"Ego je dobrý sluha, ale hrozný pán, pretože jediné čo ego chce je odmena, odmena a viac odmeny"

Ego si väčšinou ľudia spájajú len s jeho negatívnymi vlastnosťami a preto sa snažia s ním bojovať, potlačiť ho alebo poprieť. Psychológovia tvrdia, že keby sme nemali "zdravé ego", stali by sme sa mentálne chorými. Známy je aj výrok váženého C.G. Junga: "To, čomu odolávate, nielen že pretrváva, ale bude rásť a zväčšovať sa."

Z ega je teda možné si vytvoriť svojho priateľa ale i nepriateľa. Je tak nenápadné, že si ho najskôr ani nevšimnete. Vytvára si identity, ktorým sa predstavuje svetu. Je to ako žiť v neustálych predstavách:

"keď budem taký, ľudia ma budú akceptovať" 

"keď budem niečo vlastniť, budem niečo znamenať" 

"keď dosiahnem toto, budem šťastný"

Avšak táto ilúzia šťastia, ktorú si vytvorí trvá krátko.

A počuli ste už niečo o spirituálnom egu? Je oveľa nenápadnejšie, pretože sa skrýva za maskou pozitivity a duchovnosti. Prvý jeho rozoznávacím znakom je nadradenosť a pocit výnimočnosti. Keď sa tak nad tým zamyslíme, každá ľudská bytosť je niečím výnimočná. Cítiť, že máme vo svete svoj účel a miesto nie je zlé. Ale ak nám pocit výnimočnosti začne negatívne ovplyvňovať vzťahy s ostatnými naokolo, je to len nástraha ega.

Spirituálny egocentrizmus

Spiritualita bola vždy považovaná za niečo posvätné a ľudia si ju aj dodnes spájajú s mníchmi, mystikmi či duchovnými vodcami. Kedysi bol prístup k pravým náukám možný len pre zasvätených a tým, ktorí nasledovali pokrvnú líniu. Postupom času sa vo svete začala objavovať literatúra či duchovní učitelia, ktorí sprístupňujú svoje vedomosti širšej spoločnosti. Dnes už nájdete v knižniciach takmer všetko. Valí sa to na vás zo všetkých strán a s príchodom do milénia sa spustila i vlna o predzvestiach "zobúdzania sa" či "spirituálneho uvedomovania" ľudstva. Túto vlnu novodobej spirituality podporuje rozmach technológií, kde sa prostredníctvom internetu šíria informácie obrovskou rýchlosťou. Problém je v tom, že sa šíri i kopec dezinformácií a pridávať ich môže ktokoľvek.

Dnes sa slobodne môžete rozhodnúť či vyznávate budhizmus, hinduizmus, považujete sa za kresťana, či zaujmete neutrálny postoj. Jadrom všetkých náboženstiev je aj tak kázanie mieru, lásky a súcitu. Veď to predsa nemôže byť zlé, no nie?

"Správne kráčanie po duchovnej ceste je veľmi citlivým procesom; nie je to niečo, do čoho skočiť naivne. Existuje množstvo vedľajších koľají, ktoré vedú k skreslenej verzii spirituality zameranej na ego; môžeme klamať sami seba a myslieť si, že sa duchovne rozvíjame, keď namiesto toho posilňujeme svoju egocentrickosť prostredníctvom duchovných techník. Toto základné skreslenie možno označiť ako duchovný materializmus"

Chogyam Trungpa

A keďže je vlna spirituality na takom vzostupe, stúpa aj rebríček materializmu či spirituálneho narcizmu a veľa ľudí si to ani neuvedomuje.

Spirituálny  materializmus a pocit dôležitosti

Je jedno či sa doma obklopíte kryštálmi, modlitebnými korálkami, vonnými tyčinkami, navštevujete hodiny jogy alebo podobne zmýšľajúce komunity. Ak sú to veci, ktoré vám na duchovnej ceste môžu pomôcť, je to v poriadku. Horšie je, ak vám hromadenie takýchto predmetov alebo odpojenie sa od reality každodenného života únikom do komunít začne prerastať cez hlavu.

