Pojmy ako sú intelekt a inteligencia si ľudia často zamieňajú. Zatiaľ čo intelekt je vrodený, inteligencia je založená na vedomostiach. Inteligenciu je možné ľahšie zvýšiť rozširovaním vedomostí a zvyšovaním vzdelania. Na to, aby sme v živote boli úspešní, je dobré v harmónii používať intelekt aj inteligenciu. A prečo sú také potrebné? Možno to krásne vystihuje aj jeden výrok:

„Poznanie znamená vedieť, že paradajka je ovocie. Múdrosť vám nedovolí pridať paradajku do ovocného šalátu.“

Miles Kington

A tak je to nejak aj s našimi všeobecnými vedomosťami a skúsenosťami. Od malička nás učia, aké potrebné je mať vzdelanie a samozrejme ho neskôr vedieť využiť i v praxi. Veď načo by nám boli všetky tie informácie, keby sme nedokázali zapojiť mozgové bunky a použiť ich nielen v náš prospech ale i v prospech iných? O tom by predsa mala byť každá škola či univerzita.

A to ostatné potom zostáva na našich vrodených predispozíciách, na našom úsilí, podpore rodičov a skúsenostiach, ktoré nás vyformujú.

Je lepšie byť intelektuál alebo byť inteligentný?

Intelektuálny človek je schopný myslieť a rozumieť veciam, najmä komplikovaným myšlienkam. Intelektuál je schopný porozumieť a objektívne uvažovať, najmä pokiaľ ide o abstraktné záležitosti. Takýto človek myslí na základe uvažovania, hľadá fakty a pri svojich vykalkulovaných krokoch vpred je ochotný vedome podstúpiť riziko svojich rozhodnutí.

Inteligentný človek je schopný sa učiť a porozumieť veciam rýchlo a ľahko. Svoje získané vedomosti následne dokáže aplikovať i v praxi. Inteligentného človeka lákajú rozhovory, ktoré majú hĺbku. Je prirodzene zvedavý a otvorený. Niekedy sa z neho stáva samotár a môže pôsobiť aj dezorganizovane.

Rozdiel medzi týmito typmi ľudí je napríklad v tom, že intelektuál pre svoj úsudok nevyžaduje skúmanie, ani nadbytočnosť.

Na druhej strane, inteligentný človek dokáže ľahko prijať zmeny a ma tiež pod kontrolou svoje vlastné emócie. Väčšina inteligentných ľudí je premýšľavých a kreatívnych. Ich logické a rozumové zmýšľanie je vysoké. Veci si najskôr dobre premyslia, než začnú konať.

Inteligentní ľudia sa dokážu pri svojich rozhodnutiach riadiť aj inštinktom. V mnohých prípadoch zistia, že ich inštinkty boli správne, aj keď situácia naznačovala opak. Jednoducho povedané, nedajú sa oklamať stroho predloženými „faktami“.

Tu sa napríklad vrátim k spomínanej paradajke z výroku, aby som vysvetlila rozdiel medzi intelektom a inteligenciou.

Intelektuál sa dozvie, že paradajka je ovocie a na základe svojej vedomosti ju výhradne pridá iba do svojho ovocného šalátu. Až po ochutnaní príde k poznaniu, že paradajka tam nepatrí.

Inteligentný človek si paradajku zakúpi, a hoci vie, že paradajka sa podľa botanikov radí pod ovocie, nezávisle na svojej vedomosti si z nej pripraví jedlo tak, aby mu chutilo.

Intelekt a inteligencia sú teda ideálnym párom, ktorý by mal kráčať ruka v ruke. Avšak schopnosť oplývať k tomu i vysokou emocionálnou inteligenciou, je pre človeka akýmsi bonusom a úplným ideálom.

„Je veľmi potrebné pochopiť, že emocionálna inteligencia nie je opakom inteligencie, nie je to víťazstvo srdca nad hlavou – je to jedinečný prienik oboch.“ 

David Caruso

Ako definovať emocionálnu inteligenciu?

Emocionálna inteligencia, takzvané EQ (emocionálny kvocient) nie je zhodná s racionálnou inteligenciou (IQ).

Je to schopnosť ovládať svoje vlastné emócie a porozumieť emóciám ľudí okolo nás.

Na rozdiel od IQ, ktoré sa dá otestovať, pre otestovanie emocionálnej inteligencie existuje iba niekoľko psycho-metrických testov, ktoré sú schopné merať len jej aspekty. Tu je potrebné zdôrazniť slovo aspekty, pretože priamo zmerať emocionálnu inteligenciu je veľmi zložité.

A prečo je emocionálna inteligencia taká dôležitá?

