Výber klietky (voliery) pre rozmnožovanie amadín
Ďalším krokom pred chovnou sezónou je stanovenie si cieľov, čo chce chovateľ dosiahnuť a podľa toho sa musí rozhodnúť či sa pokúsi rozmnožiť amadiny gouldové vo volierach, alebo klietkach. Každá možnosť má svoje výhody a nevýhody.
Ak sa chovateľ rozhodne pre volierový typ, tak dopraje svojím amadinám dostatok priestoru na lietanie, súčasne si môžu vybrať svojich partnerov samé z viacerých možností a opticky aj pocitovo má chovateľ lepší pocit, že doprial svojím zverencom to najlepšie čo mohol. Navyše je vyšší predpoklad, že ak sa dajú dokopy jedinci výberom z viacerých kusov, tak je pravdepodobnejšie, že budú riadne zahrievať znášku vajec a tiež, že úspešne dochovajú svoje mladé. Samozrejme sa toto nedeje vždy a občas i takéto páry odmietnu starostlivosť o svoje mladé. Toto je však iba jeden pohľad a realita je taká, že v prípade, že si partnera amadiny vyberajú samé, tak chovateľ nedokáže bez selektívneho výberu partnerov získať požadované potomstvo a celý chov a odchov bude postavený na náhodnom výbere bez možnosti ho ovplyvniť. Okrem toho je sťažená, až nemožná kontrola hniezdnych búdok vo voliere, jednotlivé páry sa medzi sebou vyrušujú, mladé amadiny je problematické krúžkovať a po vyletení mladé často vojdú do susediacich búdok a potom sa v jednej tisne aj viac ako 10ks mladých a môže prísť k ich uduseniu, alebo udupaniu. S volierovým chovom súvisí aj skutočnosť, že v priemere chovné páry odchovajú podstatne menej mladých ako v klietkovom chove, čo súvisí s viacerými dôvodmi, ktoré som viac menej popísal vyššie.
Pri rozmnožovaní amadín v štandartných klietkach síce doprajeme chovnému páru menej priestoru ako vo voliere, ale takto daný pár nie je ničím vyrušovaný a v prípade umiestnenia hniezdnych búdok z vonku klietky ich nemusí svojím zásahom vyrušovať ani chovateľ a celá obsluha klietky a kontrola hniezdnych búdok je možná bez zásahu do vnútra klietky. Sú samozrejme chovatelia, ktorí množia amadiny v priestornejších klietkach, kde umiestňujú dva a viac párov amadín, ale štandartne sú v klietkovom chove umiestňované amadiny po jednom páre, preto sa budem ďalej venovať len tomuto typu odchovu amadín. Máme teda klietku a párik amadín. V literatúre sa udáva, že ideálne pre pár je klietka o šírke 70cm, výška a hĺbka 40 cm. Nehovorím, že čím väčšia klietka pre jeden pár by bola na škodu, kľude jednému páru môže dopriať chovateľ aj voliéru o rozmeroch 2x2x2 metre, ale nepostrehol som rozdiel pri odchove amadín gouldových v menších, či väčších klietkach. Ako príklad uvediem národ Japoncov, ktorí vo veľkom priemyslovo odchovávali amadiny v klietkach o rozmeroch 30x30x30 cm a i vďaka nim prišlo k rozšíreniu chovaných amadín po celom svete. Ja osobne chovám hniezdiaci pár v klietkach o rozmeroch 60x30x30 cm a tiež aj 40x30x30 cm a nevidel som žiaden rozdiel medzi počtom odchovaných mladých a ani ochotou sa páriť samotných amadín. Samozrejme hneď ako príde k odstaveniu mladých tieto umiestňujem do preletovačky o dĺžke 120x30x30 cm a v preletovačkách skončia po sezóne aj chovné páry rozdelené podľa pohlavia. Ak sa pýtate, prečo používam hĺbku a výšku klietok 30 cm, tak je na to jednoduchá odpoveď. Treba si uvedomiť, že čím väčšia hĺbka klietky, tak ak nie je umiestnené osvetlenie priamo v klietke, tak rázne klesá svetlosť v klietke, čo neprospieva ani amadinám a ani chovateľovi, lebo sa ťažšie voľným okom kontroluje ich zdravotný stav a pri extrémne hlbokých klietkach 60-80 cm je problém pochytať jednotlivé amadiny pri ich premiestňovaní. Čo sa týka výšky "iba" 30 cm, tak je to z toho dôvodu, že amadiny v absolútnej väčšine nevyužívajú lietanie hore dolu, ale najmä do strán, preto nevidím zmysel v tom aby bola klietka vysoká aj 50 cm, ale vtáky by aj tak využíval horných 20 cm. Samostatnou kapitolou je aj ekonomika chovu a náklady na vyššiu, širšiu klietku sú nepomerne drahšie bez adekvátneho efektu. Samozrejme je na každom chovateľovi aké priestory dopraje svojim amadínám a rozhodne nechcem nikomu týmto radiť ako ich má chovať. Berte to ako moju skúsenosť a môj pohľad na vec.