Tu už môže začať vznikať v hlave aj ideológia typu: Som niečo viac, než ostatní ľudia mimo toho. Taká joga nie je len o cvikoch a o tom ako zvládnuť tú a tú asánu. A samotné cvičenie jogy nie je cestou k osvieteniu. Joga je najmä o vnútornej práci na sebe.

"Joga je o vnútornej praxi, zbytok je len cirkus"

Sri Pathabi Jois

"Joga nie je o tom ako sa dotknúť prstov na nohách, je to o tom, čo sa naučíš na ceste nadol"

Jigar Gor

Podobné je to aj s vegánstvom, či vegetariánstvom. Ak sa rozhodnem niečo nejesť, uprednostňovať iný druh jedla a vzápätí odsudzujem ľudí čo sa stravujú inak - zase v tom hrá rolu ego. Netreba si to pliesť s potrebou ľudí usmerniť čo sa týka zdravého stravovania (fast food, výživa a pod.) ale to je o inom. Lebo zdravá výživa je na duchovnej ceste tak isto dôležitá.

To, že si na svojej ceste a konáš tak, aby ti to pomohlo na tvojej ceste je tvoje rozhodnutie. Rozhodnutie iných je ich rozhodnutím. Veď oni sú vlastne na svojej ceste tiež. Tu ide najmä vôľu presviedčať "nasilu".

Podobne je to aj s literatúrou a učením teórie. Čistá teória či rozjímanie nad posvätnými textami síce prinesie intelektuálny stimul a istý vhľad. Ak sa však orientujeme výhradne len na aplikovanie tohto intelektuálneho postoja naučeného z kníh do našich životov, strácame takpovediac "pôdu pod nohami" Nie sme uzemnení. Strácame spojenie nie len so svetom ale aj so sebou. Máme takpovediac "hlavu v oblakoch".

Urgencia zdieľať a potreba uznania

Verím, že každý z nás má nejaký talent a predispozície, ktoré nás odlišujú jeden od druhého. Veď už len naše životné skúsenosti sú jedinečné a formujú náš pohľad na svet. Sama sa snažím v tomto blogu vyjadriť podobné :-)

Problém nastáva vtedy, ak sa ono zdieľanie stane "predvádzaním sa" na sociálnych sieťach, zbieraním uznania, či nebodaj súťaženia. Vtedy je dobré sa spýtať samého seba: Prečo cítim potrebu zdieľať? Mám dobrý pocit z toho, čo som prekonal, naučil sa, alebo mám dobrý pocit z toho, že ma ľudia chvália?

Duchovné ego je hladné po sláve a uznaní akýmikoľvek potrebnými prostriedkami, vrátane toho, že ľuďom hovorí to, čo chcú počuť, namiesto toho, čo by im skutočne pomohlo.

Znakom spirituálneho ega je, že všade kde sa objaví zároveň chýba láska a sebauvedomenie.

Poznáte to známe: "trpezlivosť ruže prináša"

Okamžité uspokojenie je krátkodobý pocit, ktorý dostaneme po každom malom kroku. Dlhodobé uspokojenie dostávame potom, keď trpezlivo pracujeme na sebe a dočkáme sa zaslúženého uspokojenia. Ak sa orientujeme na okamžité uspokojenie znamená to, že sa ľahko uspokojujeme s málom. Je to akoby nám niekto hádzal omrvinky namiesto toho, aby nám ponúkol krajec celého chleba. Človek, ktorý nám ich hádže nás má v hrsti. Sme na jeho geste závislý.

A na druhej strane povedzme si úprimne, ak budete požadovať neustále velebenie za každý malý krok, začne to časom každému liezť na nervy. Okrem toho ten, kto vás takto neustále chváli takmer za nič to nemôže myslieť vážne. Zrejme chce len získať vašu pozornosť - vidíte ako sa to krásne odzrkadlí?

