nič nestalo. Alebo vám to tá druhá osoba nahovorí.  Pravdou je, že budete svojou „nevypovedanou“ bolesťou dusiť sami seba. Nezdravá láska je slepá a ľahostajná. Pravá láska naproti tomu komunikuje, napráva a odpúšťa.

Nezdravá láska je ďalej sebecká. Uprednostní seba a svoje ciele nadovšetko. Zdravá láska chráni toho, koho miluje a je otvorená kompromisom.

Starať sa o niekoho a prejavovať starostlivosť o niekoho sú dve rozdielne veci. Ak sa viac zaujímate o to, aby vás niekto ocenil, než aby ste zistili, ako sa tomu človeku naozaj darí, nie je to zdravá láska.

Predvádzate svoju lásku tak, že v prípade potreby ponúkate pomoc, no vaším hlavným motívom je v skutočnosti zapôsobiť (niekedy aj na okolie) skutočná pomoc je druhoradá.

Na druhej strane v láske ide o blaho človeka. Keď je váš milovaný/á v núdzi, myšlienka na to, aby ste naňho urobili dojem, vás ani nenapadne. Vaša pozornosť je zameraná na to, aby ste vyriešili problém.

Ak ste s partnerom, ktorého naozaj milujete, jeho prítomnosť má na vás upokojujúci účinok. Cítite pocit bezpečia a istoty. Vzájomne sa dopĺňate.

A čo dodať k nezdravej láske na záver?

Kedysi som prežívala obdobie, keď som chcela ukončiť jeden vzťah. Nikdy by ma nebolo napadlo, že sa dostanem do takej situácie. Patrím k ľuďom, ktorí podniknú všetky kroky, aby si vzťah udržali, ale nejak som mala pocit, že som na to sama, a že neprichádza žiadna odozva ani snaha z opačnej strany. Prechádzala som teda neľahkým obdobím.

V mojom živote sa náhle v tom období objavila osoba, s ktorou mi bolo dobre a tak som s ňou trávila nejaký čas. Paradoxom je, že až po tom, čo sa v mojom živote objavil druhý muž, ten prvý mi zase začal dvoriť. Vtedy som sa ho spýtala, že čo ho prinútilo o mňa zabojovať? Vtedy sa dozvedel, že v mojom živote je už aj niekto iný.

Na to som dostala odpoveď, ktorá vo mne rezonuje roky:

„Prepáč, ale ja som tu bol prv.“ 

Na to som iba odpovedala: „Prepáč, ale ja nie som trofej“

Falošná láska, poblúznenie či ošiaľ tu boli vždy. Pravdou však je, že dnešná pre-technizovaná doba takýmto vzťahom nahráva. Predstierať a hrať je dnes oveľa ľahšie. Oveľa ľahšie je i zraňovať a "postnúť" všetko na internet. Namiesto dotykov si ľudia četujú, hoci sedia často blízko seba. Namiesto venovania pozornosti jeden druhému sa pri komunikácii alebo jedle pozerajú do mobilov. 

Láska je cit, puto, ktoré rastie a pevnie časom. Je to most, cesta k druhej bytosti a duši. Zrodí sa v pohľade, zapáli v srdci. Ľúbi tak, ako matka ľúbi svoje dieťa. Láska chce dávať. Chce byť prítomná, chce sa deliť a ochraňovať. Chce objímať, keď neprichádzajú slová. Chce hladiť, keď sa objavia slzy. Trpí, keď trpí iný. Teší sa, keď vidí šťastie v inom. Láska neopúšťa. Kráča tam, kde je vítaná a opätovaná. Len si pred ňou netreba zatvárať srdce.