Choď na obsah Choď na menu
 

Rehoľný život

Youssef Makhlouf v roku 1851 odišiel z rodičovského domu do kláštora Panny Márie v Mayfoqu, kde 8. augusta 1851 si obliekol rehoľný habit a prijal meno Charbel (po mučeníkovi z druhého storočia). V kláštore v Mayfoqu strávil svoj prvý rok noviciátu. Jeho rodina sa mu niekoľkokrát pokúšala zakázať vstúpiť do rádu a naliehala na neho, aby sa vrátil domov.  
 
                    Kláštora Panny Márie v Mayfoqu
 

Po incidente na poli, keď jedno z dievčat, ktoré chodilo vypomáhať k priadkam morušovým, hodilo zo skaly červa a potom ho zodvihla a dala ho do ruky novica Charbela, sa rozhodolo odísť z kláštora v Mayfoqu do kláštora sv. Marona v Annayi. Po súhlasnom stanovisku otca predstaveného ho v Annayi prijali a dokončil tam druhý ročník noviciátu. Prvého novembra 1853 otec Charbel zložil svoje večné sľuby. 

 

 

                 Kláštor sv. Marona v Annayi
 

Po noviciáte predstavený poslali Charbela na Teologický inštitút sv. Cypriána a Justíny v Kfifane, aby študoval predmety nevyhnutné pre kňazskú prípravu. V tom období bol predstaveným študentov-budúcich rehoľníkov, dnes už svätý, Nimatullah Kassab Al-Hardini. Charbela vyučoval morálnu teológiu. Charbel počas štúdia vynikal svojim intelektom. Patril medzi najlepších študentov. 

 

                 Teologický inštitút sv. Cypriána a Justíny v Kfifane

    

Za kňaza bol vysvätený 23. júla 1859 v Bkerke maronitským patriarchálnym vikárom Mons. Youssefom Al-Maridom. Po  štúdiach a vysviacke sa vrátil do kláštora sv. Marona v Annayi, kde až do svojho odchodu do pustovne žil šestnásť rokov. 

 

Otec Charbel nemal v kláštore zvláštnu funkciu. Slúžil sväté omše, modlil sa a pracoval na poliach. Pred vstupom do pustovne pomáhal pastierom strážiť a pásť kozy a starať sa o ne. So spolubratmi a sluhami pracoval na poli a vo vinici. Vytrvalo pracoval, až kým ho zvonenie nezavolalo k modlitbe. Bol húževnatý aj v tej najtvrdšej drine, pracoval horlivo a s láskou, nikdy sa neobzeral doprava ani doľava, nedoprial si oddych. Jedol dva krát za deň aj to keď ho zavolali. Dlhší čas túžil po živote v pustovni, čo sa mu aj Božím zázrakom splnilo v roku 1875.