https://dennikn.sk/496896/sa-gejoch-lesbach-pisalo-za-totality-ludia-perverznou-uchylkou-ktoru-tre

Odpovedá mu ktosi s iniciálou S. „Nech už považujeme homosexualitu za chorobu alebo nie, je potrebné povedať, že ide o nenormálne sklony, ktoré vedú k neprirodzenému stvárneniu života jednotlivca. Človek je tvor, ktorý sa bráni tomu, aby smrťou zanikol. Chce mať pokračovanie vo svojom potomstve. Ľudstvo chce žiť večne. Keby zánikom všetkých žijúcich ľudí mal ľudský život na Zemi prestať, aký význam by mala naša veda, technika, pokrok, budovanie?“

S takýmito odpoveďami sa gejovia a lesby v socialistickej tlači stretávali pravidelne. Doktor Ján Majerský tieto články roky zbieral a neskôr odovzdal ľuďom zo združenia Ganymedes, ktoré bolo prvou slovenskou LGBT aktivistickou organizáciou.

V socialistickej tlači pravidelne uverejňovali viaceré nezmyselné dohady. Písali aj o tom,

že homosexualita je sexuálna úchylka,

že je možné ju získať počas života alebo

že je to choroba, ktorú treba liečiť.

Dnes už vieme, že ľudia sa so svojou sexuálnou orientáciou rodia a opakované pokusy o jej liečbu boli neúspešné.

Pise sa v clanku:

https://dennikn.sk/496896/sa-gejoch-lesbach-pisalo-za-totality-ludia-perverznou-uchylkou-ktoru-treb

„Na Slovensku do roku 1950 platil uhorský paragraf 241, ktorý sa týkal len mužov. Niežeby bol oproti rakúskemu, ktorý platil v českých krajinách, liberálnejší, len jednoducho nerozpoznával sexuálny styk medzi ženami, lebo nerozumel, ako by dve ženy mohli spolu niečo mať, keď chýba penis,“ hovorí s úsmevom Jana Zezulová Jablonická z Iniciatívy Inakosť.

Na základe tohto zákona mohli muži dostať za homosexuálny styk až päť rokov väzenia. Podobná situácia bola aj v českých krajinách.

V roku 1950 sa maximálna výška trestu za homosexuálny pohlavný styk znížila na jeden rok. Až o jedenásť rokov neskôr, v roku 1961, trestnosť homosexuálneho styku úplne zrušili.

Mravnostná polícia

Život homosexuálov bol ešte pred päťdesiatimi rokmi úplne iný. Nebáli sa iba trestov, ale aj morálneho odsúdenia.

„Pre týchto ľudí bolo trestom už to, že ako stíhaní a riešení na polícii stratili dobrú povesť, pracovné miesto, kontakt s rodinou, vyhrážali sa im. Za socializmu si takýchto ľudí evidovali na mravnostnom oddelení polície, a tak boli ľahko vydierateľní,“ hovorí Jana Jablonická Zezulová.

Mnohí ľudia sa báli otvorene sa prejaviť, pretože kedykoľvek mohlo dôjsť k udaniu. Uzatvárali sa do vlastných komunít, kde sa všetci poznali, a nebolo ľahké sa medzi nich dostať.

O teplých Slovákoch veľa nevieme

Zezulová v súčasnosti dokončuje knihu o histórii sexuálnych menšín na Slovensku. Z obdobia 20. storočia sa veľa materiálov o tejto téme nezachovalo, a tak z veľkej časti vychádza z denníkov Imricha Matyáša, ktorého Inakosť označuje za prvého teplého aktivistu na Slovensku.

Dokola si totiž čítali vety ako tie z denníka Práca v roku 1972: „Homosexualita je vo všeobecnosti spoločensky neúnosná. Nežiaduca z hľadiska bytia, žitia človeka na zemi.“

Odmietanie homosexuálov, hoci opatrnejšie a iným jazykom, sa opakuje dodnes. Stačí si spomenúť na novelu Ústavy z roku 2014, ktorá manželstvo definuje ako „jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“ a na nedávne referendum, ktoré chcelo homosexuálom vziať aj tie práva, ktoré ani nemajú.

Referendum vtedy rozdelilo spoločnosť na dva tábory a politici sa do tejto diskusie zapájali len veľmi sporadicky. Kým v európskych krajinách sa sociálni demokrati snažia presadzovať rozširovanie práv LGBT ľudí, u nás sa vládna strana Smer tejto téme takmer vôbec nevenuje.

Výzva na toleranciu, naopak, pred niekoľkými dňami prišla od hlavy rímskokatolíckej cirkvi. Pápež František vyhlásil, že cirkev by mala požiadať homosexuálov o odpustenie za to, ako s nimi rokovali.

Ešte v roku 2013 povedal: „Ak je niekto gay, hľadá Boha a koná dobro, kto som ja, aby som ho súdil?“