5. Kapitola
,,Do prčíc meškáme!" Začnem panikáriť pri pohlade na hodinky. ,,Čo ondiš Alex? Meškáme iba hmmm 5 minút?" ,,Je to 5 a pol minúty ale aj tak meškáme!" Henry pretočí očami. Zamračím sa a začnem ho ťahať preč. ,,Boli sme vybraný na ten turnaj a budeme reprezentovať školu! Musíme byť dochvílni." Vyprsknem a ďalej ho ťahám do učebne 7B. Konečne sa ocitneme v chodbe vedúcej k 7B. Dvere sú zavreté a na chodbe je ticho. ,,Možno si nevšimnú keď tam vojdeme?" Nervózne sa na mňa pozrie Henry keď začujeme cez dvere riaditelov hlas ako sa sťažuje na opozdilcov. ,,Za pokus nič nedáme." ,,Nedáme a zas budeme mesiac čistiť hajzle." Zamrmle Henry ale len predsa otvorí dvere. Hlasno zavŕzgajú a my dvaja zistíme že na nás čumí každý v miestnosti. ,,A do piči." Ujde mi. ,,Vskutku pán Moorington ale bol by som radšej keby ste sa venovali chodeniu včas a nie cvičeniu slovnej zásoby z tretej cenovej. Predpokládam že viete kde sú kefy na čistenie záchodov? A pán Scott sa k vám rád pridá. Však páni?" ,,Áno pane." Obaja máme aspoň tolko slušnosti aby sme sklopili zrak k podlahe. ,,Mám chcieť vedieť aký druh povinnosti vás zdržal že ste museli meškať desať minút?" Obaja sčervenieme rozpakmi. Nemusí vedieť že sme nastrážali bahenné bomby v chodbe vedúcej ku knižnici. ,,Posaďte sa a dávajte pozor. Tie bahenné bomby si pod dozorom pána Trockého upracete. Je vám to jasné?" ,,Áno pane." Sakri. Jak som mohol zabudnúť že upíri vedia čítať myšlienky. Chcem si sadnúť k Anne ale tá sedí s Mayou a Glóriou. A ani nekde okolo nej nieje voľné miesto. Zamračím sa keď na mňa vyplazí jazyk. Dobre vie že som jej jasne dal najavo že by sa mala baviť skôr s iným typom dievčat nie s hentými!!! Pokial si zase prefarbí vlasy tak jej ich bez kecov ostrihám!!! ,,Pán Moorington nechcete si sadnúť? Alebo je tu niaky problém?" Až teraz si uvedomím že stojím uprostred miestnosti a mračím sa. Hups. ,,Nie pane." Hneď si sadnem na posledné volné miesto v triede. ,,Takže ako som hovoril než nás páni Moorington a Scott prerušili boli sme pozvaní na Trojčarodejnícky turnaj.To znamená vyhrať a mať efektívnejší príchod ako ostatný. Karkarov vezme iba študentov a madam Maxine študentky. Musíme vymyslieť efektívnejší príchod než oni." Tu sa náhle prihlási Gabriel. ,,Máte niečo na čo nám chcete zdeliť pán L'Amon?" ,,Vlastne áno. Francúzi plánujú priletieť v striebornom kočiari ťahanom pegasmi a budú predvádzať predstavenie s motýlmi." ,,Pán L'Amon sú tieto informácie dôveryhodné?" ,,Samozrejme. Mám to od sesternice, ktorá študuje v Beauxbatone a ich hlavný favorit Fleur Delacour jej pred nedávnom prebrala frajera takže...." ,,Chápem. Zhrdená láska. Vždy dáva najlepšie informácie. Ďakujem za váš príno pán L'Amon." Riaditel sa zamyslí. ,,Môžme predpokládať že Durmstranskí prídu loďou a zahrajú sa na temných..." Nikolay ho preruší. ,,Pán riaditeľ a čo draci?" ,,Čo s nimi?" Zmätene na neho pozrie riaditel. ,,Čo keby sme prileteli na drakoch? Máme ich celé stádo a unesú nás aj vybavenie." Riaditel sa rozžiari. ,,Pán Pavlov to je geniálny nápad. Poletíme na drakoch. Zabalte si všetko potrebné. Hlavne vela zbraní. Musíme urobiť poriadny efekt. Budeme sa hrať na vojenskú akadémiu s prísnymi pravidlami." Riaditel sa zle uškrnie. ,,Nezabudnite rozpútať žartovnu vojnu." Miestnosť prepukne v nadšený jasot. Nemôžem si pomôcť a musím sa usmievať.