Krásne je to vidieť aj na problémoch vo vzťahu. Napríklad každý zdravý vzťah si vyžaduje rovnaké zapojenie dávania i prijímania oboch strán.

Keď s niekým budujete vzťah, vaše potreby nemôžu byť vždy na prvom mieste. Niekedy musíte aj dávať, aby ste potom mohli prijímať. V tom je harmónia. Výsledkom je trvalý vzťah, ktorý prospieva obom stranám. Niekto, kto potrebuje okamžité uspokojenie dáva svoje vlastné potreby na prvé miesto, aj keď ich práve potrebuje niekto, na kom mu záleží. Avšak reciprocita a trpezlivosť pomáha obom stranám spolupracovať na budovaní zdravého, rovnocenného vzťahu.

Trend manifestovania

Manifestácia je v dnešnej dobe veľmi populárnym slovom, ale môže napomáhať odpojiť sa od prítomnosti a prehnane sa fixovať na budúcnosť. Často ide o materiálne veci, ktoré nemajú využitie na to, aby splnili svoj účel. Ak sa okrem toho neustále sústredíme len na našu predstavu toho, čo by sme chceli, vylučujeme a vyhýbame sa na našej ceste tomu, čo práve naozaj potrebujeme pre svoj rast. Ak okrem toho vysnenú vec dlhodobo nedostaneme, vzniká frustrácia.

Takže čo teda s tým egom?

Keď upustíme od idealizovanej predstavy aký by sme mali byť, stávame sa slobodnými. Ale keď necháme ego riadiť náš život, trpíme.

„Prvá polovica života je venovaná formovaniu zdravého ega, druhá polovica je zameraná na to, aby sme sa ho zbavili.“

C.G.Jung

"Včera som bol šikovný, a tak som chcel zmeniť svet. Dnes som múdry, takže mením sám seba." 

RUMI

Keď zažívame mier sami so sebou, s tým kým sme, nemáme potrebu bojovať s ostatnými. Ak sa naučíme meditovať a sledovať svoje myšlienky stávame sa viac všímavými. Všímavosť nám pomáha nelipnúť na tom čo je príjemné a ani odsudzovať to, čo je nepríjemné. Dokážeme sa oddeliť od potreby reagovať emocionálne. Ak s nami pri našom pokroku niečo jednoducho prestane rezonovať, treba ísť iným smerom. Je to v poriadku.

Vybudovať si zdravé ego znamená mať lepší a pohodlnejší pocit, kým vlastne sme. Je to spôsob ako zapadnúť do okolitého sveta a dokázať s ním efektívne interagovať. Mať zdravé ego neznamená sa nadraďovať nad ostatnými, ale skôr nám napomáha zachovávať si jasné hranice identity. Tieto hranice nám napomáhajú ochrániť sa pred škodlivým prostredím, nepriazňou osudu alebo spomínanou ilúziou spirituality v podobe spirituálnych, narcistických vodcov.

Prijímať svoju celistvosť je skutočná sebeláska. Skutočná sebeláska nás učí oceniť to, že aj iní cítia sebelásku a my ich akceptujeme. 

Spirituálne predmety, duchovní vodcovia či hodiny jogy napomáhajú vtedy, ak to užívame pre svoj progres, nie preto aby sme zaujali alebo s niekým súťažili. Je to schopnosť odpútania sa. Pretože akonáhle sa na niečo pripútame, ono to začne vlastniť nás.

Ak začneme zdieľať svoje dary so svetom a zažívame radosť z pomoci druhým bez toho, aby sme posudzovali ich „úroveň“, nekonáme z ega ale pravda koná cez nás.

Ak zdieľame svoje skúsenosti bez očakávania uznania a potreby cítiť sa nad niekým, tak sa ego stáva naším služobníkom.

Nezabúdajme:

"Každý kvet kvitne vo svojom vlastnom čase."

Ken Petti.