Vysoké EQ ľuďom pomáha budovať vzťahy, zmierňovať konflikty a zlepšovať spokojnosť s prácou, ktorú vykonávajú.

Emocionálna inteligencia je úzko spojená so sebauvedomením a so schopnosťou rozpoznať a pochopiť svoje vlastné emócie. Okrem rozpoznania svojich emócií si takýto človek uvedomuje ako jeho činy, nálady a emócie vplývajú aj na iných ľudí.

Človek s vysokým EQ teda dokáže svoje nadobudnuté poznatky a vedomosti veľmi efektívne aplikovať pri interakcii s inými. Nielen so svojimi blízkymi, ale aj s ľuďmi, s ktorými príde do styku vo svojom povolaní či poslaní.

Je využívanie vyspelej technológie v dnešnej dobe našim progresom?

Mnohé výdobytky dnešnej technológie nám všetkým po pravde veľmi zjednodušili život. To je na tom veľmi pozitívne.

Tak len napríklad:

Ľudia, ktorí kedysi vycestovali cez oceán za prácou, nevideli svojich blízkych na opačnom konci sveta celé roky. Písali sa listy, ktoré sa posielali poštou. Na odpoveď sa čakalo celé dni. Dnes sa dotknete prstom jednej obrazovky, poľahky sa spojíte s hocikým a to okamžite.

A to ani nespomínam vyspelú technológiu a programy používané v nemocniciach, stavebníctve, doprave a v mnohých iných odvetviach. Používanie technológie má však aj svoje tienisté stránky. Aké?

Pre informácie dnes mnohí ľudia už ani nepotrebujú chodiť do knižníc, ale hľadajú odpovede na internete. Žiaľ, takto sa dnes ľahšie šíria i dezinformácie. Niektorí ľudia akoby zabudli používať mozgové bunky a logicky nachádzať odpovede. Veď „naťukať“ otázku do googlu je predsa také jednoduché. No nie?

Akákoľvek ľudská interakcia sa zmenila na „chatovanie“ a namiesto emócií sa používajú smajlíky, ktoré často vôbec neodzrkadľujú skutočnosť. Veď sú predsa také pekné!

Rodičia žasnú nad tým, ako sa dnešné deti rýchlo naučia používať mobily a počítače, ale mnohé z nich zlyhávajú v bežných otázkach života ako sú napríklad: Odkiaľ pochádza mlieko? A prečo je potrebné si vážiť všetko živé?

Mnohé dnešné deti majú aj obrovský problém sa sústrediť, používať predstavivosť a kreativitu. Všetko za ne totiž vyrieši technológia. O schopnosti „vcítiť“ sa ani nehovorím.

Využívanie technológie nepodporuje rozvíjanie emocionálnej inteligencie

Ale naopak, zabraňuje sebauvedomovaniu. So zvyšujúcou sa závislosťou na technológiách nielen deti, ale aj dospelí žijú v stave odcudzenia sa od svojho emocionálneho ja, čo obmedzuje ich sebauvedomenie a sebareflexiu. Namiesto premyslených rozhodnutí reagujú impulzívnejšie. A z impulzívnych reakcií vznikajú konflikty a neporozumenie.

„Ak nemáte vaše emocionálne schopnosti v rukách, ak nemáte sebauvedomenie, ak nie ste schopní zvládnuť svoje úzkostné emócie, ak nie ste schopní empatie a budovať efektívne vzťahy, potom bez ohľadu na to, aký ste chytrý, ďaleko sa nedostanete.“

„V pracovnej skupine s vysokým IQ,  zručnosti ako disciplína, energia a empatia označujú tých, ktorí sa prejavia ako vynikajúci.“

Daniel Goleman

A čo na záver?

Čím viac technológie v tomto digitálnom veku máme, tým viac automatizujeme úlohy a dôverujeme strojom, aby prevzali naše povinnosti. Hodnota ľudskej jedinečnosti a zručnosti sa akoby vytrácala.

Dnešná technológia už dokáže namaľovať i úžasné obrazy a napodobiť diela veľkolepých majstrov, keď ju naprogramujeme. V čom je ale rozdiel?

V našej ľudskej nedokonalosti, jedinečnosti myslenia a schopnosti chybiť. V dielach veľkolepých maliarov nájdete ich jedinečný „podpis“. Žiadny obraz nie je navlas taký istý a ani perfektne dokonalý. A v tom je tá krása. A tu nehovorím iba o obrazoch ale o jedinečnosti ľudského myslenia, vnímania a jeho prínosu svetu všeobecne. Nesmieme teda zabúdať na budovanie našich vzťahov a ochraňovaní si toho, čo je nám ľudské. A tým je naša emocionálna inteligencia.

a čo na dnešnú technológiu hovoria špecialisti si môžete prečítať tu

aj tu